tag:blogger.com,1999:blog-2658562444161067832024-03-14T13:18:34.458+05:30மின்னல் வரிகள்எல்லாரும் எல்லாமும் பெற வேண்டும்!பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.comBlogger338125tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-65650153977296345692018-04-22T12:48:00.001+05:302018-04-22T12:48:50.210+05:30நினைவுக் குறிப்பிலிருந்து....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: red; font-size: large;">மாத நாவல்கள் - 1</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-size: large;">1960</span>களில் பத்திரிகைகளில் நிறையத் தொடர்கதைகளும், சிறுகதைகளும் ஜோக்குகளும்தான் இடம் பெற்றிருக்கும். கட்டுரைகள் குறைந்த அளவே. தொலைக்காட்சி சானல்களும், கைபேசிகளும் நேரத்தைப் பிடுங்கிக் கொள்ளாத அந்த நாளில் அந்தத் தொடர்கதைகளைப் படித்து பைண்ட் செய்து வீட்டில் வைத்துக் கொள்வது வழக்கம். பின்னர் பதிப்பகங்களின் வெளியீடுகளாக வரும் அந்தக் கதைகளையும் சிலர் வாங்கித் தங்கள் வீட்டில் சேர்த்து வைப்பதுண்டு. ஆனாலும் பதிப்பகப் புத்தகங்கள் விலை அதிகம் என்று இருந்த காரணத்தால் (இன்றைய நம் விலைவாசியில், பதிப்பகப் புத்தகங்களின் தூக்கலான விலைக்கு நாம் பழகிவிட்ட நிலையில் அந்தப் புத்தகங்களின் தொகை நமக்கு அற்பமாகத்தான் தோன்றும்.) பலரால் வாங்க இயலாத நிலை இருந்தது.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhv0C3OPg3uExmYgJ0Vw1WMpVQGMi_RADSIYMon28L4R3DnE5W80v_aYLtvqjlhKeow0Tq8YnCayoiJM8Nxm2FjIPNq557KN_bL7xj_vwIyAx9rGzM0pMKODD-mwKRXHxNxy2fUgikJXv1P/s1600/antha_naal.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1142" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhv0C3OPg3uExmYgJ0Vw1WMpVQGMi_RADSIYMon28L4R3DnE5W80v_aYLtvqjlhKeow0Tq8YnCayoiJM8Nxm2FjIPNq557KN_bL7xj_vwIyAx9rGzM0pMKODD-mwKRXHxNxy2fUgikJXv1P/s320/antha_naal.jpg" width="228" /></a></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">அப்படிப் பதிப்பகப் புத்தகங்களை வாங்கி வைத்துக் கொள்ள இயலாதவர்களின் மனக்குறையைப் போக்குவதற்கு அன்றையப் பதிப்பாளர்கள் வழிவகை செய்திருந்தார்கள். பிரபலமான நூல்களை உயர்தரத்தில் வெளியிடும் அதேசமயம், அவற்றை சற்றே தரமிறங்கிய காகிதங்களில் அச்சிட்டு மலிவுப் பதிப்பு என்றும் வெளியிடுவார்கள். புத்தகத்தின் விலையில் ஏறத்தாழ பாதி விலைக்கும் குறைவாகத்தான் இந்த மலிவுப் பதிப்புகள் இருக்கும். நுங்கம்பாக்கம் ’மங்கள நூலகம்’ நிறுவனம் வெளியிட்ட கல்கியின் ‘சிவகாமியின் சபதம்’, எஸ்ஏபியின் ‘காதலெனும் தீவினிலே’, ராஜாஜியின் ‘வியாசர் விருந்து’, தியாகராயநகர் அருணா நிலையம் வெளியிடட்ட ‘அகநானூறு’, ‘புறநானூறு’ உள்ளிட்ட பல நூல்களின் மலிவுப் பதிப்புகளை நான் படித்திருக்கிறேன். அவற்றில் சிலவற்றின் பிரதிகள் இன்றும் என்னிடம் உண்டு.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSRZfrsy4-zY5UmZ77A3tgVGRPp_bmgwlDtQ7SPttMJh9JMMLSsSgm7L5xyzWPlv1pkZvTbHleiv3knt81H8R7s7TKPSfpBYb2htJ2noHBh_cgBrV7-6zyzDgX3ATeXdG-LHeYehkdjIeq/s1600/constable_kandasamy.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1195" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSRZfrsy4-zY5UmZ77A3tgVGRPp_bmgwlDtQ7SPttMJh9JMMLSsSgm7L5xyzWPlv1pkZvTbHleiv3knt81H8R7s7TKPSfpBYb2htJ2noHBh_cgBrV7-6zyzDgX3ATeXdG-LHeYehkdjIeq/s320/constable_kandasamy.jpg" width="239" /></a></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">அப்போதுதான் அறிமுகமானது ‘ராணிமுத்து’ மாதநாவல் இதழ். (வருடம் 1967 என்பதாக நினைவு.) சிறந்த படைப்பாளர்களின் புகழ்பெற்ற படைப்புகளைத் துளியும் சுருக்காமல் அப்படியே மாதம் ஒரு நாவலாகத் தருவது என்ற நோக்கத்துடன் துவங்கப்பட்டது. நியூஸ் ப்ரிண்ட் என்கிற சாணித்தாளில்தான் அச்சிடப்படும். விலை ஒரு ரூபாய்தான். அந்தப் புத்தகத்தின் பின் அட்டையில் அடுத்து வரவிருக்கும் நாவல் பற்றிய அறிவிப்பிலேயே தெளிவாகச் சொல்லியிருப்பார்கள். ‘ரூ.5 மதிப்புள்ள இந்த நாவல் உங்களுக்கு ரூ.1க்குக் கிடைக்கும்’, ‘ரூ.3 மதிப்புள்ள இந்த நாவல் உங்களுக்கு ரூ.1 க்குக் கிடைக்கும்’ என்று. பக்க வரையறை கிடையாது. ஒரு புத்தகம் 270 பக்கம் இருக்கும், மற்றொன்று 175 பக்கம் அல்லது 126 பக்கம்கூட இருக்கலாம்.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOVOIrpeFGePh_XaGGSQ4HK47xaJMU0ouC4IHSEyFX6N1oCvjmcfI3ds5Vu5xG2M3irM3yTkBaZ9o8ZE_2hejHj-hpLdbkRTxwZYto0DUkTFvWMf9LCSx7FSYyhFY-N5lI4mY0F0oMdQqI/s1600/kathalan.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1190" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOVOIrpeFGePh_XaGGSQ4HK47xaJMU0ouC4IHSEyFX6N1oCvjmcfI3ds5Vu5xG2M3irM3yTkBaZ9o8ZE_2hejHj-hpLdbkRTxwZYto0DUkTFvWMf9LCSx7FSYyhFY-N5lI4mY0F0oMdQqI/s320/kathalan.jpg" width="237" /></a></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">பேப்பர்களைப் பற்றிக் கவலைப்படாமல் எழுத்தைப் படித்து ரசிக்க விரும்பிய வாசகர்களுக்கு மிகச் சௌகரியமான இதழாக அமைந்தது. நல்ல விற்பனையையும் பெற்றது. முதல் இதழாக அகிலன் எழுதிய ‘பொன்மலர்’ நாவலை வெளியிட்டார்கள். இரண்டாவதாக அறிஞர் அண்ணா எழுதிய ‘பார்வதி பி.ஏ.’ வெளியானது. தொடர்ந்து, பானுமதி ராமகிருஷ்ணாவின் ‘மாமியார்’, மு.வ. எழுதிய ‘அந்த நாள்’, கலைஞர் கருணாநிதியின் ‘வெள்ளிக்கிழமை’, ஜெகசிற்பியனின் ‘நந்திவர்மன் காதலி’, சாண்டில்யனின் ‘ஜீவபூமி’, மாயாவியின் ‘வாடாமலர்’ லக்ஷ்மியின் ‘காஞ்சனையின் கனவு’, ரா.கி.ரங்கராஜனின் ‘ஒரே வழி’, தமிழ்வாணனின் ‘பாலைவனத்தில் பத்து நாட்கள்’ ...இப்படி கணக்கற்ற க்ளாஸிக் நாவல்கள் எளிமையான விலையில் கிடைத்தன.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj5u4eVtu9TM0ggMYowYlYtj8OyMQwz1YN-hdr7OzAK2SC77lzsFW5qbNt98BndwAwK_vpeL-e9eXmoA4VjIMFn9zhv0SQBvZLjCA5IqIzPdrRgN8EbGPAmm68Rmufy0D3VpGBqqhLYL5v6/s1600/mamiyar.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1148" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj5u4eVtu9TM0ggMYowYlYtj8OyMQwz1YN-hdr7OzAK2SC77lzsFW5qbNt98BndwAwK_vpeL-e9eXmoA4VjIMFn9zhv0SQBvZLjCA5IqIzPdrRgN8EbGPAmm68Rmufy0D3VpGBqqhLYL5v6/s320/mamiyar.jpg" width="229" /></a></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">பின்னாளில் க்ளாஸிக்குகளைக் கைவிட்டு புதிதாக எழுத்தாளர்களிடம் நாவல் வாங்கி வெளியிடப்பட்டது ‘ராணிமுத்து’வில். அப்போதும் 100க்குக் குறையாத பக்கங்கள் கொண்டதாக, எழுதுபவர்களுக்கு நிறைய ஸ்பேஸ் தரும் இதழாகவே இருந்தது. இப்போதைய ‘ராணிமுத்து’தான் அளவில் இளைத்து இன்றைய ‘ஜீரோ சைஸ்’ பெண்களைப் போல மிக ஒல்லியாகக் காட்சி தருகிறது.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">தவிர ‘ராணிமுத்து’வுக்கு ஓராண்டு சந்தா கட்டினால் ஏதாவது ஒரு க்ளாஸிக்கை இலவசமாக அனுப்பித் தருவார்கள் என்றொரு ஸ்கீமும் இருந்தது. இன்னொரு சிறப்பம்சம், ஆரம்பம் முதலே ஓவியர் ஜெயராஜின் கை வண்ணத்தில் கலர்ஃபுல்லான அட்டைப்படங்களும், உள்ளே நான்கைந்து கறுப்பு வெள்ளைப் படங்களும் தாங்கித்தான் வெளிவரும். இப்போது அட்டைப்படம் திரை நட்சத்திரங்களைத் தாங்கி வந்தாலும், இன்றளவும், 50 ஆண்டுகளுக்கும் மேலாக, உள் படங்கள் அதே ‘ஜெ’தான் தொடர்ந்து வரைந்து கொண்டிருக்கிறார் என்பது ‘ஜே’ போட்டுப் பாராட்ட வேண்டிய விஷயம். சாண்டில்யனின் ‘ஜீவபூமி’ அந்நாளில் திரைப்படமாக்கத் திட்டமிருந்ததால் அட்டைப்பட ஓவியத்தில் நடிகர்திலகம், பத்மியினியின் சாயலில் சாண்டில்யனின் நாயக, நாயகியை அவர் வரைந்திருந்தது இன்றும் நினைவில் பசுமையாக.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKWghP9Rqto_eM2OAR8yHp3eyBXFQO9IVrYhiaUnoc05K-R06j0bur5WwppuJTvaE1JtDKPjE3uYWNNPmrvT5eJcGsZRWBXEMY_jgXrCfkt3Hi9dLQdn1r-zW6Op8QE2lnkgINQCiwjNEq/s1600/par_par_pattanam_par.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKWghP9Rqto_eM2OAR8yHp3eyBXFQO9IVrYhiaUnoc05K-R06j0bur5WwppuJTvaE1JtDKPjE3uYWNNPmrvT5eJcGsZRWBXEMY_jgXrCfkt3Hi9dLQdn1r-zW6Op8QE2lnkgINQCiwjNEq/s320/par_par_pattanam_par.jpg" width="239" /></a></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">என் கல்லூரி நாட்களில் பழைய புத்தகக் கடைகளில் வாங்கித்தான் பல க்ளாசிக் நாவல்களை, குறிப்பாக சாண்டில்யனின் நாவல்களைப் படித்து ரசித்தேன். காலப் போக்கில் இரவல் வாங்கியவர்களும், வெள்ளமும் சாப்பிட்டது போக மிகச்சில பிரதிகளே நினைவுக்காக இப்போது என்னிடம் தங்கியிருக்கின்றன.</span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">ராணிமுத்துவைத் தொடர்ந்து அதே காலகட்டத்தில் வேறு சில மாத நாவல்களும் துவங்கப்பட்டன. அவற்றில் குறிப்பிடத்தக்கவை பல உண்டு. </span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
<b><div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">ட்யூரோசெல் பேட்டரி விளம்பரத்தில் வரும் முயல்களைப் போல அந்த மாதநாவல்களெல்லாம் காலப்போக்கில் நின்றுவிட்டன என்றாலும், ஜெயிக்கிற முயலாக ராணிமுத்து இன்றும் ஓடிக் கொண்டுதான் இருக்கிறது. அந்த மற்ற மாதநாவல்களைப் பற்றி...</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
</b><br />
<div style="background-color: white; display: inline; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: blue;">சிறிது இடைவெளி விட்டு... தொடரலாமா என்பதை நீங்கள் சொல்லுங்கள்.</span></b></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com27tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-46362006609309903202018-04-18T10:45:00.000+05:302018-04-18T10:45:08.098+05:30பேரா சார் முக்கியம்..?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<span style="color: red; font-size: large;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;"><span style="font-weight: normal;">பே</span></span></span></span></span><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;"><b>ருல
என்ன சார் இருக்கு</b></span></span></span><b style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எல்லாம்
எழுதி வெச்சபடிதான் நடக்கும்”
என்கிற நம்பிக்கைவாதிகளும்
சரி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பேர்ல
ஒண்ணுமே இல்ல</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எல்லாம்
நம்ம திறமைலயும் செயல்பாட்டுலயும்தான்
இருக்கு“ என்கிற தன்னம்பிக்கை வாதிகளும்
சரி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பெயரில்தான்
பல விஷயங்கள் அடங்கியிருக்கின்றன
என்பதைப் புரிந்து கொள்ள
வேண்டும்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கொஞ்சம்
விரிவாகப் பார்க்கலாம்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஒரு
நண்பர் ஆஸ்பத்திரியில்
சேர்க்கப்பட்டிருந்ததாகத்
தகவல் வந்தது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பார்க்கச்
சென்றேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தலையிலும்
கையிலும் பெரிய கட்டுக்களோடு
படுத்திருந்தார்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்னய்யா
வரதராஜன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எப்டி
இப்டி அடிபட்டுது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்றேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்
பேராலதான்யா இவ்ளவு பெரிய
அடி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்றார்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பேராலயா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்னய்யா
சொல்ற</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?”</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"> “<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அதை
ஏன்யா கேக்கற</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
அவர் இழுத்தார்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">சரி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கேக்கலை
விடு” </span></span></span>
</span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அட</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கேளுய்யான்னா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்றார்
எரிச்சலாக</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நேத்து
ஈவினிங் வாக் வந்துட்டிருந்தேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கைல
மொபைல வெச்சுகிட்டு ஃபேஸ்புக்க
ஓபன் பண்ணிகிட்டே என் தெருவுல
நொழைஞ்சப்ப எதிர்வீட்டு
பரந்தாமன் எதிர்ல வந்தான்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">திடீர்னு
என்னைப் பார்த்து</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
‘</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எருமை
வரது’ அப்டின்னு கத்தினான்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கடுப்பாய்ட்டேன்
நான்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
‘</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்னய்யா
திமிரா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.?
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">மரியாதையாப்
பேசு’ அப்டின்னேன் கோபத்தோட</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அவனானா
கொஞ்சமும் அசராம கைய வேற
நீட்டி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">யோவ்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எருமை
வரது”ங்கறான் மறுபடி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">‘<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இன்னொரு
தடவை வாயத் தொறந்த</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தொலைச்சுடுவேன்’
அப்டின்னு விரல் காட்டி வார்ன்
பண்ணேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அவ்ளவுதான்யா
தெரியும்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">திடீர்னு
பின்னால மலை மோதின மாதிரி
ஒரு பீலிங்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நாலடி
முன்னால பறந்து அங்கருந்த
ஒரு ஆட்டோல இடிச்சுகிட்டு
கீழ விழறேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தலை
தரைல மோதி ரத்தம் வருது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நிமிர்ந்து
பாத்தா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஒரு
எருமை என்னைத்தாண்டி ஓடுது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அந்தப்
படுபாவியானா மெதுவா பக்கத்துல
வந்து</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
‘</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எருமை
வரதுன்னு நான்தான் கத்தினேனேய்யா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இப்டியா
கவனிக்காம எருமை மாதிரியே
வருவ</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.?’
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அப்டிங்கறான்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">வேற
பேர் வெச்சுக்கலாமான்னு
யோசனை பண்ணிட்டிருக்கேன்
இப்போ</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
பாண்டியராஜன் ஸ்பெஷல் விழி
விழித்தபடி அவர் கூற என்னால்
சிரிக்காமல் இருக்க முடியவில்லை</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="font-family: Tahoma;"><span style="color: red; font-family: Latha, sans-serif; font-size: large;"><span style="font-style: normal;">ந</span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ண்பரொருவரின்
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">(</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஒரு
நண்பர் இல்லை</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இவர்
வேறு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">)
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அனுபவம்
வேறுவிதமானது</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பைக்கில்
வந்த இவரை ஒரு ட்ராபிக்
கான்ஸ்டபிள் வழிமறித்திருக்கிறார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">டிரைவிங்
லைசென்ஸ்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஆர்சி
புக் எல்லாம் சோதித்துவிட்டு
“இன்சூரன்ஸ் புதுப்பிக்கலை</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஃபைன்
போடணும்” என்றிருக்கிறார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அடாடா</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கவனிக்கலை
சார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நாளைக்கே
ரின்யூ பண்ணிடறேன்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஸாரி
சார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..”
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
இவர் விதவிதமாகக் கெஞ்சியும்
பிரயோஜனம் இல்லை</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பைன்
கட்டியே தீரணும் என்று
அடம்பிடித்த கான்ஸ்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ரசீது
புக்கை எடுத்து வண்டி நம்பர்
எழுதிவிட்டு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பேரைச்
சொல்லுங்க என்றிருக்கிறார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இவர்
சொன்னார் </span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">:
‘</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஸ்தலசயனப்
பெருமாள்’</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்னது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்ன
பேர் சொன்னீங்க</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?”</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;">“<span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஸ்தலசயனப்
பெருமாள்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..”</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அவர்
தமிழில் எழுதிப் பார்த்திருக்கிறார்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஆங்கிலத்தில்
எழுத முயன்றிருக்கிறார்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இந்தப்
பெயரை எப்படி எழுதுவதென்று
தெரியவில்லை</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பேய்விழி
விழித்தபடி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
“</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">சரி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">சரி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கிளம்புங்க</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">உடனே
சரி ரின்யூ பண்ணிடுங்க</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">போங்க</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.”
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
விட்டு விட்டாராம்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நண்பரொருவர்
சொல்லிச் சொல்லி சிரித்துக்
கொண்டிருந்தார் அடுத்த ஒரு
வாரத்துக்கு</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="color: red; font-size: large;"><span style="font-style: normal;">சி</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">லபேர்
தங்கள் பிள்ளைகளுக்கு மாடர்னாகப்
பெயர் வைப்பதாக எண்ணிக்
கொண்டு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தாங்கள்
அறியாமலேயே விசித்திரமான
பெயர்களை வைப்பதும் நடப்பதுண்டு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">உறவினர்
வீட்டு விசேஷம் ஒன்றிற்குச்
சென்றிருந்தபோது</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அவரின்
பெயரன் துறுதுறுவென்று ஒரு
இடத்தில் நிற்காமல் ஓடியாடிக்
கொண்டிருந்தான்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பெயரென்ன</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">?”
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
கேட்டதற்கு “ரேவந்த்” என்றார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இப்டில்லாமா
பேரு இருக்கு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..?”
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்று
விழித்தேன்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
“</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இது
நார்த்சைட்ல வெக்கப்படற
பேர்தான்யா</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நல்லாருக்குல்ல
சொல்றதுக்கு</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..”
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்றார்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தலையாட்டிவிட்டு
வந்த நான்</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பெயரகராதியில்
இப்படி ஒரு பெயர் இருக்கிறதா
என்று தேடிப் பார்த்தபோது
இருந்தது</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">பெயருக்கான
விளக்கம் இப்படி</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">....
‘</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ரேவந்த்
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">-
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">குதிரைகளைப்
பராமரிப்பவன்’ ஹா</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹா</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..
</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹா</span></span></span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...</span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">இதேபோல
மற்றொரு சந்தர்ப்பத்தில்
‘தேனுகா’ என்ற பெயரைக்
கேள்விப்பட்டு நான் </span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">(</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">வழக்கம்போல்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">)
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அகராதியைக்
கேட்டதில் வந்த பதிலானது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...
’</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">தேனுகா
</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">-
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">மாட்டுமந்தை’</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஓ</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">என்
கடவுளே</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">அர்த்தம்
புரிந்தால் இப்படிப் பெயர்
வைப்பார்களோ</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கலைவாணி
என்று பெற்றோரால் ரசனையுடன்
வைக்கப்பட்ட பெயரைப் பெரும்பாலோர்
உச்சரிப்பு வழக்கில் களவாணி
என்றே அழைப்பதால் பெயரையே
கெஜட்டில் மாற்றிக் கொண்ட
பெண்ணையும் நான் சந்தித்திருக்கிறேன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஆக</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கயல்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">யாழிசை
போன்ற இனிய தமிழ்ப் பெயர்களும்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ராமன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கிருஷ்ணன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">சரஸ்வதி
போன்ற தெய்வப் பெயர்களுமே
வைப்பதற்கு உகந்தவை</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">எந்தக்
குழப்பமும் பிரச்சினையும்
வராதவை என்பதை அறிந்து தான்
நம் முந்தைய தலைமுறை அத்தகைய
பெயர்களைச் சூட்டியிருக்கிறது</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span>
</span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நம்
வாத்யார் எம்ஜிஆர் கூட தன்
படங்களில் கதாநாயகர்களுக்கு
முருகன்</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ராமு</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">கண்ணன்
என்றெல்லாம் எளிய பெயர்
வைத்ததற்குக் காரணமும் அதுவே</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஆதலினால்
உலகத்தீரே</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">உங்கள்
வீட்டுக் குழந்தைகளுக்குச்
சுத்தத் தமிழ்ப் பெயரையே
வைப்பீராக</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">(</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹப்பாடா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">,
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">சந்தடிசாக்குல
ஒரு மெசேஜும் சொல்லியாச்சுப்பா</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">நல்ல
எழுத்தாளர்ன்னுடுவாங்க</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">.
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">..
</span></span></span><span style="font-family: Tahoma;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span style="font-style: normal;">ஹி</span></span></span><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;">...)</span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-family: Latha, sans-serif;"><span lang="en-US"><span style="font-style: normal;"><br /></span></span></span></span></b></div>
<div align="JUSTIFY" class="western" style="margin-bottom: 0.1in; margin-top: 0.06in; orphans: 2; text-indent: 0.22in; widows: 2;">
<span style="color: red; font-family: Latha, sans-serif;"><b>-‘சிருஷ்டி’ இணைய இதழில் வெளியானது.</b></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-13234670729233655382018-03-08T07:54:00.000+05:302018-03-08T08:02:40.177+05:30உதயமூர்த்தியும், உப்புமாவும்!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "latha" , sans-serif;"><span style="color: red; font-size: large;">ஆ</span><span style="color: blue;">டி மாதத்து அம்மன் கோவில் ஒலிபெருக்கி போல அலறினாள் சாந்தி. “என்னது..? உன்னோட தம்பி பிரசவிச்சுட்டானா..?”</span></span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "latha" , sans-serif;"><span style="color: blue;">கண்களில் சலிப்புக்காட்டிப் பார்த்தான் உதயமூர்த்தி. அருகில் நெருங்கி, அவள் காதுகளிலிருந்து இயர்போன்களைப் பிடுங்கிக் கீழே போட்டான். “என் தம்பி ஊர்ல அவன் நடத்திட்டிருந்த ப்ரஸ்ஸை வித்துட்டான்னு சொன்னேன்மா. நெக்ஸ்ட் வீக் இங்க வந்து தங்கி, வேலை தேடப் போறானாம். போன் பண்ணான்”</span></span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“நோ வே. உங்க தம்பிக்கும் சேத்து வடிச்சுக் கொட்ட என்னால முடியாது. எங்கனாச்சும் உன்னோட ப்ரண்ட்ஸ் ரூம்ல தங்கிக்கச் சொல்லு...” என்றாள் கண்டிப்பாக. </span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ம்க்க்கும். உள்ளூர்ல உன் வீடு இருக்கறதால பாதி நாள் உன் தம்பிக்கு டிபன், சாப்பாடுன்னு சகலமும் இங்கருந்துதான். பத்து கிலோ அரிசிய பத்தே நிமிஷத்துல காலி பண்ற அந்த சின்டெக்ஸ் டாங்க்குக்கே வடிச்சுக் கொட்டறே... இதைச் செய்ய மாட்டியா..?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“சாப்பாட்டு ராமன், சின்டெக்ஸ் டாங்க்... இன்னும் எப்டில்லாம என் தம்பிய மட்டம் தட்டறதா ஐடியா உனக்கு.? உன்னோட தம்பியப்போல மனசெல்லாம் வஞ்சனையா இருந்தா உடம்பு ஊசியாட்டம்தான் இருக்கும் உதயா...” என்று அவள் வரிந்து கட்டிக்கொண்டு யுத்தத்துக்குத் தயாராக, சும்மாக் கிடந்த சைரனைத் தெரியாமல் ஆன் செய்து விட்டோமே, இனி இது இப்போதைக்கு ஓயாதே என்று உ.மூர்த்தி ‘ழே’ யென்று விழிக்க, அதே செகண்டில் “அக்கா..” என்று வாசலிலிருந்து குரல் கேட்டது. பல்லெல்லாம் வாயாக எண்ட்ரியானான் சாந்தியின் தம்பி ஹரி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">கேஸ் சிலிண்டர் ஒன்றை நிறுத்தி வைத்து, அதற்குக் கை, கால்கள் கொடுத்து, அதன் மீது பூசணிக்காய் ஒன்றை வைத்து, அதில் சோவின் கண்கள் போல பெரிய கண்கள் கொண்ட ஒரு உருவத்தைக் கற்பனியுங்கள். அதுதான் ஹரி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">உள்நா</span><span style="color: red; font-family: "latha" , sans-serif;">(வீ)</span><span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">ட்டு உக்கிர யுத்தமொன்றில் உத்தரவின்றி உள்நுழைந்து விட்டதை அறியாமல் உற்சாகமாகப் </span><span style="color: red; font-family: "latha" , sans-serif;">(எத்தனை உ!!)</span><span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;"> பேசினான் ஹரி. “மாமா, அம்மாக்கு இன்னிக்கு உடம்பு சரியில்லாததால அக்கா வீட்லயே டிபன், சாப்பாடு சாப்ட்டுக்கோன்னு சொல்லிட்டாங்க. நான் இப்போ டயட்ல இருக்கறதால...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“இருக்கறதால..?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“எட்டே எட்டு தோசையோட சிம்பிளா டிபனை முடிச்சுக்கலாம்னு இருக்கேன் மாமா. அக்கா, டிபன் செஞ்சாச்சா..?” என்றபடி வைரமுத்துவை முறைக்கிற ஜீயர் போலத் தன்னை முறைத்த உ.மூ.வைக் கண்டுகொள்ளாமல் சாந்தியை நெருங்கினான்.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“காலைல எழுந்ததே லேட்டுடா. ஸண்டேதானே மெல்லப் பண்ணலாம்ங்கற நெனப்புல இன்னும் லேட்டாயிட்டுது. உங்க மாமா இருக்காரே... மத்த புருஷன்கள மாதிரி வீட்டைப் பெருக்கறாரா, காபி போடறாரா, இல்ல கிச்சன்ல காய் நறுக்கி ஹெல்ப்பாச்சும் பண்றாரா..? ஆபீஸ்ல இருக்கற மாதிரியேதான் இங்கயும் தேமேன்னு உக்காந்திருக்கார்..”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“என்னது..? மத்த புருஷன்களா..? அடிப்பாவி... எத்தனை நாளா எனக்கு துரோகம் பண்ற..?”எப்எம் ரேடியோ அறிவிப்பாளினி போல இன்ஸ்டன்ட்டாக அலறினான் உதயமூர்த்தி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“அடச்சே... மத்த வீடுங்கள்ல இருக்கற மத்த பெண்களோட புருஷன்களைப் போலன்னு சொல்ல வந்தேன். அதுனால ஹரி.. இன்னிக்கு சிம்பிளா உப்புமா பண்ணலாம்னு இருக்கேன்.”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஐயையோ... உன்னோட உப்புமாவா..? போன வாரம் டிபன்பாக்ஸ்ல நீ தந்த உப்புமாவைத் தின்னுட்டு கொஞ்சத்தை எங்க தெரு நாய்க்குப் போட்டேன். அது இன்னி வரைக்கும் என்னைக் கடிக்கறதுக்கு வெறி கொண்டு துரத்திட்டிருக்கு. அதுக்குப் பயந்து ஓடியே நாலு கிலோ குறைஞ்சிட்டேன். ஆள விடுக்கா. சூர்யபவன்ல உளுந்துவடை சைசுக்கு சப்பாத்தி போடுவான். அதைச் சாப்ட்டுக்கறேன்..” என்று அலறியபடி ஓடி மறைந்தான் ஹரி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஹும், சொந்தத் தம்பியே மதிக்கலன்னா மத்தவங்கள என்னத்தச் சொல்றது..?” என்றபடி சமையலறையை நோக்கி நகர முற்பட்ட சாந்தியைக் கையமர்த்தித் தடுத்தான் உதயமூர்த்தி. “நீ இன்னிக்கு அநியாயத்துக்கு என்னைச் சீண்டிட்டே. அதனால... இன்னிக்கு உப்புமாவை நானே செய்யறேன்.” என்றான்.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஆ... நமக்குக் கல்யாணமான நாள்லருந்து உங்கிட்ட சூடு, சொரணை, ரோஷம் எதுவும் நான் பாத்ததில்லையே...” சாந்தியின் முகம் எண்ணெயில் போட்ட பூரிபோல உப்பியது. “ஆனா, உன்னால உருப்படியா ஒரு காரியமும் செய்ய முடியாது. விட்று உதயா.”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“யார்டி சொன்னது உருப்படியா நான் ஒண்ணும் செய்ய மாட்டேன்னு?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“போன வாரம் நம்ம வெட்டிங் அனிவர்சரிக்கு வந்த உங்க மேனேஜர்தான்...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">உக்ரமூர்த்தியானான் உதயமூர்த்தி. “ஆபீஸ்ல எல்லாரையும் அவரைப் போலவே நெனச்சுட்டார் போலருக்கு அந்தாளு...・பல்லை நறநறத்தான். 党அடியேய், இன்னிக்கு மட்டும் நான் சூப்பரா உப்புமா செஞ்சு உன்னை அசத்தல...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“நான் கேக்கறதை வாங்கித் தரணும். டீலா.?” கையை உயர்த்தினாள் சாந்தி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">சனிபகவான் அவன் ஜாதகக் கட்டத்தில் சடுகுடு ஆடுவதை உணராதவனாய், வாராது வந்த அபூர்வ ரோஷத்துடன் பதிலுக்கு கை உயர்த்தினான் உதயமூர்த்தி. “டீல்...”</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhz8K5sYZLs3FBi5cWFB1YWWpDNC10j1loSMWmi2V5WGdo8ptOvYFJiVwKDohpBKXqraXlWovf-iur9BD6b2PjxvIAu-AuwRljfLWTwbIkIpeMXXy8Eworc9Ss_2a2MaacszxWrIW5FXBHZ/s1600/12.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><span style="color: blue;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1357" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhz8K5sYZLs3FBi5cWFB1YWWpDNC10j1loSMWmi2V5WGdo8ptOvYFJiVwKDohpBKXqraXlWovf-iur9BD6b2PjxvIAu-AuwRljfLWTwbIkIpeMXXy8Eworc9Ss_2a2MaacszxWrIW5FXBHZ/s320/12.jpg" width="271" /></span></a></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: red; font-family: "latha" , sans-serif; font-size: large;">தொ</span><span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">லைக்காட்சியில் ஆழ்ந்திருந்த சாந்தியை இழுத்தது சமையலறையில் இருந்து வந்த நெய் வாசம். என்ன செய்கிறான் இவன்..? எட்டிப் பார்த்தாள்.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“என்ன உதயா..? உப்புமா பண்றேன்னுட்டு முந்திரி வறுத்துட்டிருக்கே..?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“இங்க பாரு... பட்டாணி வேக வெச்சு எடுத்தாச்சு. கேரட் நறுக்கி வெச்சுட்டேன். வெங்காயம் வதக்கி வெச்சாச்சு. இப்ப இந்த முந்திரியவும் சேத்து, கூடக் கொஞ்சம் நறுக்கின தக்காளியும், பொடிப் பொடியா வெட்டின பீன்சும் போட்டு, கூடக் கொஞ்சம் கறுவேப்பெலையும், பத்து துண்டு பச்சை மிளகாவும் போட்டு...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஏன், முட்டைக்கோஸ், இஞ்சியெல்லாம் விட்டுட்டே...?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஆ... மறந்துட்டேன். தேங்க்ஸ். அதெல்லாத்தயும்கூடப் போட்டுக் கிளறி எறக்கிக் காட்டறேன்டி. நீ பண்றதுக்குப் பேரு உப்புமாவாடி..? போய் அஞ்சு நிமிஷம் ஹால்ல டிவி பாத்துட்டிரு. முடிச்சுட்டுக் கூப்டறேன், போடி பூந்தி”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“எனக்கு வராம இருந்தாச் சரி வாந்தி..” என்றபடி வெளியேறினாள் சாந்தி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "latha" , sans-serif;"><span style="color: red; font-size: large;">அ</span><span style="color: blue;">ந்தப் பூனையின் கிடார் இசைக்கு அறையே அதிர்ந்தது. எலியானது தலையணையைக் காதில் வைத்துப் பொத்திக் கொண்டும்கூட, சத்தம் அதைத் தூக்கிப் போட, கட்டிலில் இருந்து அது கீழே விழுந்து, பூந்தொட்டி அதன் தலையில் விழுந்து தலை கிர்ரென்று சுற்ற, விழித்தது அது. </span></span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">பார்த்துச் சிரித்துக் கொண்டிருந்த சாந்தியை இழுத்தது உள்ளேயிருந்து வந்த உ.மூ.வின் அபயக்குரல். “சாந்திம்மா, இங்க கொஞ்சம் வாயேன்...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">சமையலறையின் உள்ளே செல்ல உதயா, எக்ஸிபிஷனில் காணாமல் போன குழந்தை மாதிரி திருதிருவென விழித்தபடி நின்றிருந்தான். “என்னமோ தெரியலம்மா. எல்லாச் சமாச்சாரங்களையும், ரவையவும் போட்டு பத்து நிமிஷமாக் கௌறிட்டிருக்கேன். கெட்டியாகவே மாட்டேங்குது...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஸ்டவ்வைப் பத்த வெச்சிருக்க மறந்துருப்ப. வேறென்ன..” என்று கிடைத்த சாக்கில் அவனைக் கால்வாரியபடி கவனித்தாள். அடுப்பு சரியாகத்தான் எரிந்தது. சட்டியில் எல்லாச் சமாச்சாரங்களும் கொதித்துக் கொண்டுதான் இருந்தன. பின்னே என்னவாகியிருக்கும்..? குழம்பியபடி பார்த்தவளின் பார்வையில் பட்டது ஸ்டவ்வின் அருகிலிருந்த டப்பா.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">அடுத்த கணம்...</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">பெயரிலிருந்த அமைதியைத் தொலைத்து, கோபமாகக் கேட்டாள். “ஏய் உதயா, என்னது இது.?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“இதுவா..? ரவை டப்பா. இதுலருந்துதான் கொட்டிருக்கேன் ரவையை...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“அடப்பாவி...” சீறினாள் உதயா. “என்ன வேலையப் பண்ணி வெச்சிருக்கே..?” என்றபடி அவனை மொத்தத் துவங்கினாள். நான்கைந்து அடி அடித்தவள், அடுத்த கணம் குமரிமுத்துவும் பி.எஸ்.வீரப்பாவும் சேர்ந்து சிரிப்பதைப் போல வித்தியாசமான ஒரு டோனில் அடுக்கடுக்காகச் சிரிக்கத் தொடங்கினாள்.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">ஒன்றும் புரியாமல் ‘ழே’ என்று விழித்தபடி பரிதாபமாகக் கேட்டான் உ.மூ. “பழைய படத்துல சிவாஜிகணேசன் பண்ற மாதிரி இப்டி கோவிச்சுக்கிட்டே சிரிச்சா எப்டி சாந்தி..? என்ன விஷயம்னு சொல்லிட்டாச்சும் சிரியேன், ப்ளீஸ்..”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“யோவ் லூசு... ஹாஹாஹா... டப்பாவைச் சரியாப் பாக்க... ஹாஹாஹா... மாட்டியா..? இது ரவை... ஹாஹாஹா.. இல்லடா. காலைல நான்.. ஹாஹாஹா... வாங்கி வெச்ச கோலமாவு...” சிரித்தபடியே கோபத்துடன் அவன் தலையில் அவள் ஓங்கிக் குத்த, ஈரேழு பதினான்கு லோகங்களும் இருமுறை சுற்றிவிட்டு நேராகி நின்றன அவனுக்கு.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">அடுப்பை அணைத்தபடியே, “பாவி மனுஷா... நீ கொட்டின தக்காளி, முந்திரி, எட்செட்ரா எட்செட்ராவை மட்டும் வறுத்துத் தின்னிருந்தாலே பசி அடங்கியிருக்கும். இப்ப அத்தனையும் வேஸ்ட்டு. உன்னைச் சொல்லிக் குத்தமில்லய்யா. உங்கம்மாவோட வளர்ப்பு அப்டி...” என்று அவள் அர்ச்சனையை ஆரம்பிக்க, “ஹி.. ஹி.. ஹி..” என்று இளித்தபடி நழுவலானான் உ.மூ.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஏய், நில்லு...” சட்டையைப் பிடித்து இழுத்தாள். “கேவலமாக் கூட உப்புமாச் செய்ய முடியாம நீ தோத்துட்ட. ப்ராமிஸ் பண்ணா மாதிரி நான் கேக்கறதை வாங்கிக் குடுத்தாகணும் நீ...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ஹி... ஹி... பந்தயம்லாம் ஒரு விளையாட்டுக்குப் போட்டுக்கறது சாந்திம்மா. இதயெல்லாம் சீரியஸா எடுத்துக்கலாமா..? ஹி... ஹி...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“மரியாதையா சொன்ன வாக்கைக் காப்பாத்தணும். இல்லாட்டி இந்த வாரம் பூரா மூணு வேளையும் உனக்கு உப்புமாதான்.”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“ரைட்டு. என்ன வேணுமோ கேளு..” தெம்பாக இருப்பதாகக் காட்டிக் கொண்டாலும் என்னத்தைக் கேட்டுத் தொலைப்பாளோ என்று உள்ளே குதிரைக்குட்டி உதைத்தது உ.மூ.வுக்கு.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“எனக்கு ஒரு ஆப்பிள் வாங்கித் தந்துடு...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“செல்லாக்குட்டி..” ரிலாக்ஸானான் உ.மூ. “ஒண்ணு இல்லடா, ஒரு டஜனே வாங்கித் தரேன், போதுமா..?”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">கேஸ் தீர்ந்து போன ஸ்டவ் எரிவதுபோல, பகபகவெனச் சிரித்தாள் சாந்தி. “லூசு... நான் கேட்டது திங்கற ஆப்பிள் இல்ல... ஆப்பிள் ஐபோன்”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“என்னது..?” தலை சுற்ற ஆரம்பித்தது உ.மூ.வுக்கு. “இப்ப நீ வெச்சிருக்கறதே என்னைவிட ஸ்மார்ட்டான போனாச்சே... வேற எதாச்சும் கேள்டா செல்லம்..”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“போனா இது..? பலசமயம் மக்கர். நான் பேசினா எதிர்முனைல இருக்கறவங்களுக்கு சரியாவே கேக்க மாட்டேங்குது.’‘</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">“அப்படியாப்பட்ட நல்ல போனைப் போய் மாத்தலாமா சாந்தி...” என்றவனை, கை நீட்டி எச்சரித்தாள். “மரியாதையா சொன்ன வாக்கைக் காப்பாத்திடு. இல்லாட்டி உன் பனிஷ்மெண்ட் ஒரு வாரம்ங்கறதை ஒரு மாசம்னு மாத்திடுவேன்...”</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">தலையைச் சுற்றிப் பல ராக்கெட்டுகள் பறக்க, தடாலெனத் தரையில் சரிந்தான் உதயமூர்த்தி.</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: "latha" , sans-serif;">• • •</span></div>
<div class="western" style="line-height: 120%; margin-bottom: 0.26in; margin-top: 0.06in; text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com27tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-4457837090644418002017-12-30T16:55:00.000+05:302017-12-30T16:55:31.178+05:30காம - தேனுவின் முத்தம்<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: x-large;">ச</span>ரித்திரம், பேன்டஸி, ஆன்மீகம் என்று ஏதாவது ஒரு பின்புலத்தில் மர்மத்தைக் கலந்து காக்டெய்ல் நாவல்களைத் தந்துவரும் இனிய நண்பர் காலச்சக்கரம் நரசிம்மாவின் 8வது நாவலாக ‘காமதேனுவின் முத்தம்’ இப்போது வெளியாகி உள்ளது. இது காதல் + பேன்டஸி + மெலிதான மர்மம் கலந்த காக்டெய்லாக வந்திருக்கிறது. நியாயமாகப் பார்த்தால் ‘காமதேனுவுக்கு முத்தம்’ என்றுதான் அவர் டைட்டில் வைத்திருக்க வேண்டும். ஹி... ஹி... காமதேனு முத்ததைப் பெறுகிறாளே அன்றி அவள் தரவில்லை. சரி, அதை விடுங்கள். நாவல் படிக்க சுவாரஸ்யம் தந்ததா? இல்லையா என்பதைப் பார்க்கலாம்.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9KzF3QdHnxvFLLqs1opFjV8QkPzH_9owrNc6vuMbaUcFilYUrkHP1ud93TDRvhD4uYkptJx-VEdgTtQ0nNUgxrkBedRummqTPY5jOKiUBIK5-d5YeeSevHLKEtPo1i2AXzUR7QnMBXAH5/s1600/23472775_1469899316398893_3846824639159746815_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="580" data-original-width="393" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9KzF3QdHnxvFLLqs1opFjV8QkPzH_9owrNc6vuMbaUcFilYUrkHP1ud93TDRvhD4uYkptJx-VEdgTtQ0nNUgxrkBedRummqTPY5jOKiUBIK5-d5YeeSevHLKEtPo1i2AXzUR7QnMBXAH5/s320/23472775_1469899316398893_3846824639159746815_n.jpg" width="216" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
கதை இரண்டு ட்ராக்குகளாகச் சொல்லப்படுகிறது. கோவூரில் வசிக்கும் பாண்டி சகோதரர்களின் குடும்பம் பற்றிய கதை ஒரு ட்ராக்கிலும் சென்னையில் வசிக்கும் தொழிலதிபர் நித்யமூர்த்தி, அவர் மகள் சுபாங்கி, டாக்டர் நரேந்திரநாத், அவரின் அக்கா அம்சா ஆகியோர் அடங்கிய ஒரு ட்ராக்கிலும் சொல்லப்பட்டு, நாவலின் பிற்பகுதியில் அழகாக இரண்டையும் ஒன்றிணைத்திருக்கிறார்.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
கோவூரில் பாண்டி என்ற பொதுப்பெயர் கொண்ட சகோதரர்கள் குடும்பத்துப் பெண் கர்ப்பம் தரிப்பாளேயாகில் சுபகாயை தினத்தன்று அவள் கண்களுக்குக் காமதேனு காட்சி தருவாள். அப்படிக் காட்சி தந்தால் பிறக்கும் குழந்தை காமதேனுவின் அம்சமாகப் பிறக்கும். காமதேனு வாழுமிடத்தில் சகல சௌபாக்கியங்களையும் தரும் என்பதால் அவர்கள் குடும்பம் செழித்து வளரும் என்பது நம்பிக்கை. கடைசிப் பாண்டியின் மனைவி தமயந்தி காமதேனுவைப் பார்த்துவிட, அவளுக்குத் தரப்பட்ட எச்சரிக்கையையும் மீறி தன் குடும்பத்தினரிடம் பார்த்ததைச் சொல்லிவிட, துவங்குகிறது வினை. ‘சின்னத்தம்பி’ பட குஷ்பூ போல சதாசர்வ நேரமும் பாடிகார்டுகள் சூழ, தெய்வக் குழந்தை வளர்க்கப்பட்டு தெய்வக் குமரி ஆகிறாள்.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
ஆண் சம்பந்தம் ஏற்பட்டாலே தெய்வத்தன்மை போய்விடும் என்கிற நிலையில் அதை ஏற்படவிட யாருக்குத்தான் மனம் வரும்? பாண்டி சகோதரர்களின் தங்கை காமதேனுவின் அம்சமாகப் பிறந்தவள் என்பதையும், அவள் என்னவானாள் என்பதே தெரியாது என்கிற நிலையும், மாமியார் தற்போது பைத்தியமாக இருப்பதும் தமயந்தியைக் கலங்கடிக்கின்றன. அப்புறம் என்ன ஆனது..? இந்தக் காமதேனுப் பெண்ணின் சக்திகள் என்ன செய்தன? அவள் சாதாரணப் பெண்ணாக வாழ முடிந்ததா? தேனுவுக்கு முத்தம் தந்த அந்தக் காமன் யார்? சென்னைக் குடும்பம் எந்த வகையில் இவர்களுடன் தொடர்புபடுகிறது? இப்படிப்பட்ட கேள்விகளையெல்லாம் எழுப்பிவிட்டு அந்த முடிச்சுகளை சுவாரசியம் குறையாமல் அவிழ்த்திருக்கிறார் நரசிம்மா. (இதற்குமேல் எதைச் சொன்னாலும் அவர் வைத்திருக்கும் முடிச்சுகள் அவிழ்ந்து படிக்கிற சுவாரசியம் போய்விடும் என்பதால் அடக்கி வாசிக்கிறேன்.)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
காதல் இந்தக் கதையில் மூன்று விதங்களில் சொல்லப்பட்டு அலசப்பட்டிருக்கிறது. சந்தீப்பின் மீது சுபாங்கிக்கு வரும் காதல் டிபிகல் தற்கால அவசரயுகக் காதலைக் கண்முன் வைக்கிறது. டாக்டர் நரேந்திரன் ரேணுகா மீது கொண்ட காதல் அன்றும் இன்றும் என்றும் அரிதான வகையில் உள்ள தெய்வீகமான காதலைக் காட்சிப்படுத்துகிறது. தேனுகாவின் மேல் காமேஸ்வரனுக்கு வரும் காதல் உணர்வுகளுடன், அறிவுபூர்வமாகச் சிந்திக்கிற காதலாக ப்ராக்டிகல் காதல் என்ற வகையில் காட்டப்படுகிறது. மூன்றையும் ஒப்பிட்டுப் பார்த்தபடி படித்தோமானால் இரண்டு, மூன்று, ஒன்று என்று வகைப்படுத்தத் தோன்றும். மூன்றுமே உணர்வுபூர்வமாக ரசிக்கும்படி எழுதப்பட்டிருப்பது நரசிம்மாவின் திறமைக்குச் சான்று.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
காமதேனுவின் சக்திகள் என்னவெல்லாம் செய்யும்? அது போய்விட்டால் என்னவெல்லாம் நிகழும் என்வற்றை நரசிம்மா காட்சிப்படுத்தியிருக்கும் விதம் பிரமிக்க வைத்தது. அதேபோல்தான் டாக்டர் நரேந்திரன் எந்த வகையில் பாண்டி குடும்பத்தாருடன் சம்பந்தப்படுகிறார் என்பதற்கு அவர் வைத்திருந்த திருப்பமும். ஆனால் க்ளைமாக்ஸ் நெருங்குகையில் நரேந்திரனும், அம்சாவும் மருத்துவமனையில் என்ன செய்கிறார்கள் என்பதை யூகித்துவிட முடிந்தது. (டோண்ட் வொர்ரி நரசிம்மா சார். எளிய வாசகனால் அத்தனை சுலபமாக யூகித்துவிட முடியாது.) என்றாலும் அடுத்தடுத்த திருப்பங்கள் அபாரமானவை. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
அழகர் கோடங்கி, காசிலிங்கம் மாமா, செக்யூரிட்டிகளாக வரும் காண்டீபன், தேனப்பன், காமேஷின் அப்பா சிவனேசன் என்று உப பாத்திரங்களும் நேர்த்தியாக, அவரவர் குணாதிசயங்களுடன் வடிக்கப்பட்டிருப்பது பிரமாதமாக இருக்கிறது. அதுபோலத்தான் கதையில் பல வில்லன் கதாபாத்திரங்கள் செயல்பட்டாலும் எவரையும் நாம் வெறுத்துவிடாதபடி கதையைச் சொல்லியிருக்கும் விதமும். பாண்டி சகோதரர்களின் அம்மா பாஞ்சாலி கதாபாத்திரம் படிப்பவர் மனதில் பரிதாபத்தைத் தோற்றுவிக்கத் தவறாத வண்ணம் அழுத்தமாகப் பின்னப்பட்டிருப்பதும் மற்றொரு சிறப்பு. இவை யாவற்றையும் விட மகத்தான ஒன்று, கதைப் பின்னல் உத்தி இங்குமங்குமாக தாவிச் சென்றாலும் சற்றும் குழப்பாமல் கதை சொன்ன அந்த உத்தி சபாஷ் போட வைக்கிற ஒன்று. கதையில் லாஜிக் தவறுகள் எதுவும் இல்லாதிருப்பதும் இதம்.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
இத்தனை நல்ல அம்சங்களையும் மீறி ஒருவித எரிச்சலுடனேயேதான் கதையைப் படித்து முடிக்க முடிந்தது. அதற்குக் காரணம் நரசிம்மா அல்ல. கதையை வெளியிட்டிருக்கும் ஸ்ரீ பதிப்பகத்தார், சற்றே சிரமம் பாராமல் ஒரு ப்ரூப் ரீடரை வேலைக்கு வைத்துக் கொள்ளுதல் உத்தமம். புத்தகத்தில் ஒற்றுப் பிழைகள் இருந்தால் பொறுத்துக் கொள்ளலாம். எழுத்துப் பிழைகள் இருந்தால் மன்னிக்கலாம். ஆனால் கருத்துப் பிழைகள் ஏராளமாக வருவது தாங்க முடியாத எரிச்சலைத் தருகிறது. உதாரணமாக, மகளின் தலையை ஆதூரத்துடன் வருடினாள் என்று வரவேண்டியது, ஆதாரத்துடன் வருடினாள் என்று வருகிறது. கணக்குப் பிள்ளை முதலாளியை பெரியய்யா என்று கூப்பிட வேண்டியது ‘பெரியப்பா’ என்று கூப்பிடுகிறார். (கொடூரம்). அவன் சுமையை அனாயாசமாகத் தாங்கினான் என்பதற்குப் பதில் ‘அனாவசியமாக’(?) தாங்கினான் என்றுள்ளது. ஸ்டுபிடிட்டி டு த கோர் என்று வரவேண்டியது ‘ஸ்டுப்பிடிட்டி டு த கேர்ள்ஸ்’ என்றிருக்கிறது. பட்டியல் போட்டால் தனிப் பதிவாகத்தான் எழுத வேண்டியிருக்கும். மொத்தத்தில்... சமையல் நன்றாகச் செய்திருந்தும், சமைத்தவரைப் பாராட்டித் தள்ள விருப்பம் இருந்தும் பரிமாறிய பாத்திரம் சரியாக அமையாமல் போய்விட்டது. பாவம் நரசிம்மா. </div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-24722691550100175602017-09-05T21:24:00.000+05:302017-09-05T21:37:22.937+05:30பத்துப் பைசாவும், பச்சைப் புள்ளையும்..!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">இ</span><span style="color: blue;">ன்று ஆசிரியர் தினம் என்பதால் அனைவரும் அவரவர் ஆசிரியர்களை நினைவுகூர்ந்து நிறையப் பதிவுகள் இட்டிருந்ததைக் காண நேர்ந்தது. நான் என் ஆசிரியர்களைப் பற்றி நினைவுகூர்ந்தால் என்ன என்று மனதில் பின்னோக்கி பள்ளிக் காலத்திலிருந்து எண்ணிப் பார்த்ததில் ஒவ்வொருவராக மனத்தில் ஸ்லைடு ஸ்லைடாக வந்து போனார்கள். யாரைப் பற்றிச் சொல்லலாம்..?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ரிடையர்மெண்டுக்குச் சில ஆண்டுகளே பாக்கி வைத்திருந்த, வழுக்கைத் தலையும் கைத்தடியுமாக யுத்தக் கப்பல் ஒன்று அசைவதைப் போல ஆடிஆடி நடந்து வரும் டிஆர்ஜி (டி.ஆர்.கோவிந்தராஜன்) சார், அகன்ற தன் உடம்பால் கோல்போஸ்ட்டையே மறைத்து எங்களுடன் பந்து விளையாடிய சுந்தரம் வாத்தியார், பத்தாம் வகுப்பை நெருங்கும் நிலையிலும் தமிழ் இலக்கணத்தில் நான் பூஜ்யமாக இருந்ததைக் கண்டு அதிர்ந்து, ஒவ்வொரு நாளும் வகுப்பு முடிந்தபின் எனக்காகப் பத்து நிமிடங்கள் பிரத்யேக இலக்கண வகுப்பு நடத்திய புதிய வார்ப்புகள் பாக்யராஜ் போன்ற தோற்றத்திலிருந்த காளிதாஸ் ஐயா,</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">என் தமிழை ரசித்து மேம்படுத்திய தாசரதி ஐயா, வழுக்கைத் தலையுடன், சிறு தோல் பிரச்சனையும் இருந்ததால் வெயிலிலும் மழையிலும் எப்போதும் கையில் விரித்த குடையுடன் இருந்ததால் ‘குடை ஸார்’ என்று பட்டப்பெயர் பெற்ற பேராசிரியர் ராஜமாணிக்கம், உலகின் மிகச்சிறந்த ஜோக்கைச் சொன்னால்கூட இவர் சிரிக்க மாட்டார் என்று எங்களால் கேலி செய்யப்பட்ட, மீசையற்ற தீவிரமான முகத்துடன் எப்போதும காணப்படும் பேராசிரியர் கல்யாணம்.... அனைவரும் வந்து போனார்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ஆனாலும்... பழம் தின்று கொட்டை போட்ட இந்த ஆசிரியர்கள் அனைவரையும் விட, என்னைப் பழம் தின்ன வைத்துக் காசு போட வைத்த மங்கையர்க்கரசி டீச்சர்தான் மனசில் வந்து போகிறார். தட்ஸிட்... அவருடன் சேர்ந்து அந்தச் சம்பவமும் மனதில் நிழலாடுகிறது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அது நான் இரண்டாம் வகுப்புப் படித்துக் கொண்டிருந்த சமயம். என் அப்பாவுக்கு என் மீது பாசம் கொஞ்சமில்லை... மிகமிக அதிகம். யாராவது 2ம் கிளாஸ் படிக்கிற பையனுக்குக் கண்ணில் காசைக் காட்டுவார்களா..? என் அப்பா காட்டியவர். இரண்டு பைசா, ஐந்து பைசா, பத்துப் பைசா என்று அவ்வப்போது மிட்டாய் வாங்கிச் சாப்பிட பாக்கெட் சில்லறை கிடைக்கும். நம்புங்கள்... அந்த நாணயங்களுக்கு அப்போது நல்ல மதிப்பிருந்தது. 30 பைசாவில் ஒருபெரிய மாம்பழமே வாங்கித் தின்னலாம் என்றால் பாருங்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJzAmlvV5Ak7IhwjVje6Uxk3PQI3q_W52ZuhHf5JAPfR2MgX78HfSGoyAnKwNZNHzLsKkVVkmJsHAhIG75glvkx18OTWa6pOCuvHxvb2vhDVeYakr6EsZbSJDj-HBROBaWR7zJt362U79G/s1600/g2347.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1200" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJzAmlvV5Ak7IhwjVje6Uxk3PQI3q_W52ZuhHf5JAPfR2MgX78HfSGoyAnKwNZNHzLsKkVVkmJsHAhIG75glvkx18OTWa6pOCuvHxvb2vhDVeYakr6EsZbSJDj-HBROBaWR7zJt362U79G/s320/g2347.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்போது எனக்கொரு வினோத(கெட்ட) பழக்கம் இருந்தது. மங்கை டீச்சர் கிளாஸ் நடத்திக் கொண்டிருக்கையில் வழக்கம்போல பத்துப் பைசாவை வாயின் ஒரு புறத்தில் வைத்து அதக்கியபடி வகுப்பைக் கவனித்துக் கொண்டிருந்தேன். பாடத்தின் இடையில் டீச்சர் ஏதோ சொல்லிச் சிரிக்க வைக்க, மற்ற பையன்களுடன் சேர்ந்து சிரித்ததில் வாயோரமிருந்த பைசாவானது நழுவித் தொண்டையை நோக்கிச் சென்று அங்கே சுங்கச்சாவடி எதுமில்லாததால் நேராக வயிற்றை நோக்கி வழுக்கிக் கொண்டு பயணித்தது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்போதைய பத்துப் பைசாக்கள் இன்றுள்ளவை போல் வட்டமாக இல்லாமல் நெளிநெளியான ஓரங்களுடன், மெட்டலில் செய்யப்பட்டிருக்கும். படம் காண்க. அதனால் தொண்டையில் அடைத்துக் கொள்ளவில்லை. இல்லையேல் தொண்டை அடைத்துக் கொண்டு மூச்சுத் திணறி அன்றே பரலோகப் பயணத்தைத் துவக்கியிருப்பேன். ஆனாலும் நாணயத்தை விழுங்கியதில் இயல்புக்கு மாறாக விக்கோ விக்கென்று விக்கி, அட் எ டைம் நாலு ஆடு திருடியவனைப் போல திருதிருவென நான் விழிப்பதைக் கண்டு மங்கை டீச்சர் என்னவென்று கேட்க, உண்மையைத் திக்கி திக்கிச் சொன்னேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அதிர்ந்து போய்விட்டார் மங்கை டீச்சர். ஆனாலும் சமயோசிதமாகச் செயல்பட்டார். ஒரு பயலை அனுப்பி இரண்டு பெரிய வாழைப் பழங்களை வாங்கிவர வைத்து என்னை விழுங்க வைத்தார். நான்கு டம்ளர் நிறையத் தண்ணீரைத் தந்து தலையில் தட்டிக் குடிக்கச் செய்தார். பின் பியூரை (வயசானவரை மருவாதி இல்லாம பியூன்ங்கலாங்களா? ஹி.. ஹி...) அழைத்து நடந்ததை வீட்டில் சொல்லி என்னை ஒப்படைத்து வருமாறு அனுப்பினார். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அவர் சொன்னதைக் கேட்டு வீட்டில் அதிர்ச்சியுடன் கோபத்தையும் அடைஞ்சாங்க அம்மா. அந்த பின்மதியத்தில் வீட்டில் யாரும் இருக்கவில்லை. எனக்கு ரெண்டு செல்லச் சாத்து சாத்தி (அம்மா அடிச்சு என்னிக்கு எவனுக்கு வலிச்சிருக்கு?) வயித்தை வலிக்குதாடா? தலை சுத்துதாடா? என்று பலப்பல கேள்விகளைக் கேட்டு பதறிக் கொண்டிருந்தார். எனக்கோ எந்தப் பிரச்சனையும் இல்லை உண்மையில் அந்தக் காசு வயிற்றில் தொல்லை எதுவுமின்றி செட்டிலாகி விட்டது போல. கேட்டதற்கெல்லாம் இல்லை என்றே சொல்லிக் கொண்டிருந்தேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இதற்குள் ஆபீஸிலிருந்து சித்தப்பா வந்துவிட, ஆஸ்பத்திரிக்கு அனுப்பி வைக்கப்பட்டேன். அங்கு புரியாக்கதிர் எடுக்கச் சொன்னார்கள். எடுத்தோம். மருத்துவர் அதை வெளிச்சத்தில் பார்த்து வயிற்றில் எதுவும் இல்லை, சுத்தமாக இருக்கிறது என்று அறிவித்தார். எதற்கும் இரவு தூங்கட்டும். காலையில் மீண்டும் ஒருமுறை எடுத்துப் பார்த்து விடலாம் என்றார். சொந்த பிசினஸ் என்பதால் இரவுதான் அப்பா வருவார். வந்ததும் அவர்மீது குற்றப் பத்திரிகை சாட்டப்பட, விஸ்கி விஸ்கி... ச்சே, விக்கி விக்கி அழுது கொண்டிருந்த என்னை அப்பாதான் சமாதானம் செய்தார். </span><span style="color: blue;">மறுநாள் காலையில் மீண்டும் புரியாக்கதிர் படம். அப்போதும் வயிறு க்ளியர். இறுதியில் மங்கை டீச்சர் தந்த வாழைப்பழமும் தண்ணீரும் காயினுடன் வினைபுரிந்து அதைக் கழிவுடன் வெளியேற்றியிருக்க வேண்டும் என்றும், இனி எனக்கு எதுவும் பிரச்சினை வராது என்றும் தன் ஆராய்ச்சி முடிவை அறிவித்தார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்பாடா... என்று ஆறுதலுடன் மருத்துவமனையிலிருந்து தப்பித்த சந்தோஷத்துடன் விளையாடப் போய்விட்டேன் நான். ஆனால் மருத்துவராலும் என் வீட்டினராலும் சமயோசிதமாகச் செயல்பட்ட மங்கை டீச்சர் வெகுவாகப் பாராட்டப்பட்டார். அப்போது நன்றியெல்லாம் சொல்லி மகிழ்விக்கிற அளவுக்குப் பண்பாடு எனக்கு வளரவில்லை என்றாலும், இப்போது நினைக்கையில் மங்கை டீச்சர் நினைவிற்கு வருகிறார். ஆனால், என்ன ஒரு சோகம்... அதன்பின் சில்லறையைக் கண்ணில் காட்டுகிற வழக்கத்தை அப்பா நிறுத்தி விட்டார் என்பதுதான். அவ்வ்வ்வ்....</span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com20tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-91361906357937430862017-08-11T13:37:00.004+05:302017-08-11T13:37:47.802+05:30என் முதல் நாவல்<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">ஏ</span><span style="color: blue;">ப்ரல் மாதத்தில் ஓர் நாள்... தாமரை பிரதர்ஸ் மீடியா பிரைவேட் லிமிடெட்டில் இருந்து என் முகநூல் நண்பராக இருக்கும் உதவி ஆசிரியர் ஒருவர் என்னை வந்து சந்திக்கச் சொன்னார். போய்ப் பார்த்தேன். தாங்கள் மாத நாவல்கள் வெளியிட உள்ளதாகவும், வரும் மாதத்திலேயே நான்கு நாவல்கள் வெளியிடும் உத்தேசம் இருக்கிறது என்றும், நான்கில் ஒரு நாவலை நான் எழுதித் தர இயலுமா என்றும் கேட்டார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பத்திரிகைகளில் என் எழுத்துக்கள் வரவேண்டும், அதற்காக நான் சின்ஸியராக முயல வேண்டும் என்று அதற்கு முந்தைய வாரம்தான் நண்பர் பட்டுக்கோட்டை பிரபாகர் முகநூலில் பதிவு எழுதி யிருந்தார். நானும் பத்திரிகையில் எழுத முயல்வதற்குத் துவங்கியிருந்தேன் என் முயற்சிகளை. இப்படியான நிலையில் அவர்கள் கேட்டதும் சிறிதும் சிந்திக்காமல் சம்மதம் என்று சொல்லிவிட்டு வந்து விட்டேன். ஒரே வாரத்தில் நாவலைத் தந்தாக வேண்டிய அவசரம் இருந்தது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நாவலை எழுதத் துவங்கினால்... இடையில் சில காலம் எழுத மறந்ததால் நகைச்சுவை வண்டி ஓடாமல் ஸ்டரக்அப் ஆகி நின்றது. தொடர்ந்து எண்ணெய் போட்டு (ஐ மீன், எழுதி) வைத்திருந்தால்தான் வண்டி ஓடும் என்பதைப் புரிந்து கொண்ட சமயம் அது. ஓடினேன் குருநாதர் சேட்டைக்காரனிடம். அவர் முதல் சில அத்தியாயங்களைத் திருத்தி, அவருடைய ஸ்பெஷல் டச்கள் சிலவற்றை சேர்த்துக் கொடுத்தார். அவ்வளவுதான்... அதையே கெட்டியாகக் பிடித்துக் கொண்டு கடகடவென்று வண்டியை ஓட்ட, அதன்பின் வரும் உவமை, பன்ச் போன்றவை சரளமாக வந்து விழுந்தன. கடகடவென ஒரே வாரத்தில் முடித்து அனுப்பி விட்டேன் நல்ல பிள்ளையாக.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ஆனால் அவர்களின் நிர்வாகப் பிரச்சனைகள் ஏதோ குறுக்கிட, மாதம் ஒன்றாக வெளியிடத் துவங்கினார்கள். அந்த வகையில் நான்காவதாக என் நாவல் இப்போது வெளியாகி இருக்கிறது. (ஹப்பாடா... வந்தாச்சு...)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இது சிரிக்கவும், சிந்திக்கவும் வைக்கிற ஒரு அரிய வகை நாவலாகும். படிக்கையில் நிச்சயம் சிரிப்பீர்கள். படித்து முடித்தபின் எதற்காகச் சிரித்தோம் என்று சிந்திப்பீர்கள். ஆகவே இந்தச் சிறப்பான புத்தகத்தை நீங்கள் அனைவரும் வாங்கிப் படித்து உங்கள் விமர்சனத்தை முன்வையுங்கள். மீ ஆவலுடன் வெயிட்டிங்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">புத்தகத்தின் விலை ஐம்பது ரூபாய் மட்டுமே.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">புத்தகம் வேண்டுவோர், சென்னையில் 95978 00485 என்ற எண்ணிலும், புதுச்சேரியில் 95978 00487 என்ற எண்ணிலும், கோவையில் 95978 00415 என்ற எண்ணிலும், மதுரையில் 95978 00452 என்ற எண்ணிலும், சேலத்தில் 96009 69301 என்ற எண்ணிலும் தொடர்பு கொண்டு பேசினால் புத்தகம் உங்கள் கைகளில் தவழும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">உடனே பேசிடுவீங்கதான...?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEeWcJ4vjqbqiG6gxmUT2z06Tzqya_utu2O6tzRkn1everDgzbr3Cq7xoflqrtzTmwGF1AhEyo0jPXsJ6UTWAjNOAZwmDzke0mP3o5UcL_jKDw1NMLG7kk_uTY-cPPkj95pmfr7uKCBIkx/s1600/001.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1155" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEeWcJ4vjqbqiG6gxmUT2z06Tzqya_utu2O6tzRkn1everDgzbr3Cq7xoflqrtzTmwGF1AhEyo0jPXsJ6UTWAjNOAZwmDzke0mP3o5UcL_jKDw1NMLG7kk_uTY-cPPkj95pmfr7uKCBIkx/s640/001.jpg" width="462" /></a></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-39734687667135350962017-08-02T20:38:00.000+05:302017-08-02T20:38:32.729+05:30இதற்குத்தானே ஆசைப்பட்டாய் வெங்கட் நாகராஜ்?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
“அண்ணே... அவசரமாப் பேசணும்னு சொன்னீங்களே... என்ன விஷயம்ணே?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“வாய்யா... ப்ளாக் எழுதறதை விட்டுட்டு காணாமப் போய்ட்டவங்கன்னு சொல்லி நம்ம வெங்கட் நாகராஜ் ஒருபோஸ்ட் போட்ருக்காரு தெரியுமா.-? அதுல முக்கியக் குற்றவாளியா உன்னையும் சேத்திருக்காரு. அதான்... ஏன் நீ இங்கிட்டு வரலன்னு கேக்கலாம்னு கூப்ட்டேன்...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ப்ளாக் எழுதறதுக்கு நேரம் ஒதுக்க முடியாம முக்கிட்டு இருக்கறதால முக்கியக் குற்றவாளியா சேத்திருப்பாருண்ணே... ஹி... ஹி... ஹி...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ஏன் நேரம் ஒதுக்க முடியலை..? என்னாச்சு..?’‘</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“வயித்துப் பொழப்புண்ணே. புல்டைம் ஜாபும், பார்ட் டைம் ஜாபுமா நேரத்தைச் சாப்பிட்ருது. வருமானம் வேணும்லண்ணே பொழைப்புக்கு..?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“முன்ன ப்ளாக் எழுதிட்டிருந்தப்ப கோடீஸ்வரனா இருந்தியாக்கும்..? அப்பவும் துந்தனாதானே பொழப்பு..? அதில்லை சரியான காரணம். என்னான்னு தெரிஞ்சாவணும் எனக்கு இப்ப...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“உங்களை டபாய்க்க முடியாது. கிடைக்கற கொஞ்ச நேரத்தை முகநூல்ல உலாவுறதுல செலவு பண்ணிட்டிருக்கேன் அண்ணே. அதான் இங்கிட்டு... ஹி.. ஹி.. ஹி...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
‘என்னது..? முகநூலா..? இங்க இல்லாத என்ன வசதி அங்க கெடைச்சிடுது உனக்கு அங்கயே சுத்திட்டிருக்கற அளவுக்கு..?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ரெண்டு சமாச்சாரம்ணே. இங்க எழுதி போஸ்ட் பண்ணிட்டு யாராச்சும் கமெண்ட் சொல்வாங்களான்னு பாத்துட்டிருப்போம். அதுக்கு நாம பதில் போட்டு, அத பாத்துட்டு அவங்க பதில் போட்டு... நாளே ஆயிடும்ணே. அங்கிட்டுன்னா பாத்த உடனே கமெண்ட் போடுவாங்க.நாம பதில் சொன்னா, உடனே பதில் சொல்லுவாங்க. போன்ல பேசிக்கறதுக்கு பதிலா டைப்பிங்ல பேசிக்கற மாதிரிண்ணே. அதான்.”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ஓகோ... அந்த இன்னொரு சமாச்சாரம்..?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“இங்ஙன எழுதறதுன்னா எதுனாச்சும் டாபிக் வேணும்ணே. கதையோ, கட்டுரையோ யோசிச்சு எழுதணும். அங்ஙன எழுதணும்னா பெருசா யோசிக்க வேண்டியதில்லைண்ணே. நாலு வரி எழுதுனாலே போதும். டைம் கம்மி. ஈஸியா எழுதிரலாம்ணே....”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“ஓகோ... அப்ப சோம்பேறியா ஆக்கிட்டிருக்குது போல அந்த முகநூல் உன்னைய...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அப்டியும் ஒரேயடியா சொல்லிட முடியாதுண்ணே. ப்ளாக்லயும், முகநூல்லயும் திரிஞ்சிட்டிருந்தா பத்தாது அச்சு ஊடகத்துலயும் நீ வரணும்னு நமக்கு வேண்டிய சில பேரு தூண்டி விட்டுட்டாங்கண்ணே. அந்த ஆசை தீயாப் புடிச்சுக்கிச்சு இப்ப. போன வாரத்துக்கு முந்தின வாரம் குமுதம் லைஃப் புக்குல என் ஆர்ட்டிக்கிள் ஒண்ணு வந்துச்சுண்ணே...’‘</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அடடே... சொல்லவே இல்லையே... எங்க அது..?’‘</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEim2QVwg_ei71yqnbyMAi3Gxh09eknn6mtqHDygNBSa48VEhIbMBYujHtuj9qN1B_6IsXjlImAG9t1XtuKcZsPAgwq5N42K3aaSQJhsB4n9dYRUvKUqbeSu79DeK1Lr-ed-kAyXk0LNzCsL/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1135" data-original-width="1600" height="452" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEim2QVwg_ei71yqnbyMAi3Gxh09eknn6mtqHDygNBSa48VEhIbMBYujHtuj9qN1B_6IsXjlImAG9t1XtuKcZsPAgwq5N42K3aaSQJhsB4n9dYRUvKUqbeSu79DeK1Lr-ed-kAyXk0LNzCsL/s640/1.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“இதாண்ணே.. பாருங்க...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“சபாஷ். அழகான லேஅவுட்ல பாக்கவே நல்லாருக்கு...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அவ்வ்வ்வ்... பாக்கத்தான் நல்லாருக்கா..? எழுதுனதும் நல்லாருக்குன்னு நெறையப் பேரு சொன்னாங்கண்ணே. இந்த இஷ்யூ ஜன்னல்ல பாக்கெட் நாவல் அசோகன் சாரை இண்டர்வியூ எடுக்க நானும் போயிருந்தேன் அண்ணே. சொன்னா நம்ப மாட்டீங்கன்னு சாட்சிக்கு போட்டோவே போட்ருக்காங்க பாருங்க இங்க...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiupCuF8l-IO1i0RRM7N9vIWa65cxaYmxbzfRTyRmsq4mPDAS8-Z9SaCIK4TvA9Vh2Oyma3Q_5yTmsu5VNFzP5Mpy1J32XOnDj7KKhTO7DgYx-LdU-tYANor7IxjKjnr95Jsqeb8x2qHKf4/s1600/007.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1168" data-original-width="1600" height="466" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiupCuF8l-IO1i0RRM7N9vIWa65cxaYmxbzfRTyRmsq4mPDAS8-Z9SaCIK4TvA9Vh2Oyma3Q_5yTmsu5VNFzP5Mpy1J32XOnDj7KKhTO7DgYx-LdU-tYANor7IxjKjnr95Jsqeb8x2qHKf4/s640/007.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“சூப்பர். இப்டி ரெண்டு ப்ளஸண்ட் சமாச்சாரம் சொல்லிட்டு ஒரு கேக் கூடத் தராட்டி எப்டி..? வாய்யா, போலாம்...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“கேக் இல்லண்ணே. கிராண்ட் பார்ட்டியே தந்துரலாம். ஏன்னா, இந்த ஆகஸ்ட் மாசத்துல என்னோட மொத மாச நாவல் வெளியாகப் போகுது. ஹி... ஹி... ஹி..”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“வாவ்.... யாரு வெளியிடறாங்க..? எப்ப வருது..?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“பைனலைஸ் ஆயிருச்சே தவிர, வந்தப்பறம் சொல்லலாம்னு வாயைக் கட்டிருக்காங்கண்ணே. அதுனால வந்ததும் ஒடனே இங்கிட்டு வந்து சொல்லிர்றேன்...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“சந்தோஷம்டே. ஆக மொத்தத்துல, அங்கிட்டும் இங்கிட்டும் உலாத்துவியே தவிர, ப்ளாக் ஏரியாவுக்கு எண்ட்ரி குடுக்க மாட்டேன்னு சொல்ல வர்ற..? அப்டித்தான..?”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“இல்லீங்ணா. பழைய மாதிரி ப்ளோவுல எழுத முடியுமான்னு கொஞ்சம் பயமா இருக்குங்ணா. நான் நல்லா எழுதி நாலு பேரு பாராட்டினா, “இதற்குத்தானே ஆசைப்பட்டாய் வெங்கட் நாகராஜா?” அப்டின்னு அவரு சந்தோஷப்படுவாரு. சரியா எழுதலன்னா, “இதற்காடா ஆசைப்பட்டாய் வெங்கட் நாகராஜா?” அப்டின்னு சொவத்துல முட்டிக்குவாரே.. அத நெனச்சாத்தான்ணே பாவமா இருக்குது...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அப்டிச் சொல்லாதீங்க பாலகணேஷ்.. அப்டில்லாம் நடக்காது. அதெல்லாம் எழுதிடுவீங்க. நீங்க யானை மாதிரி...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அவ்வ்வ்வ்வ்... அண்ணே, 108 கிலோ இருந்த வெயிட்டை இப்பத்தான் கொறைச்சு 96க்கு வந்துருக்கேன். இன்னும் தீவிரமா இலியானா மாதிரி ஒல்லியானா என்னன்னு யோசிச்சிங். இப்பப் போயி என்னைய யானைன்னு கேலி பண்றீங்களே...”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“அட, உடம்பு சைஸச் சொல்லலய்யா. எழுதற விஷயத்துல சொன்னேன். தயக்கத்தைத் தூர வெச்சுட்டு தைரியமா உள்ள பூந்து அடிச்சு ஆடுங்க. மறுத்துப் பேசப்படாது. சொல்லிட்டேன்..”</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
“சரிங்கண்ணே. முன்ன மாதிரி ஒருநாள் விட்டு ஒரு நாள் எழுதாட்டியும் இனிமே வாரம் ஒண்ணாச்சும் போஸ்ட் எழுதிடறேண்ணே. வாங்க, ட்ரீட்டுக்குப் போகலாம்...”</div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com39tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-10441145779528476812017-05-12T21:23:00.000+05:302017-05-12T21:23:04.166+05:30ஒரு ‘நாய’கன் கதை..!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: red; font-size: large;">நா</span><span style="font-size: 14px;"><span style="color: blue;">ய் படாத பாடு படுகிறேன்’ என்ற வார்த்தையை என்னிடம் யாராவது சொன்னீர்களோ... நாயில்லை, நான் கடித்துக் குதறி விடுவேன். என் வீட்டில் நாயானது மனுஷப்பாடு பட்டு சொகுசாக இருக்க, நான்தான் அதனால் ‘நாய் படாத பாடு’ பட்டுக் கொண்டிருக்கிறேன். இருங்கள்... இருங்கள்... நாய் என்றா சொன்னேன்..? இந்த வார்த்தை என் சகதர்மிணியின் காதில் விழுந்தால் அது இருக்கும், நான் இருக்க மாட்டேன். ஹி... ஹி.. ஹி... நியாயமாக நான் ராஜேந்திரன் என்று சொல்லியிருக்க வேண்டும். அவள் சூட்டிய நாமகரணம் அது. “ஏம்மா, நாய்களுக்கென்றே ஜிம்மி, டாமி, சுப்ரமணி என்றெல்லாம் பெயர்கள் இருக்கே. அதில ஒண்ணை வைக்கலாம்ல?” என்று கேட்ட என்னை (வழக்கம்போல்) புறந்தள்ளி அவளுக்குப் பிடித்த பெயரான ராஜேந்திரனை வைத்தாள்.</span></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRZo53LuMQwc1Or29l3TOthRwhw9bryfdylN1yR24huuAX89aZl3hiZHge1QeCKABkUVbMZYWUK4KqKa3ydCqkvFRqfT7Ssytf-ZzYL3pjX1lFga40KpTsERsc_zQalQY5zVpGlaw40pkB/s1600/17990796_1332641753481140_4626309256518128603_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><span style="color: blue; font-family: inherit;"><img border="0" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRZo53LuMQwc1Or29l3TOthRwhw9bryfdylN1yR24huuAX89aZl3hiZHge1QeCKABkUVbMZYWUK4KqKa3ydCqkvFRqfT7Ssytf-ZzYL3pjX1lFga40KpTsERsc_zQalQY5zVpGlaw40pkB/s320/17990796_1332641753481140_4626309256518128603_n.jpg" width="320" /></span></a></div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14px;"><span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">இந்த ராஜேந்திரன் என் வீட்டுக்கு வந்த விதத்தை முதலில் சொல்லியாக வேண்டும். ஓர் (அ)சுபயோக (அ)சுபதினத்தில் என்னருகில் வந்து, “என்னங்க, ஆபீஸ்ல ஆடிட்டிங், இன்னும் ஒரு வாரம் ராப்பகலா வேலையிருக்கும்னு சொன்னீங்களே.... அதுவரைக்கும் எங்கம்மா வீட்டுல போய் இருந்துட்டு வரேன்” என்றாள்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">‘‘ஒரு வாரம் நிம்மதி’’ என்று நான் முணுமுணுத்தது அவள் காதில் விழுந்து தொலைத்தது. ‘‘என்னா...து? என்ன சொன்னீங்க?’’ என்று தோள்கள் ஏறி இறங்க புஸ் புஸ்ஸென்று கோபப் பெருமூச்சு விட்டபடி கேட்டாள்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">‘‘ஐயையோ, நீ தப்பாப் புரிஞ்சுக்கிட்ட. ஒரு வாரம் வீட்டு வேலை எதுவும் செய்யாம, நிம்மதியா அம்மா வீட்ல நீ என்ஜாய் பண்ணுவங்கறதைத்தான் சுருக்கமா நான் சொன்னேன்... ஹி... ஹி...’’ என்றேன்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">அடுத்த ஒரு வாரம் சந்தடியில்லாமல் சந்தோஷமாகப் போனது. ஆனாலும் விதி யாரை விட்டது..? அவள் மீண்டும் வந்தபோது அவள் கையில் பிடித்து வந்த அதைக் கண்டு அதிர்ந்து, “என்னம்மா இது?” என்றேன் கண்கள் விரிய. “அம்மா வீட்டுக்குப் பக்கத்து வீட்டு சுமதி ஆண்ட்டி வீட்ல இருந்துச்சு. கேட்டேன். குடுத்துட்டாங்க. ஒரு வயசுக் கொழந்தை. குட்டிங்க இது..” என்றாள்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">“அதுசரி.... ஒரு கன்னுக்குட்டியக் கூட்டிட்டு வந்து நாய்க்குட்டிங்கற. வேண்டாம்மா. எனக்கு நாய்ன்னா அலர்ஜின்னு உனக்குத் தெரியாதா..? இதை திருப்பிக் குடுத்துடு” என்றேன். “ஹும்... நான் ஆசைப்பட்டு ஒண்ணு வாங்கிட்டு வந்தா உங்களுக்குப் பொறுக்காதே...இதே உங்கம்மாவோ, தங்கச்சியோ கொண்டு வந்ததா இருக்கட்டும்..” என்று துவங்கி கமா இல்லாமல் அவள் பேசிய பராசக்தி நீள வசனத்தை இங்கே நான் சொன்னால் நீங்கள் ஓடி விடுவீர்கள். கடைசியில்.... வேறென்ன... வழக்கம் போல, நான் வாயை மூடிக் கொண்டு வெள்ளைக்கொடியைப் பிடிக்க வேண்டியதாயிற்று. ஹி.. ஹி... ஹி..</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">சரி, அதுபாட்டுக்கு ஒரு மூலையில் இருக்கட்டும் என்று நினைத்ததும் தவறாகப் போயிற்று. அடுத்த நாளே ராஜேந்திரனுக்காக ஷாப்பிங் போய்விட்டு அவள் வாங்கி வந்திருந்தவைகளைப் பார்த்து பிரமித்துப் போய் விட்டேன். நாய்க்குக் கூட இவ்வளவு வெரைட்டியாக சோப், ஷாம்பு, பிஸ்கட் எல்லாம் இருக்கிறதா என்ன? ‘‘என்னதிது... உனக்குக் கூட அழகுபடுத்திக்க இவ்வளவு ஐட்டம்லாம் வாங்கின மாதிரி தெரியலையே...’’ என்றேன். ‘‘சும்மா இருங்க... எப்பப் பாரு கண்ணு போட்டுக்கிட்டு’’ என்றாள். அதற்கு குளியல், அலங்காரம், கழுத்துப் பட்டை என அமர்க்களப்பட்டது. அது சுகமாக உண்டு கொழுத்திருக்க, செலவுகளால் பட்ஜெட் எகிறி என் முழிதான் பிதுங்கிக் கொண்டிருந்தது.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">‘‘என்னங்க... நைட்ல ராஜேந்திரன் சரியாவே தூங்க மாட்டேங்குது’’ என்றாள் ஒரு முறை. ‘‘நீ வேணா தாலாட்டுப் பாடித் தூங்க வையேன்...’’ என்றேன் கேலியாக. ‘‘ஏன்... அது பாட்டுக்கு ஒரு மூலைல இருக்கறது பிடிக்கலையாக்கும்? அது ஓடிப் போகறதுக்கு வழி சொல்றீங்க?’’ என்று கோபத்தில் தான் ‘ஸேம் ஸைடு கோல்’ போடுவதை அறியாமல் அவள் பேச, நான் வாய்விட்டுச் சிரித்து விட்டேன். அதன்பின் தானே தாமதமாக விஷயத்தைப் புரிந்து கொண்டு அமைதியாகத் தலையில் தட்டிக்கொண்டு அப்பால் சென்றாள்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">சில நாட்களில் அதைச் சகித்துக் கொண்டு வாழ நான் பழகி விட்டேன் (வேறு வழி?). அதனிடம் ஒரு வினோதப் பழக்கம் இருந்தது. ஒருமுறை என் நண்பன் கௌதம் வீட்டுக்கு வரும்போது பேசாமல் இருந்த அது, அடுத்த மாதத்தில் அவன் ஷேவ் செய்யாத பெருந்தாடியுடன் வந்தபோது மேலே விழுந்து பிடுங்கியதிலிருந்து உறுதியானது அதன் வினோதப் பழக்கம். யார் வந்தாலும் குலைக்கிற அது, தெரிந்தவர்கள், நண்பர்கள் வந்தால் சரிதா அல்லது நான் குரல் கொடுத்தால் அடங்கி விடும். ஆனால் தாடி வைத்த ஆசாமிகள் என்றால் எத்தனை சொன்னாலும் அடங்காது, மேலே விழுந்து பிறாண்டி விடும். போன ஜென்மத்தில் எதுவும் தாடி வைத்த வில்லனால் படாதபாடு பட்டிருக்கிறதோ என்னவோ...?</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">“என்னங்க... வீட்டு வாசல்ல நாய் ஜாக்கிரதைன்னு போர்டு வெச்சிரலாமா?” என்றாள் என்னவள். “நம்ம தெருவுல எந்த வீட்லயும் நாய் வளக்கலை. ‘தாய் இல்லம்’னு அழகா நான் பேர் வெச்ச வீட்டை எல்லாரும் இப்ப அடையாளம் காட்டறதே ‘நாய் இல்லம்’ன்னு தான். போர்டு வேற தேவைதானா உன் ராஜேந்திரனுக்கு?” என்றேன். நிஷ்டூரமாக என்னை முறைத்துவிட்டு அகன்றாள்.</span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;">அதன் வினோதப் பழக்கம் பற்றிச் சொன்னேனில்லையா..?அதனாலயே அவள் ஒருமுறை பாதிக்கப்பட்டு கடைசியாக அதை வாங்கி வந்த இடத்திலேயே சேர்த்து விட்டாள். அது எப்டி நடந்துச்சுன்னாக்க....</span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;">அவளுடைய நாய்மாமன், ச்சே, தாய்மாமன் சுந்தரராமன் வீட்டுக்கு வருவதாகப் போன் செய்திருந்தார் அன்று. இவளும் மாமாவுக்காக விசேஷமாய்ச் சமைத்துக் காத்திருக்க, டெய்லி ஷேவ் செய்கிற அவள் மாமா விதிப்பயனாக இம்முறை வந்தார் பெருந்தாடியுடன். வள்ளென்று குலைத்த ராஜேந்திரனை அடக்குவதற்குள், அது கழுத்துப் பட்டியை அறுத்துக் கொண்டு பாய்ந்து அவரைக் கவ்வி விட்டது. சுமார் கால்கிலோ கறியாவது போயிருக்கும் அதன் வாய்க்குள். “ஐயோ, அம்மா” என்று அலறிக் கொண்டு அவர் வாசல் கேட்டைத் திறந்து கொண்டு ஓட, கிடைத்த கறி பற்றாதென்று நினைத்ததோ என்னவோ ராஜேந்திரனும் பின்னாலேயே துரத்தியது.</span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;">“என்னங்க மாமாவக் காப்பாத்துங்க...” என்ற மனைவியின் அலறலுக்கு மதிப்பளித்து நானும் பின்னாலேயே,“பிடிங்க... ராஜேந்திரனைப் புடிங்க...” என்று கத்திக் கொண்டு தெருவிலிறங்கி ஓடினேன். எனக்குச் சற்றுப் பின்னால் தன் ஸ்தூல சரீரத்தால் மூச்சுவாங்க, ஓட முடியாமல் ஓடிவந்தாள் அவளும்.</span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;">“புடிங்க... அந்த ராஜேந்திரனைப் புடிங்க.” என்று மறுபடி நான் கூவி கை காட்டியபடி ஓட, எதிரே வந்து கொண்டிருந்த நான்கு இளைஞர்கள் சட்டென்று மடக்கிப் பிடித்தார்கள் -ராஜேந்திரனை அல்ல- மாமா சுந்தரராமனை. அவர் ஏதோ திருடிக் கொண்டுதான் ஓடிவருகிறார், நானும் நாயும் துரத்துகிறோம் என்று நினைத்த அவர்கள் அடுத்த கணம் அவருக்கு தர்ம அடியை வினியோகிக்கத் துவங்கினார்கள்.</span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="color: blue;">“ஐயோ, அம்மா” என்று டிட்டோவாக மாமா மீண்டும் அலற, நான் சென்று தடுத்தாட் கொண்டேன். “ஏங்க, நாயைப் புடிக்கச் சொன்னா, இப்டியா என் மாமாவப் புடிச்சு அடிப்பீங்க..?” என்றாள் ஓடிவந்ததில் மூச்சு வாங்க.</span></span></div>
<div style="background-color: white; font-size: 14px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">அடுத்த கணம் வந்ததே கோபம் ஒரு இளைஞனுக்கு... “ஏம்மா, நாய்க்கு வெக்கறதுக்கு வேற பேரா கெடைக்கலை உனக்கு..? மணி, டாமின்னு வெக்கறத விட்டுட்டு ராஜேந்திரன்ங்கற நல்ல பேரைப் போயா வெப்பீங்க..?” என்று அவள் மீது காட்டமாகப் பாய்ந்தான். “எனக்குப் புடிச்ச பேர்னு வெச்சேன். உங்களுக்கென்னங்க வந்தது?” என்று சரிதா அவன் மேல் பாய, “என் பேர் ராஜேந்திரன்ங்க...” என்று அவன் கடுப்பாகிக் கத்த, நான் வாய் விட்டே சிரித்து விட்டேன். ‘இடுக்கண் வருங்கால் நக’ச் சொல்லியிருந்த இரண்டடியாரின் குறளை மீறாமல் கடுக்கண் அணிந்த அவள் மாமாவைக் கண்டு நான் நகைத்ததால் காண்டாகிப் போனாள் என்னவள்</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<br />
<div style="background-color: white; display: inline; font-size: 14px; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: inherit;">“இனிமே உன் வீட்டுப் பக்கம் காலெடுத்து வெச்சேன்னா நான் சுந்தரராமன் இல்ல, சுரணை கெட்ட ராமன்” என்று துவங்கி மாமா லட்சார்ச்சனை செய்துவிட்டு (அவள் மாமாவாயிற்றே... சுருக்கமாகப் பேசுவாரா என்ன..?) எத்தனையோ சமாதானம் சொன்னாலும் கேட்காமல், திரும்பிப் பாராமல் சென்று விட்டார். எனக்கென்னவோ அந்தச் சம்பவத்துக்குப் பின் எனக்கு ராஜேந்திரனைப் பிடித்துப் போய் விட்டது (ஹி.. ஹி... ஹி...) என்றாலும் அதனாலேயே அவளுக்குப் பிடிக்காமல் போக அதை வாங்கிய இடத்திலேயே திருப்பித் தந்துவிட்டாள். ‘நாயற்ற வாழ்வே குறைவற்ற செல்வம்’ என்று பழமொழியைச் சற்றே மாற்றி நிம்மதியாக இருந்து கொண்டிருக்கிறேன் அடியேன்.</span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-42066224644747220422016-06-09T10:51:00.000+05:302016-06-09T10:58:03.510+05:30பக்... பக்... பரம்பரை!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: x-large;">அ</span><span style="color: blue;">ரசியல் + மர்மம், ஆன்மீகம் + மர்மம், சரித்திரம் + மர்மம் என்று பல ரசனைகளில் ஐந்து வெற்றிகரமான நாவல்களைத் தந்த </span><b><span style="color: red;">காலச்சக்கரம் நரசிம்மா</span></b><span style="color: blue;">வின் எழுத்தில் சமீபத்தில் வெளியாகியிருக்கும் புத்தகம் </span><b><span style="color: red;">‘கர்ண பரம்பரை’.</span></b><span style="color: blue;"> மூலிகை மருத்துவம் + மர்மம் என்கிற காக்டெய்லில் இந்த விறுவிறுப்பான, பரபரப்பான த்ரில்லரை வழங்கியிருக்கிறார் நரசிம்மா.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1XuNMJKCg7gMnsgq1hyIUVptLwJIg1vADsEIQefWD3A92vYcbODSiITcZEU5TacHuLt35WRQFfhsMWmZKiZtZXsmVAt6uNBHincRlTS5-zjyI0yFLxJKW2CK-3soaN_-7fbncVUb1PY1P/s1600/13254475_1010037585718404_7111330727119931074_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1XuNMJKCg7gMnsgq1hyIUVptLwJIg1vADsEIQefWD3A92vYcbODSiITcZEU5TacHuLt35WRQFfhsMWmZKiZtZXsmVAt6uNBHincRlTS5-zjyI0yFLxJKW2CK-3soaN_-7fbncVUb1PY1P/s320/13254475_1010037585718404_7111330727119931074_n.jpg" width="222" /></a></div>
<span style="color: blue;">‘உலகம் சுற்றும் வாலிபன்’ படத்துல வாத்யார் சொல்வாரே.. ‘இது இப்போ அழீவு சக்தியாக உருவாகியிருக்கு. மேலும் ஆராய்ச்சி செய்தால் இதை ஆக்க சக்தியாவும் பயன்படுத்தலாம்’ என்று. அதுபோல அகத்தியமுனி கர்ண மந்திரமாக (கர்ணம் = காது) உபதேசித்து வழிவழியாக அவ்விதமே தொடரச் செய்த அபூர்வகரணி மூலிகையானது ஆக்க சக்தியாகவும் அழிவு சக்தியாகவும் பயன்பட வல்லது அதைத் தீய எண்ணம் கொண்ட ஒருவன் தன் திறமையால் (சூழ்ச்சியால்?) உபதேசம் பெறுபவரிடமிருந்து அபகரித்து விடுகிறான். அதன் விளைவாகத் தொடரும் கொலைகள், மர்மங்கள், செய்தவன் யார். அதன் தீர்வு என்ன என்பதை 482 பக்கங்களில் கையில் எடுத்தால் கீழே வைக்க முடியாதபடி விறுவிறுப்பாகக் கொண்டு செல்கிறார் நரசிம்மா.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அகதா கிறிஸ்டியின் நாவல்களைப் படிக்கையில் ஒரு நுணுக்கமான விஷயத்தைக் கவனித்து மலைத்ததுண்டு நான். குற்றச் சம்பவங்களின் சூத்ரதாரி யார் என்பதற்கு கதையின் துவக்கத்திலேயே க்ளூ தந்திருப்பார் அகதா. படிக்கும் சுவாரஸ்யத்தில் நாம்தான் அதை நழுவ விட்டுவிட்டு க்ளைமாக்ஸ் படித்த பிறகு, முன் பகுதியை மீண்டும் படித்தால் அட என்று வியப்பது நிச்சயம். அந்த நுணுக்கத்தை நரசிம்மாவின் இந்த த்ரில்லரிலும் அனுபவித்தேன். முடிச்சுகள் விழும் சமயத்திலேயே குற்றவாளியைக் கண்டுபிடிப்பதற்கான க்ளூ தந்திருக்கிறார். புத்தகத்தை முழுமையாகப் படித்து முடித்தபின் முன் சென்று பார்த்தால் நிச்சயம் சபாஷ் போடச் செய்கிற உத்தி அது. ஹாட்ஸ் ஆஃப் நரசிம்மா ஸார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">மற்றொரு புதுமையான விஷயத்தை அவர் செய்திருப்பதற்காகவும் கை குலுக்க வேண்டும். நாவலின் மையச்சரடாக அவர் வைத்திருப்பது பார்வையற்ற ஒரு மூதாட்டியை. நிகழும் தொடர் கொலைகளின், அமானுஷ்ய சம்பவங்களின் பின்னணியைத் துப்பறிந்து கண்டுபிடிக்கும் கதாநாயகியும் அப்பார்வையற்ற மூதாட்டிதான். நெருங்கியவர்களின் துணை கொண்டும், தர்க்க ரீதியாகச் சிந்தித்தும் புதிர்களை விடுவிக்கும் அந்தக் கதாபாத்திரம் தமிழுக்குப் புதியது. </span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கதையின் மாந்தர்களைப் பற்றியோ, சம்பவங்களைப் பற்றியோ எதைச் சொன்னாலும் நாவல் வாங்கிப் படிக்கும் எண்ணமுள்ளவர்களுக்கு ஸ்பாய்லராக அது ஆகிவிடலாம் என்பதால் எதையும் நான் குறிப்பிடப் போவதில்லை. ஆனால் குறிப்பிட வேண்டிய சில விஷயங்கள் உண்டு. நரசிம்மாவின் முந்தைய ‘பஞ்சநாராயணக் கோட்டம்’ நாவலில் நிறைய சந்திப் பிழைகள், ஒற்றுப் பிழைகள் நெருடலாக இருந்ததைக் குறிப்பிட்டிருந்தேன். இதில் அந்தக் குறைபாடு இல்லை. எழுத்துப் பிழைகளும் தென்படவில்லை. அதற்காக ஒரு ஸ்பெஷல் கை குலுக்கல். நரசிம்மாவின் நாவலில் இத்தனை கதாபாத்திரங்களைக் கையாண்டுஅவர் எழுதியிருக்கும் முதல் நாவல் இது. ஆனாலும் கிஞ்சித்தும் குழப்பமின்றிப் படித்து முடிக்க முடிகிறது அவரது தெளிவான, தங்குதடையற்ற எழுத்து நடையின் காரணமாக. இது மற்றொரு ப்ளஸ்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">மதுரைவீரன் பெண்டாட்டி, அப்பு என்கிற இரு கதாபாத்திரங்கள் சதி பற்றிப் பேசும் காட்சியை வைத்துவிட்டு, அது யாராக இருக்கும் என்று வாசகர்களை ஊகிக்க வைத்து மிஸ்கைட் செய்து விட்டு, நாவலின் பிற்பகுதியில் நீங்கள் ஊகித்தவர்கள் இல்லை, வேறு இருவர் என்பதை லாஜிக்கலாக ஏற்றுக் கொள்ளும்படி சொன்ன திறமை அபாரமான ஒன்று.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கதையில் குறைகளே இல்லையா என்று கேட்டால்... ஒரு லாஜிக் மிஸ்டேக் இருப்பது எனக்கு உறுத்தலாக இருந்தது. ‘நளபவன்’ ஓட்டல்களை ஓடவைக்கும் சாம்பார் ரகசியம் எழுதப்பட்ட ஓலைச் சுவடியை நான் சொல்லி சந்திரசேகர் யாக நெருப்பில் போட்டார் என்று வனதாயி, பூங்குன்றத்திடம் க்ளைமாக்ஸில் சொல்கிறார். ஆனால் கதையில் யாகம் நடந்த சம்பவத்துக்குப் பிறகுதான் சந்திரசேகர் தன் ஓட்டலுக்கு பூங்குன்றத்தை அழைத்துச் சென்று ரகசியமைக வைத்துள்ள அந்த ஓலைச் சுவடியைக் காண்பித்து, அந்தப் பாடலுக்கு பொருள்சொல்வதாக வருகிறது. நெருப்பில் இட்ட ஓலைச்சுவடி எப்படி அங்கே மீண்டு வந்திருக்க முடியும்..? காணாமல் போயிருக்க முடியும்..? இந்த ஒரு சமாசாரம் தான் புரியவில்லை. நரசிம்மா ஐயாதான் இதற்கான விளக்கம் தர முடியும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">‘என்ன சார், வழக்கமான உங்க நாவல் போல இல்லையே.. இது ஜவ்வா இழுக்குதே..’ என்ற வார்த்தையைக் கேட்டுவிடப் போகிறேனோ என்கிற பயம் என் ஒவ்வொரு நாவல் வெளியாகும் போதும் எழும் என்கிறார் நரசிம்மா. இந்த எண்ணம் உள்ளவரை அவர் நாவல்கள் எதுவும் தோற்காது என்பது என் எண்ணம். இந்த ஆறாவது நாவலும் விறுவிறுப்பில் சொல்லி அடித்த கில்லிதான்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="color: blue;">புத்தகக் கண்காட்சியில் இது வெளியிடப்பட்ட தினத்தன்று அவர் கையெழுத்துடன் வாங்கிய நான் அடுத்த இரண்டு தினங்கள் கழித்தே நாவலைக் கையில் எடுக்க முடிந்தது. ஆனால் முதல் தினம் மதியம் படிக்கத் துவங்கிய நான், அடுத்த தினம் காலை பத்தரை மணிக்குள் படித்து முடித்து விட்டேன் என்றால் கீழே வைக்க விடாதபடியான அதன் விறுவிறுப்பை நீங்கள் யூகிக்க முடியும். </span><b><span style="color: red;">482 பக்கங்கள் கொண்ட இந்த நாவலை ரூ.225/- விலையில் எண் 23. தீனதயாளு தெரு, தி.நகர், சென்னை 600 017ல் அமைந்துள்ள வானதி பதிப்பகத்தினர் வெளியிட்டிருக்கிறார்கள். </span></b><span style="color: blue;">தவறவிடாமல் வாங்கிப் படியுங்கள் என்பது என் சிபாரிசு. காலச்சக்கரம் நரசிம்மாவுக்கு ஒரு பூங்கொத்து!</span></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-52484794240721161832015-10-02T05:00:00.000+05:302015-10-02T05:41:44.099+05:30நம்ம வீட்டுத் திருவிழா அழைப்பிதழ்..!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-size: large;">பே</span>ரன்(பேத்தி?)புடையீர்...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நிகழும் மன்மத ஆண்டு புரட்டாசி 24ஆம் நாள் உத்திர நட்சத்திரமும் சதுர்த்தசியும் கூடிய சுபயோக சுபதினத்தில் காலை 9 மணி முதல்...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">என்னங்க... உங்களை ஏதோ என் வீட்டுக் கல்யாணத்துக்கோ காதுகுத்துக்கோ அழைக்கப் போறேன்னு நினைச்சீங்களா... இல்லவே இல்லீங்க. அக்டோபர் 11ம் தேதி ஞாயித்துக் கிழமை காலை 9 மணியில் துவங்கி கோலாகலமாக (பெப்ஸிகலமாக?) நடக்கவிருக்கும் நம்முடைய பதிவர் சந்திப்பைத் தூய தமிழ்ல சொல்லி அழைச்சேன். அவ்வளவுதேங்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">புதுக்கோட்டை நண்பர்கள் முழு மூச்சாகக் களத்துல இறங்கி தனித் தனிக் குழுக்களா அமைச்சுகிட்டு, ஒவ்வொரு அம்சத்தையும் பாத்துப் பாத்து திட்டமிட்டுக்கிட்டிருக்கற இந்த நம்முடைய விழாவிற்கான அழைப்பிதழ் இதோ இங்கே உங்களுக்காக....</span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrxTLDcV-eI8M5IHADztfKHw95uIm8zE0rM8R71NYpPrPouvZBrg9Ak-gyFJCNhyl-aCTFTtVoNc3avbVtpZ3Y3oaRihRfR0v8jyJauvar_tVYSjbm_5Bn7ygp6P4-A4KFUdh-Wkc4zCh5/s1600/in+inner+Frd+Side.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrxTLDcV-eI8M5IHADztfKHw95uIm8zE0rM8R71NYpPrPouvZBrg9Ak-gyFJCNhyl-aCTFTtVoNc3avbVtpZ3Y3oaRihRfR0v8jyJauvar_tVYSjbm_5Bn7ygp6P4-A4KFUdh-Wkc4zCh5/s640/in+inner+Frd+Side.jpg" width="480" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7xn8E5-1Vbh9con2Ci5lgQuwqFvHrX6RBHcaQ2Nr25mdLNlQFN4OJnnWu8c6GKfU6DXq5mh6eJbxMhIqFT7MZZoQ5cP3Gj6hR4oklQDcJSMBdIZfQRV_LNseCm_wCo9KoakB_aw1lJAvj/s1600/INNER+Back+SidePAGE+1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7xn8E5-1Vbh9con2Ci5lgQuwqFvHrX6RBHcaQ2Nr25mdLNlQFN4OJnnWu8c6GKfU6DXq5mh6eJbxMhIqFT7MZZoQ5cP3Gj6hR4oklQDcJSMBdIZfQRV_LNseCm_wCo9KoakB_aw1lJAvj/s640/INNER+Back+SidePAGE+1.jpg" width="480" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பிறகென்ன... நம்ம வீட்டுத் திருவிழாவுல நீங்க அனைவரும் தவறாம கலந்துக்கிட்டு அதை என்னென்னிக்கும் நினைவில் நிற்கிற ஒரு நிகழ்வாகச் செய்துவிட வேண்டும் என்று இருகரம் கூப்பி, மகிழ்வுடன் வேண்டிக்கறேனுங்க. விழா அரங்கில் சந்திக்கலாம்.</span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-12199095504310131092015-09-16T06:36:00.003+05:302015-09-16T06:39:14.891+05:30கட்டுங்கள் நட்புக் கோட்டை..! அள்ளிச் செல்லுங்கள் துட்டை..!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">இ</span><span style="color: blue;">ந்த 2015ம் ஆண்டுக்கான வலைப்பதிவர் சந்திப்பு புதுக்கோட்டையில் அக்டோபர் 11ல் நிகழ இருப்பதையும், அதற்காக முத்துநிலவன் அவர்களின் தலைமையில் நண்பர்கள் பரபரக்க வேலை செய்வதையும் நீங்கள் நன்கறிந்திருப்பீர்கள். </span><span style="color: red;">(நீ தூங்கி வழிஞ்சிட்டு லேட்டா பகிர்ந்தா நாங்க என்னய்யா செய்யறதுன்னு உங்க மை.வா. கேக்குது. ஹி... ஹி....) </span><span style="color: blue;">பதிவர் சந்திப்புக்கென்றே உருவாக்கப்பட்டிருக்கும் </span><b><span style="color: red;"><a href="http://bloggersmeet2015.blogspot.com/" target="_blank">இந்தத் தளத்தில்</a></span></b><span style="color: blue;"> அந்த நாளை எதிர்நோக்கி உருகிக் கரைந்து கொண்டிருக்கின்றன விநாடிகள். பார்க்கையில் மகிழ்ச்சியும் படபடப்பும் கூடிக் கொண்டே வருகிறது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">புதுக்கோட்டை நண்பர்களின் உற்சாகமான ஏற்பாட்டில் பலப்பல புதிய விஷயங்கள் இம்முறை அரங்கேறப் போகிறது என்பதைக் காண்கையில் மகிழ்ச்சி கரை உடைக்கிறது. முதலில் குறிப்பிட வேண்டியது வலைப் பதிவர்கள் பற்றிய குறிப்புகளுடன் வெளிவர இருக்கும் கையேடு. மிகச் சிறப்பான, வரவேற்கத்தக்க இந்த முயற்சியில் உங்களைப் பற்றிய விவரங்களை இதுவரை அனுப்பவில்லையெனில் உடன் </span><b><span style="color: red;"><a href="http://dindiguldhanabalan.blogspot.com/2015/08/Tamil-Writers-Festival-2015-1.html" target="_blank">இங்கு</a></span></b><span style="color: blue;"> விரைந்து 20ம் தேதிக்குள் அனுப்புங்கள். இந்தப் புத்தகத்திற்கென விளம்பரமும் சேகரித்துக் கொண்டுள்ளார்கள். உள் அட்டை முதல் பக்கத்திற்கு அப்பாதுரையும், கடைசிப் பக்க வெளி அட்டைக்கு விசுஆவ்ஸமும் பங்களித்துள்ளனர். உங்களால் இயன்றதை நீங்களும் செய்தால் சிறப்பு. </span><span style="color: red;">(விசு ஆவேசம் என்று </span><b><span style="color: blue;"><a href="http://bloggersmeet2015.blogspot.com/2015/09/blog-post.html" target="_blank">பதிவில்</a></span></b><span style="color: red;"> பார்த்ததும் மிரண்டுதான் போனேன். வேலூர்ல நாம பாத்தப்ப சாந்தமா தானே இருந்தார், ப்ளாக்கர் மீட்னதும்தான் அவர் ஆவேசமாயிட்டாரோ? ஹி.. ஹி... ஹி..)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWWHTMzSuvaDtdkpbnub5wetOkTBAem7XuW9ohIRblKru-Co0cavWdPq4pGCoMnD3FKgSqQxGUgGEYxlTrls5-BvTVAafN5HndnpE4E4DPjRK_JXhi7my2NaogUvBdcIPqJtR9a1Q3veiR/s1600/Taml_Writers_Festival_2015_Pudukkottai.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="393" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWWHTMzSuvaDtdkpbnub5wetOkTBAem7XuW9ohIRblKru-Co0cavWdPq4pGCoMnD3FKgSqQxGUgGEYxlTrls5-BvTVAafN5HndnpE4E4DPjRK_JXhi7my2NaogUvBdcIPqJtR9a1Q3veiR/s640/Taml_Writers_Festival_2015_Pudukkottai.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்புறமென்ன... “சிவபெருமான் கிருபை வேண்டும்னா கேக்கப் போறேன்? பணம்தான் ஸார் வேணும். அது பத்தும் செய்யும்னுவாங்க. அது மாத்திரம் என் கைல இருந்துட்டா நான் பதினொண்ணும் செய்வேன்” அப்டின்னு நாகேஷ் சும்மாவா சொன்னார்..? நாம் ஒவ்வொருவரும் நம்மளால முடிஞ்ச நிதிப் பங்களிப்பை செஞ்சு புதுக்கோட்டை நண்பர்களின் கரத்தை வலுப்படுத்திட்டா, அவங்க பன்னெண்டும் செய்வாங்கன்றதுல சந்தேகமில்லை. நிதிஉதவி செய்ய விரும்புவோர் </span><span style="text-align: left;"><span style="color: red;">NAME - MUTHU BASKARAN N,, SB A/c Number - 35154810782, CIF No. - 80731458645, BANK NAME - STATE BANK OF INDIA, PUDUKKOTTAI TOWN BRANCH, BRANCH CODE - 16320, IFSC - SBIN0016320</span><span style="color: blue;"> </span></span><span style="color: blue;">என்ற வங்கிக் கணக்கில் உங்கள் பங்களிப்பைச் செய்யுங்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இவை யாவற்றையும் விட முக்கியமானது நமக்காக இப்போது அறிவிக்கப்பட்டிருக்கும் புதிய போட்டிகள். </span><span style="text-align: left;"><span style="color: red;">வலைப்பதிவர் திருவிழா - 2015 - புதுக்கோட்டை மற்றும் தமிழ்நாடு அரசு – தமிழ் இணையக் கல்விக்கழகம் இணைந்து நடத்தும்</span><span style="color: blue;"> <b>உலகளாவிய மின்தமிழ் இலக்கியப் போட்டிகள்</b> இடம்பெற்றுள்ளன. ஐந்து தலைப்புகள்! ஒரு போட்டிக்கு பத்தாயிரம் வீதம் </span></span><span style="color: blue; text-align: left;">இதன் மொத்தப் பரிசுத்தொகை </span><span style="text-align: left;"><span style="color: red;"><b>ரூ.50,000/- </b></span></span><span style="color: blue; text-align: left;">போட்டிவிவரம் :</span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வகை-(1) கணினியில் தமிழ்வளர்ச்சி - கட்டுரைப் போட்டி- கணினியில் தமிழ்வளர்ச்சி குறித்த ஆதாரத் தகவல்கள், ஆக்கபூர்வ யோசனைகள் -ஏ4 பக்க அளவில் 4பக்கம். இலக்கிய நயமான தலைப்பும் தருதல் வேண்டும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வகை-(2) சுற்றுச்சூழல் விழிப்புணர்வு - கட்டுரைப் போட்டி -சுற்றுச்சூழல் அறியாமை தரும் ஆபத்து, விழிப்புணர்வுக்கு ஆக்கபூர்வ யோசனைகள் - ஏ4 பக்க அளவில் 4பக்கம் பொருத்தமான தலைப்பும் தருதல் வேண்டும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வகை-(3) பெண்கள் முன்னேற்றம் - கட்டுரைப் போட்டி -பெண்களை சமூகம் நடத்தும் விதம், பெண் முன்னேற்றம் குறித்த யோசனைகள், - ஏ4 பக்க அளவில் 4பக்கம், தலைப்பும் பொருத்தமாகத் தருதல் வேண்டும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வகை-(4) புதுக்கவிதைப் போட்டி- முன்னேறிய உலகில் பண்பாட்டின் தேவை குறித்த புதுக்கவிதை - 25வரி அழகியல் மிளிரும் தலைப்போடு.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="text-align: left;"></span></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வகை-(5) மரபுக்கவிதைப் போட்டி- இளைய சமூகத்திற்கு நம்பிக்கை யூட்டும் வீறார்ந்த எளிய-மரபுக் கவிதை 24 வரி. அழகொளிரும் தலைப்போடு.</span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;">இதன் விதிமுறைகள் மற்றும் இன்னபிற மேல்/பீமேல் விவரங்களை அறிந்து கொள்ள </span><b><span style="color: red;"><a href="http://bloggersmeet2015.blogspot.com/2015/09/50000.html" target="_blank">இங்கே</a></span></b><span style="color: blue;"> விரையவும்.</span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">போட்டியில கலந்துக்கிட்டு அவங்க தர்ற பரிசுக் கேடயம் நிறைய பரிசுத் தொகைய அள்ளணும்னு ஆசை ஆசையா வருது... ஆனா எல்லாம் சீரியஸ் சப்ஜெக்டாச்சே, நமக்கு என்ன தெரியும்னு நெனக்கறப்ப வர்ற ஆசையும் அடங்கிப் போகுது. ஆ... அபிராமி... அபிராமி.. எனக்கில்லை... பரிசு எனக்கில்லைன்னு தருமி மாதிரி புலம்பத் தோணுது. </span><span style="color: purple;">(இருந்தாலும் நானும் எதையாவது கிறுக்கியே ஆகணும்னு வலைச்சித்தர் உத்தரவு போட்டிருக்கார். நாரதர் கலகம் நன்மைல முடியும்பாங்க. இவர் கௌப்பிவிட்டது என்னாவப் போவுதோ..? ஹி... ஹி...)</span><span style="color: blue;"> சிறப்பான எழுத்துத் திறமை படைத்த நீங்கள் இதில் ஆர்வமுடன் கலந்துக்கிட்டு உங்களோட பங்களிப்பைச் செலுத்தி பரிசுகளை அள்ளிச் செல்லுங்கள். இப்பவே அட்வான்ஸா என்னோட நல்வாழ்த்துகள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-15699223368229908572015-08-24T06:00:00.001+05:302015-08-24T06:00:44.838+05:30விடுமுறை விபரீதம்..!!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="MsoNormal">
<span lang="EN" style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; line-height: 115%;"><span style="color: red; font-size: large;">ஞா</span></span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">யிற்றுக்கிழமை அதிகாலையில்
எழுந்திரிப்பது என்பது மட்டும் ராஜ ரமேஷால் முடியாத காரியம். மற்ற நாட்களில் எழுந்து
கிழித்து விடுவானா என்று கேட்டால்.. ஹி… ஹி… ஹி...</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">! அந்த ஞாயிறின் அதிகாலை
9 மணிக்கு (அவனுக்கு சார்) </span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">"</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">பர்ர்</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ர்..." என்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">றது அழைப்பு மணி.</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> "யார்?" என்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">றான் ராஜ ரமேஷ்</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">. "பார்..." என்றாள் </span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">சபிதா</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">அவ</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ன் முதுகில் ஒன்றுவைத்து. வேகமாய் எழுந்துபோய்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">க்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> <span lang="EN">கதவைத் திறந்</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">தா</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ன். வெளியில் நின்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">றிருந்தவள்</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">அவ</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">னைப் பார்த்துச் சிரித்தாள். </span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">அவளைப் பார்த்து அவன் அதிர்ந்து
போய் ‘ழே‘ என்று விழித்தான்.</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> </span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">நெற்றிச்
சுட்டியும், காதுகளில் அகன்ற வளையங்களும், பளிச்சென்ற மூக்குத்தியும், நாலணா அளவுக்குப்
பொட்டும் அணிந்து சாண்டில்யனின் கதையிலிருந்து நேரே குதித்துவந்த ஓவியப் பெண் போல இருந்தாள்.
என்ன... சாண்டில்யனின் நாயகி சுரிதார் அணிய மாட்டாள்; இவள் அணிந்திருந்தாள்.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhR-DgLmcfGE8T1G1cp-_7Pts72fvXVzuGA5eYWTQxWM02wyW0ad0CSQ1LrrSH5q1w3SLC0bR25hOeLXH_HHIpuhP_oR4edXuKhPvLEhPV1CBCLnfpj0qaNxrvGvHgdQPIKpP6YwhX69-Bt/s1600/150429163519_thillana_640x360.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhR-DgLmcfGE8T1G1cp-_7Pts72fvXVzuGA5eYWTQxWM02wyW0ad0CSQ1LrrSH5q1w3SLC0bR25hOeLXH_HHIpuhP_oR4edXuKhPvLEhPV1CBCLnfpj0qaNxrvGvHgdQPIKpP6YwhX69-Bt/s320/150429163519_thillana_640x360.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue; font-family: B001_TAMElango_Abirami; font-size: 14pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">யாரும்மா
நீங்க..? என்ன வேணும்..?</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 14pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> என்றான்.
</span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif; font-size: 14pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">என்னையா யாரென்று கேட்கிறாய்
பார்த்திபேந்திர பல்லவா… உன் தலையைக் கொய்யாமல் விட மாட்டேன்..</span><span style="color: blue; font-family: Latha, sans-serif; font-size: 14pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> என்றவள் குமரிமுத்துவின்
சிரிப்பு டெஸிபலில் பாதி வருகிற அளவுக்கு ஹாஹாவெனச் சிரித்தாள். அப்போதுதான் கவனித்தான்.
</span><span lang="EN" style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ஐயோ...! சிரிக்கையில் வாயில் இரண்டு கடைவாய்ப் பற்களும் சற்றே
நீண்டிருப்பது போலில்லை? அந்தப் பற்களின் நுனியில் அதென்ன… தக்காளி சாஸா, இல்லை ரத்தமா..?
பார்த்த டிராகுலா சினிமாவும் பேய்ப்படங்களும் இன்ஸ்டன்ட்டாய் நினைவுக்கு வந்து வயிற்றைக்
கலக்க, பார்வையைச் சற்று கீழிறக்கியபோதுதான் அதைக் கவனித்தான். அவள் கையில் ஒரு கத்தி</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">! கன்பர்ம்டாக
அதில் சொட்டிக் கொண்டிருந்தது</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> <span lang="EN">ரத்தம்தான்!</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><span lang="EN"><br /></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span lang="EN" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">நானில்ல.. நீங்க அட்ரஸ்
மாறி வந்துட்டீங்க..</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்றவன், அவள் கத்தி
பிடித்த கையை உயர்த்த, உளறிக் கொட்டி, கிளறி மூடி அலறியடித்து உள்ளே ஓடி, கட்டிலில்
கிடந்த சபிதாவின் அருகில் விழுந்தான். அலறினான். "ஐயோ.. பேய்... பேய்...!".
எரிச்சலாய் எழுந்து 'பளார்' என்று முதுகில்
ஒரு அறை வைத்தாள். "ய்யூ ராஸ்கல்! ராத்திரி பூரா என்னை தேவதைன்னு கொஞ்சிட்டு,
இப்ப பொழுது விடிஞ்சதும் பேய்ங்கறியா..? கெட் லாஸ்ட்" என்றாள். </span><span lang="EN" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ஐயோ, உன்னையில்லடி. நெஜம்மாவே ஹால்ல ஒரு பேய் வந்து நிக்குதுடி.
உடனே வாயேன்…</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்றான். </span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ஹாலிடேல கூட தூங்கவிடாம ஏன்யா படுத்தற..?</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்றபடி ஹாலுக்கு அவள் செல்ல, அவள் புடவைத் தலைப்பைப் பிடித்தபடி
பின்னால் போனான் அவன்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">அவள் இப்போது சோபாவில் ஒய்யாரமாகச்
சாய்ந்து படுத்து, டீபாயிலிருந்த சபிதாவின் செல்போனை ஆராய்ந்து கொண்டிருக்க, சபிதா
கோபமானாள். </span><span lang="EN" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ஏய், யார்றி நீ? என்ன
வேணும் உனக்கு?</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்று அவன் கேட்டதையே
அட்சரம் பிசகாமல் கேட்டாள். குதித்தெழுந்த அவள், </span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">உன் கணவனின் உயிரை வாங்கவே யாம் வந்திருக்கிறோம் இளவரசி..</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்றாள். </span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">நான் ஒருத்தி இருக்கற
வரைக்கும் அது உன்னால முடியாதுடி..</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்றாள் சபிதா. </span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;">ஆமாம். அதை இவளே வாங்கிடுவா. உனக்குல்லாம் விட்டுத் தருவாளா?</span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span lang="EN" style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN;"> என்று ரமேஷ் முனக, கும்மென்று அவன் இடது கன்னத்தில் குத்தினாள்
சபிதா. கன்னத்தைப் பிடித்தபடியே சட்டென்று ஆங்கிலத்துக்கு மாறினான். </span><span lang="EN" style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Sabi,
I think she is mad. Please dial to kilpauk</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றவனின்
வலது கன்னத்தில் கத்தி பிடிக்காத மற்றொரு கரத்தால் கும்மென்று குத்தினாள் வந்தவள்.
</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">You Idiot!! How
dare you say that? I’m not mad</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றாள். </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">என்னாங்கடி
ஆளாளுக்குக் குத்தறீங்க…? அவ்வ்வ்…</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
புலம்பியபடி சோபாவில் சரிந்தான் ராஜரமேஷ். </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">என்னங்க… நெஜமாச் சொல்லுங்க. இவள உங்களுக்குத்
தெரியாதுதானே..?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
சபிதா கத்தினாள்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">நீ
வேறடி… மொதல்ல அவளப் புடி</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
அலறியபடி வாசலைப் பார்த்தவன் பிரகாசமானான். ரங்குவும் பொடியனும் வந்து கொண்டிருந்தனர்.
ரங்கநாதன் பாலசந்திரன் என்று அவன் நண்பன் பெயரைச் சொல்வதைவிட ரங்கு என்றால் அனைவருக்கும்
தெரியும். அப்படியே ரித்விக் பிரணவன் என்கிற அவன் நண்பன் பெயரைச் சொன்னால் தெரிவதைவிட
பொடியன் என்கிற அவன் புனைபெயர் வெகு பிரபலம். இப்போது சபிதா, அந்த வினோதள் கையிலிருந்த
கத்தியைப் பிடுங்க போராடிக் கொண்டிருக்க, அதை புதிராகப் பார்த்தபடி ரமேஷின் அருகில்
வந்தார்கள் எழுத்தாள நண்பர்கள்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">என்ன
சார், புத்தகக் கண்காட்சிக்குப் போகலாம்னு எங்களை வரச் சொல்லிட்டு இங்க ஏதோ சண்டைக்
காட்சிக்கு ஒத்திகை நடக்குது போலத் தெரியுதே..? உங்க குறும்பட ஸ்க்ரிப்ட் ரெடியாய்டுச்சா?
இவங்கதான் ஹீரோயினா?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றான்
ரங்கு. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">அடேய்… குறும்படத்துல
ஹீரோவா நடிச்சு பர்னிங் ஸ்டார்னு பட்டம் வேற வாங்கினப்பறம் உன் ரவுசு தாங்கலடா… பாக்கறதெல்லாம்
குறும்படமா? இது கொடும்படம்டா. நான் பல்லவ இளவரசனாம். என்னக் கொலை பண்ணியே தீருவேன்னு
ஒத்தக் கால்ல நிக்கறாடா..</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
அலறினான் ரமேஷ். ரங்கு ஏறிட்டுப் பார்க்க, சபிதாவைக் கீழே சாய்த்து ஒற்றைக் காலில்
நின்றபடி தள்ளிக் கொண்டிருந்தாள் அவள். </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">சரியாத்தான்
சொல்றீங்க சார்</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றான்
ரங்கு மூக்குக் கண்ணாடியை மேலேற்றியபடி. கோபமாக அவன் தலையில் தட்டி, </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">அடேய்... முதல்ல போய்
சபிதாவக் காப்பாத்துடா</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
ரமேஷ் அலற, அவளை நோக்கிப் பாய்ந்தான் ரங்கு.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">சார்,
மென்டலாய்ட்டாலும்கூட மனசுல பதிஞ்ச எடத்துக்குத்தான் போகத் தோணும். நீங்க இவங்கள எப்பவோ
சந்திச்சு எதோ செஞ்சிருப்பீங்களோன்னு தோணுது. நல்லா யோசிச்சுப் பாருங்க… ஒரு அனுபவக்
கதையே பின்னால இருக்கும்..</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றான்
பொடியன். </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">அடேய்,
சந்திக்கற அனுபவத்துலல்லாம் கதையத் தேட உன்னாலதான்டா முடியும். நான் ஒரு மண்ணும் தெரியாத
அப்பிராணிடா. காலேஜ் டேஸ்ல லவ்கூடப் பண்ணினது கெடையாது. நீ பாட்டுக்கு எதையாவது பேசி
குடும்பத்துல கும்மியடிச்சிராதடா</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
பதறியவனாக பொடியனின் வாயைப் பொத்தினான் ரமேஷ்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">இப்போது சபிதாவும் ரங்குவுமாக அவளைச் சமாளித்து கட்டுக்குள்
கொண்டு வந்திருந்தார்கள். அவள் கையைப் பின்னால் பிடித்து மடக்கியபடி கத்தியைப் பறித்துவிட்டுக்
கேட்டான் ரங்கு. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">சொல்லுலே…
எதுக்கு கத்தியோட அலையுத?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">அரிமர்த்தன பாண்டியரின்
துணைவி யான். என் கணவரின் சிரத்தைச் சதிசெய்து கொய்த சோழன் செழியனை யாம் சற்றுமுன்தான்
கொன்றோம். அவன் தோழனான இந்தப் பல்லவனின் சிரத்தைத் துண்டிக்கா விட்டால் எம் கணவரின்
ஆத்மா அமைதியுறாது. விடுங்கள் என்னை</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
திமிறினாள் அவள். <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">தபாரு…
சாருக்கு பல்லு கொஞ்சம் பெரிசுதான். அதுக்காக வாய்க்கு வாய் அவரைப் பல்லவன்னு சொன்னா
மிதிபடுவ..</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
ரங்கு அலற, அவள் அவன் கையை உதற, பொடியன் இப்போது அவளைப் பிடிக்க உதவிக்கு வர, </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">உங்களுக்கு அறிவே கெடையாதா?
செல்லை எடுத்து போலீசைக் கூப்புடுங்க..</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
சபிதா அலற, ரமேஷ், அதிவேகமாக செல்லைக் கையிலெடுத்து டயல் செய்யத் தொடங்க.. </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ஸ்டாப் இட். டயல் பண்ணாதீங்க
சார்…</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று வாசலில் அதிகாரமான
ஒரு குரல் கேட்டது. ரமேஷ் நிமிர்ந்து பார்க்க, மற்றவர்கள் திரும்பிப் பார்க்க, அங்கே
காவி நின்றிருந்தான்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">காரைக்குடி வினாயகராஜன் என்கிற அவன் பெயரை முழுதாகச் சொன்னால்
அனைவரும் ‘ழே‘ என்றுதான் விழிப்பார்கள். ஆனால் பெயரின் முதலிரண்டு எழுததுக்களைக் கோர்த்து
அவன் வைத்துக் கொண்டிருக்கும் காவி என்கிற பெயரானது ஜகப்பிரசித்தம். </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">டேய் காவி, எப்படா காரைக்குடிலருந்து
வந்த..? இங்க என்ன நடக்குது தெரியுமா…?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
ஆரம்பித்த ரமேஷைக் கையமர்த்தினான் காவி. </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">இந்த
சீனுக்கு நான்தான் சார் டைரக்டர். எனக்குத் தெரியாதா என்ன..? டேய், ரங்கு… அவள விடுடா.
இதான் சாக்குன்னு அமுக்காத. அவ என் அடுத்த குறும்பட ஹீரோயின் வினோதினி</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றான் காவி. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ஹாய் அங்க்கிள்</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றது அந்த வினோதினி.
</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">என்ன.. குறும்படமா… கதாநாயகியா…?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று துண்டு துண்டாய்
வியந்த ரமேஷிடம் விளக்கினான் காவி. <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">என்
அடுத்த குறும்படத்தோட சப்ஜெக்டே வினோதமா ஒரு கேரக்டர் வீட்ல புகுந்து அட்டகாசம் பண்ணா
வீட்ல இருக்கறவங்களோட ஆக்டிவிடீஸ் என்னவா இருக்கும்ங்கறதுதான். நேத்து ஈவினிங் இந்தப்
பொண்ணை ஹீரோயினா பிக்ஸ் பண்ணப்பதான் இந்த ஐடியா வந்துச்சு. ரிகர்சல்னு தனியா வெக்காம
ப்ராக்டிகலாவே பண்ணிப் பாத்தா என்னன்னு மனசுல பட்டதும் உங்க நெனைப்புதான் வந்துச்சு.
நான் மறைஞ்சு நின்னு உங்க ரெண்டு பேரோட எக்ஸ்பிரஷனையும் கவனிச்சுட்டிருந்தேன். இவங்க
ரெண்டு பேரும் குறுக்க வருவாங்கன்றது நான் எதிர்பாக்காதது…. ஹி.. ஹி… ஹி. ஸாரி ஸார்…</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்றான் காவி.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">கடைசில
எல்லாம் உங்க வேலையா காவியண்ணா?</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று
சபிதா சிரிக்க, </span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">கடைசில
இல்லம்மா.. ஆரம்பத்துலருந்தே என் வேலைதான் என்று காவியும் சிரிக்க, அதைக் கண்டு கடுப்பாகி,
</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">அடேய் குறும்படம் எடுக்கற
குரங்குப்பயலே… (நன்றி: ரா.பார்த்திபன்) நீ காவியே இல்லடா… பாவி, படுபாவி!!</span><span style="font-family: "Latha","sans-serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01";">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> என்று பல்லைக் கடித்துக்
கையை ஓங்கியபடி ராஜரமேஷ் காவியை அடிக்கப் பாய, கூடவே பாய்ந்தனர் ரங்குவும், பொடியனும்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;">பி.கு. : இந்தக் கதை முழுக்க முழுக்க கற்பனைக் கதைதான் மக்களே...
உங்களுக்குத் தெரிந்த நபர்களை கதை மாந்தர்களாக நீங்களே கற்பனை செய்து கொண்டு படித்தால்
அதற்குக் கம்பெனி பொறுப்பில்லை..!!</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com21tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-13678413338635045332015-07-22T06:59:00.003+05:302015-07-22T07:12:37.245+05:30ர்... ரா.. ராதிகா மிஸ்..!!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="border: 2px dashed blue; height: 155px; width: 650px;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கார்த்திக் சரவணன் என்கிற ஸ்கூல்பையன் நேற்று முன்தினம் தன் தளத்தில் <b><a href="http://www.schoolpaiyan.com/2015/07/blog-post.html" target="_blank">ஷர்மிலி மிஸ்</a></b> என்று ஒரு அனுபவக் கதையை வெளியிட்டிருந்தார். அதன் தொடர்ச்சியை எழுதி </span><span style="color: red;"><b><a href="http://www.tnmurali.com/2015/07/sharmili-miss-shortstory.html" target="_blank">ஷர்மிலி மிஸ்! என் பொண்ண ஏன் அடிச்சீங்க?</a></b></span><span style="color: blue;"> என்று ஒரு பதிவை நேற்று வெளியிட்டிருந்தார் நம்ம டி.என்.முரளிதரன். கூடவே </span><span style="color: red;">குறும்படம்</span><span style="color: blue;"> எடுக்கிற பதிவர்கள் இதைப் பயன்படுத்தவும்னு கோரிக்கையும் வெச்சிருந்தாரு. அதைப் பார்த்ததுமே </span><span style="color: red;">குறும்பு</span><span style="color: blue;"> பண்ற என் புத்தி, இதை வேற ஸ்டைல்ல எழுதியே ஆகணும்னு </span><span style="color: red;">அடம்</span><span style="color: blue;"> புடிச்சது. விளைவு... இப்ப நீங்க படிக்கப் போற ‘ராதிகா மிஸ்’.
</span></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">ரா</span><span style="color: blue;">திகா மிஸ்ஸை உடனே பார்த்து, அவள் கன்னத்தில் ‘ரப்’பென்று ஒரு அறை விடவேண்டும் போல கோபம் பொங்கிக் கொண்டிருந்தது எனக்குள். அதைப் பற்றிச் சொல்வதற்கு முன் ராதிகா மிஸ்ஸை நீங்கள் சந்திக்க வேண்டும். என் மகளை நேரடியாக எல்.கே.ஜியில் சேர்க்கச் சென்ற போதுதான் ராதிகா மிஸ் எனக்கு அறிமுகமானாள். இரண்டு குண்டு பன்களை ஒட்ட வைத்தது போன்ற கன்னம், ஜெய்சங்கருக்கிருப்பது போன்ற சின்னக் கண்கள், அதற்குப் பொருந்தாத பெரிய கண்ணாடி, அறிவின் அடையாளமாய் பரந்த நெற்றி, தடித்த உதடுகள், குள்ளமான, குண்டான உருவம் என்று மொத்தமாக அவளைப் பார்த்த போது சற்றே பெரிய சைஸ் பூசணிக்காய் கை கால் முளைத்து வந்தது போல் தோற்றமளித்தாள். தன் கையிலிருந்த லிஸ்டைப் பார்த்துவிட்டு ‘‘உங்க பொண்ணு பேர் என்ன மாநந்தியா..?’’ என்று கேட்டாள். நான் திடுக்கிட்டுப் போய் அவள் கையிலிருந்த லிஸ்டை எட்டிப் பார்த்தேன். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2NysUwFGG8Ha3hocu1PuyKMx15ulr5-2sAtIF9RMwc0hatp6eI23LoOvYtP4wqASLpSc6NyvJ-dHmgJbHhD_dUVlW3_SfEUwHNyUkdt96WzaAiVXuQPJl9UhxP5DfjFRLeoz4rbpVDK_d/s1600/qbfedpc3znsrxbmijugy.png.resize.710x399.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="195" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2NysUwFGG8Ha3hocu1PuyKMx15ulr5-2sAtIF9RMwc0hatp6eI23LoOvYtP4wqASLpSc6NyvJ-dHmgJbHhD_dUVlW3_SfEUwHNyUkdt96WzaAiVXuQPJl9UhxP5DfjFRLeoz4rbpVDK_d/s200/qbfedpc3znsrxbmijugy.png.resize.710x399.png" width="200" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">‘‘சரியாப் போச்சு போங்க... எம்.ஆனந்திங்க அது. என் பேர் முரளி’’ என்றேன். ‘‘ஆபீஸ்ல இருக்கறவங்க புள்ளி வெக்க மறந்துட்டாங்க போல. ஸாரி ஸார்’’ என்று சிறிதும் வருந்தாத குரலில் கூறி இலவச இணைப்பாக குமரிமுத்துவின் சிரிப்பை ஆல்டர் செய்தது போலச் சிரித்தாள். நான் கடுப்பாகி, ‘‘என் பக்கத்து வீட்டு மூவேந்தன் தன் பொண்ணு தேவிய இங்க சேக்கலாம்னு இருந்தான். நல்லவேளை... வேற ஸ்கூலுக்குப் போய்ட்டான்..’’ என்க, நான் சொன்னது புரியாமல் ‘ழே‘ என்று விழித்தபடி நின்றிருந்தாள். தலையிலடித்துக் கொண்டு வீடு திரும்பினேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">என்ன அவசரமாக இருந்தாலும் என் மகளைப் பள்ளியில் விடுவது நான்தான். அதை மட்டும் அவளுக்கு விட்டுத்தரவே மாட்டேன். மாலையில் போய் அழைத்து வருவது என் மனைவி ஜெயாதான். குழந்தைகள் வகுப்பு முடிந்து வருவதற்குள் பாகுபலியின் பிரம்மாண்டத்திலிருந்து மெகாசீரியலின் வில்லிகள் வரை எல்லா சப்ஜெட்டுகளையும் அலசி முடித்திருப்பார்கள் அங்கு காத்திருக்கும் தாய்மார்கள். இப்படி என் மனைவிக்கு நிறையத் தோழிகள் அங்கே. எப்போதாவது மற்ற சப்ஜெக்ட்டுகள் போரடித்தால் குழந்தைகளின் படிப்பு பற்றியும் பேசிக் கொள்வார்கள் நேரிலும் சிலசமயம் கைபேசி மூலமும். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இப்படி நான் நினைத்திருந்தது மகாத்தப்பு என்பது அலுவலகத்துக்கு மட்டம் போட்ட ஒரு தினத்தின் மாலையில் ஆனந்தியை அழைத்துவரப் போயிருந்தபோது தெரிந்தது. மகள் வரும்வரை கைபேசியில் முகநுலில் திரிந்து கொண்டிருந்த எனக்குப் பின்னால் அவர்கள் மெல்லிய குரலில் பேசியது கேட்டது. ‘‘ஏய்.. அவர்தாண்டி ஜெயா வீட்டுக்காரர்..’’ ‘‘இவரா..?’’ ‘‘ஆமாடி. எப்பப் பாரு ஃபேஸ்புக்ல மேஞ்சுட்டிருப்பாருன்னு சொன்னால்ல..?’’ ‘‘கதைல்லாம் எழுதுவாருன்னு சொன்னா. ஆளப் பாத்தா சேட்டு வீட்டுப் பிள்ளை மாதிரில்ல இருக்காரு...’’ ‘‘மெதுவாப் பேசுடி. காதுல விழுந்துரப் போவுது.’’ ‘‘அதெல்லாம் விழாது. நாளைக்கு நீ ஜெயாட்ட நான் இப்டிச் சொன்னேன்னு மாட்டிவுடாம இருந்தாச் சரி..’’ திரும்பி, பேசியவளை முறைக்கலாம் என்று ஆசை துடித்தாலும், வாலண்டியரா வண்டில ஏறாதடா என்று அறிவு தடுத்ததால் பேசாமல் ஆனந்தியை அழைத்துக் கொண்டு வீடு திரும்பினேன். அன்றிலிருந்து வீட்டில் சும்மாவே இருந்தாலும்கூட மகளை அழைத்துவர நான் போவதில்லை. ஹி.. ஹி... </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நான் சொல்லவந்தது ராதிகா மிஸ்ஸின் மீது எனக்கு வந்த கோபம் பற்றித்தான் இல்லை..? அதைப் பேசலாம். இரண்டு நாட்களுக்கு முன் நான் ஏகப்பட்ட ஆணிகள் பிடுங்கிய அலுப்பில் அலுவலகத்திலிருந்து வந்து உடை மாற்றுவதற்கு முன்பே, ‘‘அப்பா, ஸ்கூல்ல என்னை மிஸ் அடிச்சுட்டாங்க..’’ என்றாள். ‘‘நீ க்யூட் பேபி இல்லையா...? அதான் கிஸ் அடிச்சிருப்பாங்க. விடும்மா..’’ என்றேன். ‘‘ஐயோ அப்பா.. </span><span style="color: red;">மிஸ்... மிஸ்... அடிச்சுட்டாங்க</span><span style="color: blue;">ன்னு சொல்றேன்..’’ என்றாள் சலிப்பாக. ‘‘அவ யார் அடிக்க?’’ என்று நான் கேட்க, ‘‘இவ என்ன செஞ்சான்னு கேளுங்க மொதல்ல’’ என்றாள் ஜெயா. ‘‘நீ என்ன செஞ்ச கண்ணூ?’’ ‘‘மிஸ் உக்கார வெச்ச எடத்துல உக்காராம மாறி உக்காந்துட்டேன்னு அடிச்சிட்டாங்கப்பா’’ </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">எனக்கு கோபம் தலைக்கேறியது. என் மகள் பிறந்ததிலிருந்தே சேட்டைக்காரிதான். அடம் பிடித்து எங்களை நிறையத் தொந்தரவு செய்திருக்கிறாள். என்றாலும் ஒரு நாள் கூட அவளைக் கைநீட்டி அடித்ததில்லை, அவள் முகத்தைப் பார்த்தால் அடிக்கவும் மனசு வராது. ஸ்கூல் மிஸ், அதுவும் ரெண்டு மாசம் கூட ஆகவில்லை, அதற்குள் அவளுக்குக் கைநீட்டுமளவு தைரியம் வந்துவிட்டதா? என் முகத்தின் கோபத்தைப் படித்த ஜெயா, ‘‘ஏன் இப்டி டென்ஷனாகறீங்க..? மிஸ் லேசாத்தான் கன்னத்துல தட்னாங்களாம். அவ அடிச்சதா சொன்னதும் பதறிட்டாங்க. உங்ககிட்ட சொல்ல வேணாம்னு சொன்னாங்க.’’ ‘‘அதான் மறக்காம சொல்லிட்டியாக்கும்..? ஆனந்தி என்ன நினைச்சிருப்பா? இதுக்குத்தான் அம்மா அப்பா நம்மளை அழஅழ ஸ்கூல்ல தள்றாங்க போலன்னு நினைச்சிருக்க மாட்டா? இந்த அடிக்கிற வேலையெல்லாம் வேணாம்னு அவளத் திட்டறத விட்டுட்டு எனக்கு அட்வைஸ் வந்துட்டா பெரிசா..’’ ஜெயா கூலாக ‘‘நாய்னா கடிக்கறதும், மிஸ்னா அடிக்கறதும் சகஜம்தாங்க. சின்ன வயசுல நான் வாங்காத அடியா..? விட்டுட்டு வேலயப் பாருங்க.’’ என்றாள். அதற்கு மேல் அவளை எதிர்த்துப் பேசுவது ஆபத்து என்பதை அனுபவ அறிவு உணர்த்தியதால் மவுனமானாலும், ‘இதச் சும்மா விடக்கூடாது’ என்று மனதினுள் முடிவு செய்தேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">ம</span><span style="color: blue;">றுதினம் காலை சீக்கிரமாகவே பள்ளிக்குச் சென்று விட்டேன். ஆனந்தியை வகுப்பில் அமர வைத்துவிட்டுக் காத்திருக்க, பூசணிக்காய்க்குப் பதில் காற்றில் பறந்து விடுகிற உடல்வாகில் ஒரு முருங்கைக்காய் வந்தது. ‘‘ராதிகா மிஸ்..?’’ ‘‘அவங்க லீவ் ஸார். நீங்க போங்க நான் பாத்துக்கறேன்’’ என்றது. அடுத்த தினமும் காத்திருப்பு, மு.காயின் வருகை, நான் திரும்புதல் என்று டிட்டோ. ரெண்டு நாள் பாக்காட்டா கோபத்தின் சதவீதம் குறைந்துவிடுமே என்று அதை அவ்வப்போது ஊதிவிட்டுக் கொண்டேன். மூன்றாம் தினமும் அதே மு.காய் வர, ‘‘ராதிகா மிஸ் வரலையா..? என்னாச்சு..?’’ என்று கேட்டே விட்டேன். வந்த பதில் என்னை அதிரச் செய்தது. ‘‘திடீர்னு அவங்களுக்குக் கல்யாணம் ஆய்டுச்சு சார். அதனால இன்னும் ரெண்டு நாள் கழிச்சுத்தான் வருவாங்க’’ என்றது அந்தப் பெண் வெட்கமாக. ‘அதுக்கு இவ எதுக்கு வெட்கப்படணும்’ என்ற கேள்வியுடன் திரும்பி விட்டேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">அ</span><span style="color: blue;">ன்றிலிருந்து மூன்றாவது தினம் தான் ராதிகா மிஸ் வந்தாள். என்னைப் பார்த்ததுமே அடையாளம் கண்டு கொண்டாள். ‘‘நீங்க ஆனந்தியோட அப்பா இல்ல..?’’ ‘‘என் மகளை அடிச்சீங்களாமே..?’’ என்றேன் கோபத்தைக் குரலில் வரவழைத்துக் கொண்டு. ‘‘அடிக்கல்லாம் இல்ல. கொஞ்சம் குறும்பு பண்ணினா. அதான் லேசாத் தட்டினேன். அவங்கம்மாட்ட கூட ஸாரி கேட்டேனே..?’’ ‘‘நீங்க ஸாரி கேட்டா என்ன, வேஷ்டி கேட்டா என்ன.? ஆயிரக்கணக்குல பீஸ்கட்டி நாங்க குழந்தையப் படிக்க அனுப்பினா அடிப்பீங்களோ..? என்ன நெனச்சுட்டிருக்கீங்க மனசுல..?’’ முகத்தைக் கடுகடுவென மாற்றிக் கொண்டு கோபமாக நான் இரைய, கையைக் கொண்டு வாயைப் பொத்திக் கொண்டாள் ராதிகா மிஸ். பயந்துவிட்டாள் போலும்! </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">‘‘குழந்தை தப்பு பண்ணா எங்ககிட்டதான் சொல்லணுமே தவிர நீங்க அடிக்கக் கூடாது. குழந்தைகளை அடிக்கறதுக்குப் பெத்தவங்களுக்கே உரிமை இல்லைங்கறப்ப நீங்க எப்படி அடிக்கலாம்? சைல்ட் சைகாலஜியப் படிக்காமயா வேலைக்கு வந்தீங்க..? நான் பிரின்சிபால் கிட்ட கம்ப்ளைன்ட் பண்ணுவேன். அவர் கேக்கலைன்னா சி.இ.ஓ. கிட்ட கம்ப்ளைன்ட் பண்ணுவேன், உங்க வேலை போயிரும்.’’ ‘‘பெரிய கவர்மெண்ட் வேல... போங்க ஸார் வெளையாடிக்கிட்டு...’’ என்று மெல்லிய குரலில் சொல்லிவிட்டு வகுப்பறையினுள் ஓடிவிட்டாள். சில விநாடிகளில் அங்கிருந்து சிரிப்பொலி கேட்க, நான் குழப்பமாக என் வாகனத்தைக் கிளப்பினேன்.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span>
<span style="color: red; font-size: large;">அ</span><span style="color: blue;">ன்றிரவு வீடு திரும்புகையில் ஆனந்திக்கு மிகப் பிடித்த ப்ளாக் பாரஸ்ட் கேக்கும், பெரிய டெடிபியர் பொம்மையையும் வாங்கி வந்திருந்தேன். வழக்கமாக என் வண்டி நிற்கும் சத்தத்துக்கே ஓடிவரும் ஆனந்தி இன்றைக்கு காணோம். சரி, கேம்ஸ்ல பிஸியா இருப்பா போல என்று நினைத்தபடி உள்ளேறினேன். காபி தந்த ஜெயாவிடம் ‘‘ஆனந்தி எங்க..? அவளுக்காக என்னல்லாம் வாங்கிட்டு வந்திருக்கேன் பாரு..? அவளக் கூப்பிடு’’ என்றேன். ‘‘அதென்னமோ சாயங்காலம் ஸ்கூல்லருந்து வந்ததுலருந்தே உம்முன்னு இருக்கா. என்ன கேட்டாலும் பதிலே இல்ல. அப்டியே அடம் அப்பனைப் போல..’’ சந்தடிசாக்கில் அவள் எனக்கொரு பஞ்ச் விட, நான் ‘ழே’ என்று விழிக்க ‘வரச் சொல்றேன் இருங்க. ரொம்பதான் செல்லம் கொடுத்துக் கெடுத்து வச்சுருக்கீங்க’’ என்று அம்மாக்களின் வழக்கமான டயலாக்கை பேசிவிட்டுப் போனாள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்போதும் ஆனந்தி வரவில்லை நான் அவள் ரூமுக்குள் நுழைந்தேன். கட்டிலின் மூலையில் உம்மென்று உட்கார்ந்திருந்தது என் செல்லம்.. நான் போனதும் முகத்தை திருப்பிக் கொண்டாள். "ஏண்டா செல்லம்? என்ன கோவம் உனக்கு? .டாடி உனக்கு என்ன வாங்கிட்டு வந்திருக்கேன் பாரு... உனக்குப் புடிச்ச ப்ளாக் கரண்ட் கேக், பொம்மை.." பதிலில்லை. ஒருவேளை நான் வந்தும் அந்த குண்டு பூசணிக்காய் என் மகளைத் திட்டியிருக்குமோ..? "கண்ணூ... நான் கோவிச்சுக்கிட்டதுக்காக மிஸ் உன்னைத் திட்டினாங்களா..? சொல்றா.. அவள ஒரு வழி பண்ணிடறேன். என்ன நெனச்சுட்டிருக்கா அவ மனசுல..?" என்றபடி அவள் கையில் பொம்மையைத் தர கோபத்துடன் தூக்கி எறிந்தாள் ஆனந்தி. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">‘‘போங்க டாடி.. உங்களை யார் காலைல மிஸ்ஸைத் திட்டச் சொன்னது..? உங்களால எனக்கு பெரிய இன்சல்ட்டாப் போச்சு’’ என்றாள் கோபமாக. ‘‘இன்சல்ட்டா..? என்னம்மா சொல்ற..?’’ நான் வழக்கம்போல பாக்யராஜ் முழி முழிக்க, அவளே தொடர்ந்தாள். ‘‘அமுல் பேபி மாதிரி உங்க மூஞ்சி இருக்காம். அதுல நீங்க கஷ்டப்பட்டு கோவத்தை வரவழைச்சுகிட்டதப் பாத்ததும் ராதிகா மிஸ்க்கு சிரிப்பை அடக்க முடியலையாம். கையால வாயப் பொத்தி கஷ்டப்பட்டு அடக்கிருந்திருக்காங்க. நீங்க போனதும் க்ளாசுக்குள்ள வந்து விழுந்து விழுந்து சிரிக்கறாங்க. அவங்க சொன்னதக் கேட்டு என் ப்ரண்ட்ஸ்லாம் கூடச் சிரிச்சுட்டாங்க. எனக்கு அவமானமாப் போச்சு தெரியுமா..’’ என்று அவள் கோபமாகச் சொல்ல, நான் திகைத்தேன். ‘ழே’ என்று விழித்தேன். அடிப்பாவி... நான் குண்டுப் பூசணிக்காய் என்று அவளுக்குப் பட்டப் பெயர் வைத்தால் இப்படியா எனக்கு அமுல்பேபி என்று பட்டப் பெயர் வைத்து குழந்தைப் பிள்ளைகள் முன்னால் மானத்தை வாங்குவாள்..? அவ்வ்வ்வ்... ‘இனி ஆனந்தியை பள்ளியில் விடப் போனால் தலையில் போட்ட ஹெல்மெட்டைக் கழற்றாமல் அப்படியே திரும்பி ஓடி வந்துவிடத்தான் வேணும்.’ மனதிற்குள் சொல்லியபடியே திரும்ப, அறை வாசலில் நின்று என்னைக் கேலியாகப் பார்த்த ஜெயாவின் பார்வையை வர்ணிக்க என்னிடம் வார்த்தைகள் இல்லை..!!!
</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com63tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-8284460172339797622015-07-04T06:38:00.000+05:302015-07-04T06:38:18.125+05:30குறும்(பட) பயண அனுபவம்!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; line-height: 115%;"><span style="color: blue; font-size: large;">இ</span><span style="font-size: 12pt;"><span style="color: blue;">வனைச் சேர்ந்தவர்கள் குறும்படங்களில்
நடிப்பதையும் இயக்குவதையும் ரசித்துப் பார்த்துக் கொண்டும், இயன்ற சமயங்களில் பங்களிப்புச்
செய்து கொண்டும் இருந்த இவனுக்குக்கூட குறும்படத்தில் நடிக்க அழைப்பு விடுத்தார் துளசிதரன்.
</span><span style="color: red;">(என்னா தெகிரியம்!)</span><span style="color: blue;"> சரி, அவரே துணிஞ்சப்பறம் நமக்கு என்ன வந்தது என்கிற அசட்டுத் துணிச்சலில்
இவன் சம்மதித்தான். சேரநன்நாட்டின் வளமையை, செழுமையை …ஹலோ, இயற்கையைக் குறிப்பிடுகிறேன்…
ரசிக்கலாமென்கிற சபலம்தான் இவனுக்கு. சம் என்று சொல்லி மதம் என்று முடிப்பதற்கு முன்னேயே
பாலக்காடுக்கு போக, வர மின்வண்டி பயணச்சீட்டை புக் செய்து தந்து அசத்தினார் சகோதரி
கீதா ரங்கன். </span><span style="color: red;">(என்னா திட்டமிடல்!!).</span><span style="color: blue;"> சரி, நமக்கு சின்னப் பாத்திரம், இரண்டே வசனங்கள்தானே,
சமாளிச்சிரலாம்னு இவனும் புறப்பட்டு சென்னை மத்திய ரயில் நிலையத்திற்கு வந்தாயிற்று.<o:p></o:p></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">மின்வண்டிப் பயணங்களில் மேல்
இருக்கைதான் பெரும்பாலும் கிடைக்கும் இவனுக்கு. அருகிலேயே மின்விசிறி இருப்பதால் அது
வசதி என்றும் தோன்றும். ஆனால் பக்க மேல் படுக்கை வாய்க்கப் பெறுபவர்கள் அபாக்கியவான்கள்
என்றொரு திடமான நம்பிக்கை இவனிடம் உண்டு. கால் நீட்டவும் வசதிக் குறைவாய், மின்விசிறிக்
காற்றும் எட்டாமல், கழிவறைக்குப் போகிற வருகிற பயணிகள் சத்தத்தையும் சகித்துக் கொண்டு…
பெருந்துன்பம்! </span><span style="color: red;">துரதிர்ஷ்டவசமாக அன்று இவன் அபாக்கியவானாக ஆனான்.</span><span style="color: blue;"> பக்க மேல் படுக்கையா..
என்று நொந்து கொண்டே கட்டையைச் சாய்த்தால் உறக்கமும் வரவில்லை, மின்வண்டி கிளம்பியும்
எதிர் இரண்டு மேல் படுக்கைகளுக்கு ஆட்களும் வரவில்லை.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiG3ieFdV7Cj6Biu04JsehMb8QLUe4U-zNg7Or0rpLZhHJXPymxluyyljQjTaIwG_JW51166mVVSG-ac7aAB8qEQ0ROJXkvtb6vUjOPGp7s-AEZFDRDdpaozv1KGTSk4wbJI9FQzEsuaTzL/s1600/DSCN3140.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiG3ieFdV7Cj6Biu04JsehMb8QLUe4U-zNg7Or0rpLZhHJXPymxluyyljQjTaIwG_JW51166mVVSG-ac7aAB8qEQ0ROJXkvtb6vUjOPGp7s-AEZFDRDdpaozv1KGTSk4wbJI9FQzEsuaTzL/s320/DSCN3140.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">கட்பாடி.. ஸாரி, </span><span style="color: red;">காட்பாடி ரயில்
நிலையத்தில் வண்டி நின்றபோது இரண்டு சேரநன்நாட்டிளம் பெண்கள் வந்து மேல் படுக்கைகளை
ஆக்ரமித்தனர்</span><span style="color: blue;">. இவன் கண்படும்படி எதிரே இருந்தவளின் பெயர் ஆஷா என்று மற்றவள் அழைத்ததிலிருந்து
தெரிந்தது. மலையாளத்தில் அம்சா என்றால் அம்சை, உஷா என்றால் உஷை என்று அழைப்பார்கள்.
அப்படிப் பார்த்தால் ஆஷை!!! ஹா.. ஹா… ஹா.. இரண்டு மனோஹரமாய பெண்குட்டிகளும் நான்ஸ்டாப்
மலையாளத்தில் மூக்கால் சம்சாரித்துக் கொண்டிருக்க, இவன் ரசித்து, பின் சற்றே யோசித்து,
</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">நிங்ஙள்
எவிட இறங்குன்னது?</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்று கேட்க, ஒரு மாதிரியாகப்
பார்த்தபடி </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">ட்ரிவாண்ட்ரம் அங்கிள்</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்றது
ஆஷை. </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">எனிக்கு
ஒரு சகாயம் வேண்டே. சப்போஸ் ஞான் உறங்கிட்டெங்கில் என்னை பாலக்காட்டில் இறப்பிக்குமோ..?
இதானு பர்ஸ்ட் டைம் ட்ராவல்</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்றான் இவன். </span><span style="color: red;"><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">கண்டிப்பாச்
சொல்றேன் அங்கிள்.. அதுக்காக தயவுபண்ணி மலையாளத்தைக் கொல்லாதீங்க ப்ளீஸ்</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்று
ஆஷை ஸ்பஷ்டமாகத் தமிழில் சொன்னதும் முகத்தில் லிட்டர் கணக்கில் அசடு வழியப் படுத்துறங்கி
விட்டான் இவன்.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; line-height: 115%;"><span style="font-size: large;">வா</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">க்குத் தவறாத அந்த வனிதை,
சரியாக காலை நான்கு மணிக்கு எழுப்பி விட்டாள் - </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">இதான்
பாலக்காடு ரயில்நிலையம் அங்கிள்</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"> என்று. நன்றி சொல்லி
இறங்கி வெளியே வந்தால், பாலக்காடு இவன் நினைத்த மாதிரி பெரிய ஸ்டேஷன் இல்லை. தம்மாத்தூண்டாக
இருந்தது. </span><span style="color: red;">(ஊரே பெரிய சைஸ் கிராமம் போல்தான் என்று பிறகு சொன்னார்கள்)</span><span style="color: blue;">. ஸ்டேஷனை விட்டு
இறங்கியதும் </span><span style="color: red;">கோவை ஆவி</span><span style="color: blue;">யின் தொலைபேசிக்கு அழைத்தான் இவன். அவன்தான் வந்து இவனை அழைத்துச்
செல்வதாக ஏற்பாடு. எங்கே அவன் நம் </span><span style="color: red;">‘இலக்கியக் காட்டாறு</span></span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;">’</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> போல
ஒலிக்கும் தொலைபேசியைக் கவனிக்காமல் விட்டால் என்ன செய்வது என்றொரு பயம் இவனுள் இருந்தது.
நல்லவேளையாக ஆவி, உடனே எடுத்துப் பேசினான். </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">இதோ
கிளம்பிட்டன்</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்றான். பொழுதைப் போக்க எதிரிலிருந்த கடையில்
ஒரு குளம்பி பருகினான் இவன்.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">பத்து நிமிடங்களின் இறப்பில்
இவனின் கைபேசி ஆவி அழைப்பதாகச் சொல்ல, உயிர்ப்பித்தான் இணைப்பை. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">சார்,
நான் வந்துட்டேன். எங்க இருக்கீங்க?</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்றான்
ஆவி. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ஸ்டேஷன்
வாசல்லயேதானடா இருக்கேன்..</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்றான் இவன். </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ஓ…
அந்தப் பக்க கேட்ல எறங்கிட்டீங்க போல.. இருங்க, சுத்தி வரேன்</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்றான்
ஆவி. காத்திருப்பில் கழிந்த இரண்டு நிமிடங்களின் பின் இவன் ஆவியை அழைத்து, </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">எங்கடா
இருக்க..? இவ்ளவு நேரமா இந்த கேட்டுக்கு வர..?</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்று
கேட்க, </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ஸார்,
இங்க இருக்கற ரெண்டு கேட்டையும் பாத்தாச்சு. நீங்க இல்ல… பக்கத்துல எதாவது லாண்ட் மார்க்
சொல்லுங்க..</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்று ஆவி சலித்துக் கொள்ள, இவன் கண்ணில்
பட்ட அருகாமை லாட்ஜ் பெயரைச் சொல்லி, அழைப்பைத் துண்டித்தான். இரு நிமிடத்தில் மீண்டும்
ஆவியின் அழைப்பு. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ஸார், அப்டி ஒரு லாட்ஜே இங்க
இல்லங்கறாங்க. நான் ஆலுக்காஸ் ஜ்வல்லரி பக்கத்துல நிக்கறேன். விசாரிச்சு வாங்க..</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">”</span><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> என்று
வைத்துவிட்டான்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">என்னடா இது..? நாம்தான் ராங்சைடில்
இறங்கிட்டோமோ என்று இவன் பயந்து நிலையத்தின் படிகளில் ஏறி மறுபுறம் சென்று பார்க்க,
அங்கே ஒரு மைதானமும் முட்டுச் சந்தும் போல இருக்க, சாலையே இல்லை. நொந்து கொண்டே மீண்டும்
படிகளேறி இந்தப் புறம் மீண்டும் வந்து ஆலுக்காஸை விசாரித்தால் அவிட அந்தக் கடை இல்லையென்றனர்.
இந்தச் செயல்பாடுகளில் மேலும் ஐந்து நிமிங்கள் கரைந்திருக்க, </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">இந்தத்
தடியன் இப்படிப் படுத்தறானே..?</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்று சலித்துக் கொண்டான்
இவன். </span><span style="color: red;"><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">எலேய்…
நீரென்ன நாகேஷ் மாதிரி ஒடம்புன்னு நெனப்பா..? இந்நேரம் அவனும் உம்மை தடியர்னு திட்டிட்டிருப்பான்
வேய்</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span></span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;"> என்று
மனஸ் கொக்கரிக்க,</span><span style="color: blue;"> அதன் தலையில் பலமாகத் தட்டி அடக்கினான் இவன்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUbnclbrtCiOl6lthdbLnIuz7IFfKSDNp7_WFJxUmYlAXYCnE2iIyqx3pktEFZx-WObdY6g8_wiof8Zshio3dTstBaZNB2qmEPD9uwb-fYIS09gcszauXgreEAzQT-48svCnJ899yNUVPZ/s1600/DSCN3158.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUbnclbrtCiOl6lthdbLnIuz7IFfKSDNp7_WFJxUmYlAXYCnE2iIyqx3pktEFZx-WObdY6g8_wiof8Zshio3dTstBaZNB2qmEPD9uwb-fYIS09gcszauXgreEAzQT-48svCnJ899yNUVPZ/s1600/DSCN3158.jpg" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">இப்போது மீண்டும் கைபேசியை எடுத்து
ஆவியை அழைத்தான். அழைப்பு போய்க் கொண்டிருக்க, தான் குளம்பி பருகிய கடையின் போர்டை
எதேச்சையாக நிமிர்ந்து அப்போதுதான் கவனித்த </span><span style="color: red;">(வழக்கமாக சம்சாரத் தாக்குதல் பெறும்)</span><span style="color: blue;"> இவன்
இப்போது மின்சாரத் தாக்குதல் பெற்றான். போர்டில் ‘ஒலவக்கோடு’ என்று ஆங்கிலத்தில் எழுதியிருந்தது.
அழைப்பை ஏற்ற ஆவியிடம், </span></span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">என்னவோ தப்பு நடந்திருக்குடா.
இங்க ஸ்டேஷன் வாசல் கடைல போர்டுல ஒலவக்கோடுன்னு இருக்கு. தப்பான ஸ்டேஷன்ல எறங்கிட்டனோ?</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்று
புலம்பவாரம்பித்தான் இவன். </span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">இல்ல ஸார். நானும் இங்க
டவுட் வந்து விசாரிச்சேன். கோவைலருந்து வர்ற ரயில்லாம்தான் நான் இருக்கற ஸ்டேஷன்ல நிக்குமாம்.
இது சிட்டி ஸ்டேஷனாம். </span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;">சென்னைல இருந்து வர்ற வண்டிங்க ஒலவக்கோட்லதான் நிக்கும்னாங்க.</span></span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">
இப்ப அங்கதான் வந்துட்டிருக்கேன்.</span><span style="color: blue; font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> என்றான்
ஆவி.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">அடப்பாவிகளா… இப்படி இரண்டு
நிலையங்களை வைத்துக் கொண்டு ஏனடா படுத்துகிறீர்கள்..? என்று சலித்துக் கொண்டு இவன்
காத்திருக்க மேலும் ஏழு நிமிடங்கள் கழித்து ஆவியானவன் வந்து சேர்ந்தான். நடந்த கூத்துகளை
இருவரும் பரிமாறிக் கொண்டு, சிரித்து, மேலும் ஒரு குளம்பி பருகி, தங்க வேண்டிய விடுதியை
அடைந்தபோது மணி ஐந்தரையை நெருங்கி இருந்தது. </span><span style="color: red;">கிட்டத்தட்ட நாற்பத்தைந்து நிமிடங்கள்
கண்ணாமூச்சு விளையாட்டில் பலியாகி இருந்தன</span><span style="color: blue;">. அறையில் ஒரு குட்டி உறக்கம் போட்டுப் பின்
கிளம்பலாம் என்றிருந்த இவன் திட்டத்தில் மண். அவ்வ்வ்வ்… நடந்ததை கீதாவிடமும், இவர்களின்
இயக்குனர் துளசியிடமும் விவரிக்க </span><span style="color: red;">துளசியின் சிரிப்பைப் பார்க்க வேண்டுமே… தெய்வீகச்
சிரிப்பையா அவருடையது.</span><span style="color: blue;"> படப்பிடிப்பிற்குச் சென்ற இடங்களையும், அங்கே நடந்த சுவாரஸ்யங்களையும்
துளசி அவரின் தளத்தில் விரிவாக எழுதிவிட்டார்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">குறும்படத்தில் இவனை நடிக்க
வைக்க அவர் பட்ட பாட்டைத்தான் எழுதவில்லை அவர். இவன் சிகையைக் குறுக்கில் சீவி, அதில்
சற்றே நீட்சியாக சிறுமுடிகளை இணைத்து நம்பூதிரி ஸ்டைலில் கொண்டையிட்டு, வாளைக் கையில்
தந்து குடந்தையாரைக் கொல்லடா என்றால் வசனத்தைச் சரியாகத்தான் பேசிவிட்டு, வாளைச் செருகினான்
இவன். </span><span style="color: red;"><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">கோபமாப்
பாத்து கத்தியால குத்துங்க சார். முகத்துல சிரிப்பு வந்துடுது. அது இருக்கக் கூடாது</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span></span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;"> </span><span style="color: blue;">என்றார்
துளசி. </span></span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">சிரித்த முகமாகவே வாழ்ந்து பழகிவிட்ட
இவனுக்கு முகத்தில் சினத்தை வரவழைப்பது பெரும்பாடாக ஆயிற்று. </span></span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">இப்படியாக இரண்டு மூன்று டேக்குகள்
எடுத்தபின் ஓகே சொன்னார். மறுதினமும் ஒருமுறை அதே ஷாட்டை எடுத்துப் பார்க்கலாம் என்று
ட்ரை பண்ண, அப்போது செய்தது தான் சரியாக ஓகே ஆனது. </span><span style="color: red;">(அதன் காரணம் ஆவிக்கு மட்டுமே தெரியும்.
ஹா.. ஹா.. ஹா..)</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">பாலக்காட்டில் துளசி படப்பிடிப்பை நடத்திய இடங்கள் யாவும்
பசுமை போர்த்தியிருந்தன. இயற்கையின் வனப்பை ரசித்தபடி இரு தினங்கள்!!</span> </span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">இரண்டாவது தினத்தில் இரவுப்
படப்பிடிப்பை நடத்தித்தான் முடிக்க வேண்டிய நிலையை மழை உண்டாக்கிவிட, சென்னை திரும்ப
வேண்டிய கட்டாயத்தினால் குடந்தையூரானும் இவனும் மட்டும் குழுவினரிடம் விடைபெற்று விடுதி
அறைக்குத் திரும்பினார்கள். சரவணர் ரயிலுக்கு நேரம் குறைவாக இருந்ததால் உடனே கிளம்பிவிட,
இவன் சற்று சிரமபரிகாரம் செய்து கொண்டு, ஒன்றரை மணி நேரம் கழித்து ஒலவக்கோடு சென்று
மின்வண்டியைப் பிடித்தான். </span><span style="color: red;">இரண்டு நாள் வேலை செய்த அசதியில் கண்கள் சொக்க, தன் இருக்கையைத்
தேடி இவன் அடைந்தபோது, </span></span><span style="color: red;"><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">“</span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;">இப்போதும் நீ அபாக்கியவான் தானடா</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">”</span></span><span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;"> என்று
கூறி உரக்கச் சிரித்தது விதி.</span><span style="color: blue;"> எதிர் மேல் இருக்கையில் இப்போது ஆஷைக்குப் பதிலாக ஒரு
ட்ராக்டர் படுத்துக் கொண்டு மூன்றாவது கியரில் ஓடிக் கொண்டிருக்க, விதியின் கூற்றை
ஆமோதித்து அவ்வ்வ்வ்வியபடி சென்னை திரும்பினான் இவன்.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">POET THE GREAT என்கிற அந்தக்
குறும்படம் காண… இங்கே க்ளிக்குக.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;"><b><a href="https://www.youtube.com/watch?v=Ma6nYO5k4Eg" target="_blank">முதல்பாதி</a></b></span><span style="color: blue;"> & </span><span style="color: red;"><b><a href="https://www.youtube.com/watch?v=daoNCAIbXv8" target="_blank">இரண்டாம்பாதி</a></b></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com26tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-55635735685077545772015-06-22T06:06:00.000+05:302015-06-22T06:06:28.437+05:30பஞ்சநாராயண(க்) கோட்டம் - ஒரு பரவசமான அனுபவம்!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; line-height: 115%;"><span style="color: red; font-size: large;">அ</span><span style="color: blue; font-size: 14pt;">ந்நாளில் வாழ்ந்த மன்னர்கள், வருங்காலச் சந்ததியினர் தங்களின்
சாதனைகளையும் வாழ்க்கை முறையையும் அறிந்து கொள்ள வேண்டும் என்கிற தொலைநோக்குடன் ஆலயங்களின்
சுவர்களிலும் கல்வெட்டுகளிலும் தங்கள் ஆட்சியின் சாதனைகள் மற்றும் முக்கிய நிகழ்வுகளைப்
பொறித்து வைத்தார்கள். அத்தகைய ஆதாரங்களின் அடிப்படையில் மன்னர்கள் வாழ்ந்த காலம்,
நிகழ்வுகள் முதலியவை சரித்திர ஆராய்ச்சியாளர்களால் குறிக்கப்பட்டு ஏற்றுக் கொள்ளப்பட்டவையாகத்
திகழ்ந்து வருகின்றன.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">பின்னாளில் சரித்திரக் கதைகள் என்கிற ஒரு பிரிவு தமிழ்ப் படைப்புகளில்
ஏற்பட்டபோது இந்தக் குறிப்புகளின் அடிப்படையில் கதாசிரியர்கள் தங்கள் கற்பனைக் குதிரையை
ஓட்டி, சுவையான பல கதைகளைப் படைத்தார்கள். கரிகாலன் தன்னைவிடப் பெரிய படை வலிமையைக்
கொண்டிருந்த சேர, பாண்டிய, வேளிர் மன்னர்களை வென்றான் என்பது சரித்திரத்தில் கூறப்பட்ட
உண்மை. அதை அவன் எப்படிச் சாதித்திருப்பான் என்று எழுதியது நாவலாசிரியரின் கற்பனை.
சரித்திர ஆதாரங்கள் என அந்த நாவலாசிரியர்கள் குறிப்பிடுவது தங்கள் கதைக்கு வலு சேர்க்கத்தானே
தவிர, எந்த நாவலாசிரியரும் கரிகாலனுடனோ, பாண்டியன் நெடுஞ்செழியனுடனோ வாழ்ந்தவர்கள்
அல்லர். எனவே சரித்திரக் கதைகள் அனைத்தையும் உண்மையின் பேஸ்மெண்டில் எழுந்த கற்பனைக்
கதைகள் என்று கொள்வதே சாலச் சிறந்தது. பக்கத்துக்குப் பக்கம் ஆதாரங்கள் தராவிட்டால்
சரித்திரக் கதையல்ல என்பது சரியல்ல.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqNIqfMM4S2XA68nIFMo9aYLOaJmFWk7y0H6G3yVq7oF5FmXu2HasSTjlm9TsgTcr4suThTEptWTNqXa13xPI5Sg5IVyWSk-CIqKh9G9c7n4dDqD8VSdEvJHT8Ivw64UoGrPmzGJeS9yIi/s1600/001.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em; text-align: justify;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqNIqfMM4S2XA68nIFMo9aYLOaJmFWk7y0H6G3yVq7oF5FmXu2HasSTjlm9TsgTcr4suThTEptWTNqXa13xPI5Sg5IVyWSk-CIqKh9G9c7n4dDqD8VSdEvJHT8Ivw64UoGrPmzGJeS9yIi/s320/001.jpg" width="218" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: large; line-height: 115%;">இ</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ப்போது இதைச் சொல்லக் காரணம்.. சமீபத்தில் வெளியான ‘காலச்சக்கரம்
நரசிம்மா’ எழுதிய </span><span style="color: red; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘பஞ்சநாராயண(க்) கோட்டம்’</span><span style="color: blue; font-family: 'Uni Ila.Sundaram-01'; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> என்கிற நாவலைப் படிக்க நேர்ந்ததுதான். ஹொய்சள
சரித்திர ஏடுகள், இராமானுஜரின் வாழ்க்கைச் சரிதம், சமண மத நூல்கள், சோழர்களின் சரித்திரம்,
பஞ்சநாராயண தல புராணங்கள், பெங்களூரு அருங்காட்சியக செப்பேடுகள் என்று பலவற்றைத் தேடி
ஆராய்ந்து இந்த நாவலை எழுதியதாக ஆசிரியர் குறிப்பிட்டுள்ளாரே தவிர, பக்கத்துக்கு பக்கம்
அடிக்குறிப்பாக கல்வெட்டுத் தகவல்கள் கொடுத்து, படுத்தவில்லை.</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">யதிராஜர் இராமானுஜர் திருஅவதாரம் செய்து ஆயிரம் ஆண்டுகள் நிறைவடைகின்ற
இவ்வேளையில் அவர் இக்கதையில் ஒரு முக்கிய கதாபாத்திரமாக வருவது சிறப்பு. பேளூர் மற்றும்
ஹளபேடு ஆலயங்களில் செதுக்கப்பட்டுள்ள சிற்ப
அதிசயங்களை எழுத்தாளர் நரசிம்மா ரசித்துப் பார்த்தபோது அங்கே இருந்த நான்கு சிற்பங்கள்
மற்றவற்றில் இருந்து வேறுபட்டு இருப்பது அவர் கவனத்தை ஈர்த்திருக்கிறது. </span><span style="color: red;">இந்தச் சிற்பங்கள்
ஆலயத்தில் எதற்கு வைக்கப்பட்டன? இவை எதுவும் செய்தியைத் தெரிவிக்கின்றனவா, எனில் யாருக்காயிருக்கும்..?
கோட்டத்தை எழுப்பிய பிட்டிதேவனுக்காக இருக்குமோ? எனில் சிலைகளைச் செய்து வைத்தது யார்?
இப்படியான…</span><span style="color: blue;"> இன்னும் பல கேள்விகள் அவருக்குள் எழும்பியிருக்க வேண்டும். தன் கற்பனைத்
திறத்தால் ஹொய்சாளர் காலத்து நாவலாக இதைப் படைத்து அந்தச் சிற்பங்களுக்கு ஓர் அர்த்தத்தைக்
கொடுத்துள்ளார்.</span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">ஹொய்சள மன்னன் பிட்டிதேவன் ஒரு வைணவப் பெண்ணை விரும்புகிறான்.
அவன் அன்னை அவனுக்காக ஒரு சமணப் பெண்ணைப் பார்க்கிறாள். இருவரையும் மணக்கிறான் பிட்டிதேவன்.
அவன் பிரியத்துக்குரிய வைணவ அரசி முதலில் கருவுற்றுவிட, வைணவம் ஓங்குவதா என்று சமணம்
பொறும, சதிகள் நடக்கின்றன. அவற்றின் விளைவுகள் என்ன, அந்த வைணவ அரசி பெற்ற பிள்ளை என்னவானது,
மன்னன் பிட்டிதேவன் எத்தகைய தருணத்தில் சமண சமயத்தில் இருந்து இராமானுஜரால் ஆட்கொள்ளப்பட்டு
வைணவனாக (விஷ்ணுவர்த்தனன்) மாறினான் ஆகியவற்றையும், இராமானுஜரின் விருப்பப்படி ஐந்து
நாராயணர் ஆலயங்களை எழுப்ப விஷ்ணுவர்த்தனன் ஆணையிடுவதும், </span><span style="color: red;">(நம்பி நாராயணம் –தொண்டனூர்,
கீர்த்தி நாராயணம் – தலக்காடு, செல்வ நாராயணம் – மேல்கோட்டை, விஜயநாராயணம் – வேளாபுரி(எ)
பேலூர், வீரநாராயணம் – கதக்(வடகர்நாடகா) </span><span style="color: blue;">அந்த ஆலயப் பணி நிறைவேறக் கூடாது என்பதற்கான
சதிகள், இடைஞ்சல்கள் ஆகியவற்றையும் அவற்றைத் தாண்டி எப்படி ஆலயம் எழும்பியது என்பதையும்
விவரிக்கிறது ‘பஞ்சநாராயணக் கோட்டம்’ நாவல். ஆலயங்களின் காலம் கி.பி.1102 – 1140.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">சரித்திர நாவலை எளிமையான நடையில் ஒரு துப்பறியும் நாவலுக்கு
ஈடான விறுவிறுப்புடன் தர முடியும் என்பதை மீண்டும் நிரூபித்துள்ளார் நரசிம்மா. </span><span style="color: red;">•வைணவ
அரசி லட்சுமிப்பிரபாவிற்குப் பிறந்த குழந்தை என்னவானது? •பிட்டிதேவனின் மகளைப் பிடித்த
பிரம்ம ராட்சஸி யார்? •அந்த பிரம்ம ராட்சஸியின் நோக்கம்தான் என்ன? •பிட்டிதேவன் ஏன்
விஷ்ணுவர்த்தனனாக மாறினான்? •இளவரசி வகுளாதேவி சிற்பங்களின் மூலம் தன் தந்தைக்குத்
தெரிவித்த செய்தி என்ன?</span><span style="color: blue;"> இப்படி அடுத்தடுத்து பல முடிச்சுகளை இடுவதும், ஒரு முடிச்சு
அவிழும் தருணத்தில் அடுத்த முடிச்சுக்கான இறுக்கத்தைப் போடுவதுமான அவர் எழுத்து
720 பக்கங்களையும் ஒரே மூச்சில் படித்து விட்டுத்தான் கீழே வைக்க வேண்டும் என்று வலியுறுத்துகிறது.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">நிகழ்காலச் சம்பவங்களில் துவங்கி, சரித்திரத்திற்கு அழைத்துச்
சென்று ஒவ்வொரு கோட்டம் பற்றிய கதை முடிந்ததும் நிகழ்காலத்துக்கு மீண்டும் வந்து, பின்
மீண்டும் சரித்திரத்தினுள் செல்வது என்று நூலாசிரியர் கையாண்டுள்ள உத்தி வெகு அழகு.
நாவலின் விறுவிறுப்புக்குத் துணை நிற்கிறது. சிரவணபெலகோலா கல்வெட்டில் குறிக்கப்பட்டுள்ள
தகவல்களின் படி கதாசிரியர் அமைத்திருக்கும் பிட்டிதேவனின் (சமண) பட்டத்தரசி ஷாந்தலாவின்
பாத்திரப் படைப்பு பிரமாதம். அதேபோல் நபும்சகி(அரவாணி)யான இந்திரசேனாவின் கதாபாத்திரமும்
மனதில் நிற்கும். இந்தக் கோட்டங்களை எழுப்பிய சிற்பி ஜெக்கன்னாவின் கதையும் ரசிக்க
வைக்கிறது. </span><span style="color: red;">‘முருக்கல் அல்லது முருங்கல்’ என்றொரு வார்த்தையை சங்கத்தாராவில் பிடித்து
அசத்தியது போல ‘கப்பைக்கு கராவெந்தரே நாரிகே சிரவல்லவே?’ என்றொரு வார்த்தையில் இந்த
நாவலையும் பொதித்திருப்பது ரசனைக்கு உத்தரவாதம்.</span><span style="color: blue;"><o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">நாவலைப் படிக்கையில் எனக்குள் இரண்டு நெருடல்கள் எழுந்தன.
ஒன்று இத்தனை சதிகளை அறிந்தும் ஏன் ஷாந்தலாவையே தன் பட்டத்தரசியாக பிட்டிதேவன் வைத்திருந்தான்
என்பது. அதற்கு நாவலின் இறுதியில் விடை கிடைத்து விட்டது. மற்றொரு நெருடல் கதையின்
முன்னுரையில் சரித்திரக் கதைக்கான நடை என்று நல்ல தமிழில் நீளநீள வாக்கியங்கள் எழுதுவதைக்
குறிப்பிட்டு எழுதி, தான் அப்படி எழுதுபவனல்ல என நரசிம்மா சொல்லியிருப்பது.</span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">நீளநீள
வாக்கியங்களை சாண்டில்யன் அமைத்த காலத்தில்தான் எளிமையான சிறு வாக்கியங்களை அமைத்த
கல்கியும் இருந்தார். எளிமை தமிழில் அகிலன், விக்கிரமன் போன்றோர் எழுதிய சமயத்தில்தான்
அழகு இலக்கணத் தமிழில் கோவி.மணிசேகரன் எழுதினார். இரண்டு சுவைகளும் எப்போதும் இருப்பவைதாமே…?
எது உயர்த்தி, தாழ்த்தி என்றெல்லாம் நூலாசிரியர் ஏன் இப்படி வாலன்டியராக விளக்கம் தரவேண்டும்
என்று தோன்றியது. இதற்கு ஒரு விளக்கத்தை </span><span style="color: red;"><a href="http://sivamgss.blogspot.in/2015/06/blog-post_19.html" target="_blank">கீதா சாம்பசிவம்</a></span><span style="color: blue;"> அவர்கள் எழுதிய பதிவில் நரசிம்மா
தந்திருக்கிறார். (முதல்ல படிச்சு முடிச்சவன் நான். ஆனா விமர்சனம் எழுதறதுல என்னை முந்திட்டாங்க
அவங்க. கர்ர்ர்ர்.) </span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">நரசிம்மாவுக்கு ஒரு வேண்டுகோள்… நாவலில் தேவையான இடங்களில் ஒற்றுக்கள்
வராமலும் தேவையற்ற இடங்களில் ஒற்றுக்கள் இடப்பட்டும் படிப்பதற்கு சற்று இம்சை தருகின்றன.
கவனிக்கவும்.<o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: blue;">மொத்தத்தில் ஒரே வரியில் சொல்ல வேண்டுமானால் ஐந்தாவது முறையும்
செஞ்சுரி அடித்திருக்கிறார் நரசிம்மா. (அடுத்த நாவல் இன்னும் ரெண்டு வருஷம் கழிச்சா
ஸார்?) </span><span style="color: red;">720 பக்கங்கள் கொண்ட இந்த நாவலை 300 ரூபாய் விலையில் நல்ல ஹார்ட்பவுண்ட் அட்டையில்
சிறப்பான அச்சுத்தரத்தோட 23, தீனதயாளு தெரு, தி.நகரில் இருக்கும் வானதி பதிப்பகம் வெளியிட்டிருக்காங்க.</span><span style="color: blue;"><o:p></o:p></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Uni Ila\.Sundaram-01"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><span style="color: red;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com45tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-32723137679356669642015-02-27T08:16:00.000+05:302015-02-27T08:16:14.635+05:30சுவாரஸ்ய சுஜாதா<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">• என் நண்பன் தேவேந்திர கோயல் போன வாரம் வரை நன்றாக இருந்தான். திடீரென்று கல்யாணம் செய்து கொண்டு விட்டான். கோத்ரேஜ் அலமாரி அப்புறம் ரேடியோ, ரெப்ரிஜிரேடர்,டெரிலின் சூட் கொடுக்கிறார்கள் என்று கல்ணாயம் பண்ணிக் கொண்டானாம். கூட ஒரு பெண்ணையும் கொடுக்கிறார்கள் என்று பிற்பாடுதான் தெரிந்தது. லேட்!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">• டெல்லியில் வடக்கத்திக் கல்யாணம் வினோதமானது. காலை எட்டு மணி வரைக்கும் இந்த வீட்டிலா கல்யாணம் நடக்கப் போகிறது என்றிருக்கும். திடீரென்று புயல்போல் சர்தார்ஜி வருவார், ஒரு லாரியில் நாற்காலிகளுடன். இன்னொரு சர்தார் சமைத்த கோழிகளுடன் வந்து இறங்குவார். பின்னால் ஒருவர் பந்தல் துணியுடன் வருவார். அவர் பின்னால் ஸ்வாகத் போர்டு, சக்கர கலர் விளக்கு கம்பிகள் இவற்றோடு எலெக்ட்ரீஷியன் சர்தார்ஜி. ‘பீப் பீப்’ என்று சத்தம் கேட்டு எல்லாரும் ஒதுங்குவார்கள். பாண்டு கோஷ்டி வந்து நிற்கும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjopVS4MhdMZpnVGRKBt97Tz4G0cMNy-1yLIYmnvm5PDlWXH81HQ2dWjWFlCaZ3CixBcuz8hoLhuhINCvseHRYuDyY9snB3YPtLhdjmIksfEacHxKYzWs7pJ9yQnEQAw8u542_6tRA3xKKf/s1600/sujatha.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjopVS4MhdMZpnVGRKBt97Tz4G0cMNy-1yLIYmnvm5PDlWXH81HQ2dWjWFlCaZ3CixBcuz8hoLhuhINCvseHRYuDyY9snB3YPtLhdjmIksfEacHxKYzWs7pJ9yQnEQAw8u542_6tRA3xKKf/s1600/sujatha.jpg" height="320" width="219" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அப்புறம் ஒரு வெள்ளைப் பெண் குதிரை நொந்துபோய் வரும். அதன் மேல் பூக்களால் ஆன ஒரு குழப்பம். அதுதான் பையன். பையன் பெண்ணின் முகத்தைப் பார்க்கவே மாட்டான். எல்லாவற்றையும் மூடி வைத்திருப்பார்கள். சிறு பையன்களுடன் தடி ஆண்பிள்ளைகள் டுவிஸ்ட் ஆடுகிறேன் என்று சுளுக்கெடுத்து உள்ளே ஒரு எலும்பு மளுக்கென்று ஒடிகிற வரைக்கும் ஆடுவார்கள். பிறகு எல்லோரும் கொக்கோகோலா சாப்பிடுவார்கள். நிறைய ஸ்வீட் வினியோகம் செய்வார்கள். இந்த ஊர் மாப்பிள்ளைகள் பெண்ணுக்குத் தாலி கட்டுவது இல்லை. அப்படி ஒரு வழக்கம் இல்லாதது நல்லதுதான். மற்ற சில்லறை அமர்க்களத்தில் அது மறந்துபோய் விடுமல்லவா?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">• மெஸ்ஸில் சாப்பிட்டுக் கொண்டிருக்கும் என் நண்பர் ஸ்ரீ திடீரென்று தேசபக்தி மிஞ்சிப் போய் ஜவான்களுக்கு ரத்தம் கொடுக்க வெலிங்டன் ஆஸ்பத்திரிக்குச் சென்றார். அவருக்கு ரத்தம் கொடுத்து அனுப்பி விட்டார்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">• டில்லி கரோல்பாக்கில் உள்ள ஏராளமான மதறாசி ‘மெஸ்’களில் ஒன்றில் நுழைகிறோம். எல்லா மெஸ்களுக்கும் பொதுவான சில விஷயங்கள் : பஜனை சமாஜ நோட்டீஸ், ப்ரொப்ரைட்டரின் போட்டோ, ரீகல் தியேட்டரில் ஞாயிறு காலை தமிழ் சினிமா விளம்பரம், ஊதுபத்தி, காதில் பூ வைத்த ராயர், பேரேடு கணக்கு நோட்டு, ‘தோஸ்ஸை’ (இன்றைய ஸ்பெஷல்) அப்புறம்... ஸ்டெனோகிராபர்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">• நம் தமிழ் வார, மாதப் பத்திரிகைகளின் தரத்தைப் பற்றி வருத்தப்பட வேண்டியது படித்தவர்களின் பொறுப்பு. ஒரு முக்கியமான தமிழ்ப் பத்திரிகையில் வெளியான சிறுகதையின் ஆரம்பம் இப்படி!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">‘சாப்பிட்ட களைப்பால் சோபாவில் சாய்ந்திருந்த சேகரை மெல்லத் தொட்டாள் உஷா. தொடர்ந்து “இந்தாருங்கள்” என்று அழைத்தாள்.‘</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">உஷா மேலே என்ன செய்தாள் என்று நமக்கு ஆர்வம். இத்துடன் ஒரு ஆங்கிலக் கதையின் ஆரம்பத்தை ஒப்பிடலாம்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">‘தெருவில் நடந்து சென்று கொண்டிருந்த அந்த ஆசாமிக்கு ஒரு தலை இல்லை...’</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">இந்த ஆரம்பம் திடீரென்று நம்மைக் கவர்கிறது. மேலே அவசரப்பட்டு படிக்கிறோம். இம்மாதிரி துவங்கி எப்படி ஆசிரியர் தப்பிக்கப் போகிறார் என்று. இப்படித் தப்பிக்கிறார்: “தலை இல்லை என்றா சொன்னேன்? மன்னிக்கவும், எனக்கு ஞாபக மறதிஅதிகம். ஒரு கை இல்லை அவனுக்கு.”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">எப்படியோ, உங்களை கதைக்குள் இழுத்து விட்டார். தமிழில் நல்ல சிறுகதைகளே இல்லை என்று சொல்ல வரவில்லை. என் வருத்தம் ஏன் இப்போது கு.அழகிரிசாமியின் ‘ராஜா வந்திருக்கிறார்’, கு.ப.ராஜகோபாலனின் ‘விடியுமா’ போன்ற கதைகள் வருவதே இல்லை என்பதுதான்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">• காற்று வாங்கப் போனேன் - ஒரு</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கழுதை வாங்கி வந்தேன் - அதைக்</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கேட்டு வாங்கிப் போனான் - அந்த</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வண்ணான் என்ன ஆனான்?... ஆ.... (காற்று)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">தமிழ் சினிமாப் பாட்டுகளை இம்மாதிரி கொஞ்சம் மாற்றிப் போட்டுப் பாடுவதில் உற்சாகமிருக்கிறது. மற்றொரு உதாரணம் :</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பாலிருக்கும் பழமிருக்கும், பசியிருக்காது. பஞ்சணையில் தூக்கம் வரும், காற்று வராது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நீங்கள் வேறு உதாரணங்கள் யோசிக்கலாம்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">• அச்சுப் பிழைகளில் நகைச்சுவை இருக்கிறது. ‘சம்போ கந்தா’ என்பதை ‘சம்போகந் தா’ என்று அச்சடித்தவர் தன்னையறியாமல் நகைச்சுவை நாஸ்திகராகிறார். சென்ற இதழில் சில சுவாரஸ்யமான பிழைகள் இருந்தன. சுவையுள்ள புத்தகம், சுமையுள்ள புத்தகமானது. “அத்தா, உனை நான் கண்டுகொண்டேன்” என்ற ஆழ்வார் வரி, “அத்தான் உனை நான் கண்டுகொண்டேன்” என்று சினிமாப் பாட்டாக மாறியது. நான் இவைகளை எடுத்துரைப்பதில் என் நோக்கம் இதில் உள்ள ஹாஸ்யத்தைச் சொல்றதற்கே. அச்சகத்தார் மன்னிக்கவும். அவர்கள் தொழிலில் உள்ள எடினத்தை நான் அறிவேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">• இந்த இதழின் மற்றொரு பக்கத்தில் சுஜாதாவின் 6961 என்கிற கதை ஆரம்பிக்கிறதாம். இதற்கு என்ன இத்தனை அல்லோலம்? வருகிறது, வருகிறது என்று இரண்டு மாதமாக பயங்காட்டி, புதுமை, புரட்சி, அது இது என்று புரளி பண்ணி - எனக்கு என்னவோ இந்த எழுத்தாளரைச் சற்று அதிகமாகவே தூக்கி வைக்கிறார்கள் என்று படுகிறது. இதில் ஒரு ஆபத்து - அதிகமாக உயர, உரய இறுதியில் கீழே விழும்போது வலியும் அதிகமாக இருக்கும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">-ஸ்ரீரங்கம் எஸ்.ஆர். என்ற பெயரில் சுஜாதா எழுதிய கணையாழியின் கடைசிப் பக்கங்களிலிருந்து.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com25tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-12747370570530242472015-02-16T05:41:00.000+05:302015-02-16T05:41:34.115+05:30கலகக் கோப்பை கிரிக்கெட்<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: purple;">முன் குறிப்பு :</span><span style="color: red;"> ‘மின்னல் வரிகள்’ தளத்தின் வழக்கத்துக்கு மாறாக இது சற்றே நீண்ட பகிர்வு. பொறுத்தருள்க. (தவறாமல்) படித்திடுக. கருத்தினை உரைத்திடுக.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: purple;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">வா</span><span style="color: blue;">ழ்க்கையென்பது மிக வினோதமான ஒரு வஸ்து. நாம் எதிர்பார்த்ததைச் செய்து தொலைக்காது. நாம் சற்றும் எதிர்பாராத விஷயத்தை நிகழ்த்திவிட்டு நம்பைப் பார்த்துச் சிரிக்கும். இதன் வினோதங்களில் ஒன்றுதான் இப்ப நான் சொல்லப் போறது. கிரிக்கெட்ங்கறது ஒரு விளையாட்டு, ஒருத்தன் பந்தை வீசுவான், ஒருத்தன் பேட்டால அடிப்பான், மத்த பேர்லாம் ஓடி ஓடி அதைத் தடுப்பாங்க... இந்த அளவில் மட்டுமே அந்த விளையாட்டுடன் பரிச்சயம் இருந்த நான் விதிவசத்தால் என் பள்ளி நாட்களில் ஒருமுறை அதை விளையாடி அதிலும் மேன் ஆஃப் த மேட்ச் ஆக ஆனேன் என்று சொன்னால் நம்ப முடியுமா உங்களால...? என்னாலயே நம்ப முடியாத ஒரு சமாச்சாரம்தான் அது. ஆளா அப்படித்தான் ஆச்சு. அன்னிக்கு என்ன ஆச்சுன்னா...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;"><b>ஞா</b></span><span style="color: blue;">யித்துக்கிழமை காலையில பத்து மணிக்கு கிரிக்கெட்டுக்காக அந்த வாரமும் தவறாம கிரவுண்டுக்குப் போயிட்டேன். நோ.. நோ... கிரிக்கெட் விளையாடப் போனேன்னு நினைச்சிருந்தீங்கன்னா உங்களுக்கு ஃபெயில் மார்க்தான். நான் போனது மரக்கிளைல ஏறி உக்கார்ந்து வழக்கம்போல வேடிக்கை பார்க்க. அன்னிக்கு நான் போறப்ப பசங்க விளையாடாம கூடிநின்னு குசுகுசுன்னு ஏதோ பரபரப்பா பேசிட்டிரூந்தாங்க. என்னப் பாத்ததுமே, “டேய் கிட்டா, கணேஷைச் சேத்துக்கலாம்டா...”ன்னான் அருமைராஜ்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“டேய் அருமை... வயக்காட்டுக்குப் போயி மல்லாட்டை(கடலை)ச் செடியப் பறிச்சுட்டு ஆளுங்க பாத்தா தலைதெறிக்க ஓடியார வெளையாட்டுக்கு நான் வரலைடா... ஓடி ஓடி மூச்சு வாங்குது. ஆளவுடு”ன்னேன். அதுவரை தலையக் கவுந்துக்கிட்டு யோசிச்சுட்டிருந்த கேப்டன் கிட்டா (கிருஷ்ணமூர்த்தி) என்கிட்ட வந்து என்னை ஏற எறங்கப் பாத்துட்டு, “அதில்லடா... நாளைக்கு முண்டியம்பாக்கத்துக்கு மாட்ச் விளையாடப் போறோம். இந்த நேரம் பாத்து சுந்தருக்கு கடுமையான ஜுரம். ஸோ, அவனுக்குப் பதிலா நீ வர்ற, வெளையாடற...” என்றான். “டேய் எருமை... இப்படியாடா மாட்டி வுடறது?” என்று அ(எ)ருமையிடம் சீறிவிட்டு, “கிட்டா... சுந்தர் செமத்தியா பேட் பண்ணுவான்... எனக்கு பேட்ட எப்படிப் புடிக்கறதுன்னே தெரியாது. என் உருவத்துக்கு வேகமா ஓடவும் முடியாது. </span><span style="color: red;">(பள்ளிக் காலங்களில் இப்ப இருக்கறதவுட டபுள் சைஸ் மோட்டூவா இருந்தேன்)</span><span style="color: blue;">. அதனாலதான் ஃபுட்பால் டீம்லயே என்னை பேக்கியா வெச்சிருக்காங்க. என் அகலத்துக்கு பந்தைத் தடுக்கறதுதான் நல்லாப் பண்றனாம். அதனால நீ வேற யாரையாச்சும் பாருடா”ன்னேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“அதுக்குல்லாம் டயம் இல்லடா. பேட்டை எப்பிடி பிடிச்சு சமாளிக்கறதுன்னு உனக்கு டிரைனிங் தர்றேன் இன்னிக்கு. நீ அதிகம் ஓடல்லாம் வேணாம். உன் அகலத்துக்கு க்ளீன் போல்ட் ஆக்கறது கஷ்டம். சும்மா நீ வந்து ஸ்டம்ப்பை மறைச்சுட்டு டொக்கு போட்டாப் போதும். நானும் தையரத்தையாவும் பாத்துக்கறோம் ரன் எடுக்கறதை”ன்னான். தையரத்தையாவும் </span><span style="color: red;">(பேரு ஜெயச்சந்திரன். அந்த டைம்ல ‘சித்திரச் செவ்வானம் சிரிக்கக் கண்டேன் தையரத்தைய்யா’ன்ற பாட்டு ஹிட்டாகியிருந்ததால அவன் பேர் இப்படியாயிடுச்சு. ஹி.. ஹி... ஹி...)</span><span style="color: blue;"> அவனுக்கு சப்போர்ட்டாப் பேச ஆரம்பிச்சு கடைசில ஒருவழியா என்னைத் தலையாட்ட வெச்சுட்டாங்க. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கிட்டா, பாபுகிட்ட பவுலிங் போடச் சொல்லிட்டு என் பக்கத்துல வந்து நின்னுக்கிட்டு பந்து எப்படி வரும், பேட்டால எப்படி தடுக்கறது (நீ அடிக்கல்லாம் வேணாம், தடுத்தாப் போறும்) எல்லாம் கத்துக் குடுத்தான். மரத்து மேலருந்து அவங்க ஆடறதப் பாத்து கமெண்ட் அடிச்சு சிரிச்சது எவ்வளவு பெரிய இமாலயத் தவறுன்னு அப்பத்தான் புரிஞ்சது. நான் பேட்டை ஒரு பக்கம் நீட்டினா, பந்து வேற பக்கமில்ல போறது... என் ப்ராக்டிஸ்(?) முடிஞ்சதும் கிட்டாகிட்ட, “டேய் கிட்டா... நான் தேறுவன்னு எனக்கே தோணலடா. வயத்தக் கலக்கற மாதிரி இருக்கு லைட்டா. நான் வரலைடா” என்றேன் பலவீனமாக. “டேய்... ஆளுக்கு அஞ்சு ரூவா போட்டு பெட் கட்டி வெளையாடப் போறோம். ஜெயிக்கற டீம்ல இருக்கறவங்க எல்லாரும் ஜெயிச்சதுல பாதிப் பணத்த ஷேர் பண்ணிட்டு மீதிப் பாதிய மேன் ஆப்த மேட்சுக்கு தரணும். சீரியஸான மேட்ச்ரா. உன்ட்டருந்து பைசா பேறாதுன்னு தெரியும். (என்னா கால்குலேஷன்) உன் பணத்தையும் நாங்க போட்டுக்கறோம். நீ வர்ற... அவ்ளவுதான்...”னு சீறிட்டு போயே போய்ட்டான். யாராவது கோவமாப் பேசினா பணிஞ்சுபோற என் சுபாவம் தெரிஞ்சுதான் கத்திட்டுப் போறான்னு தெரிஞ்சாலும் வேற வழியில்லாம பலியாடு மாதிரி மறுநாள் முண்டியம்பாக்கத்துக்கு அவங்க கூடப் போனேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red; font-size: large;">டா</span></b><span style="color: blue;">ஸ்ல கிட்டா தோத்துட்டான். அவங்க முதல்ல பேட் பண்றோம்னதும் ரொம்ப நிம்மதியாய்ருச்சு எனக்கு. என்னை முன்னாலயும் நிறுத்தாம, பவுண்டரியிலயும் நிறுத்தாம (கேட்ச் புடிக்கற சாமர்த்தியமும் லேது) நடுவால நிப்பாட்டினான் கிட்டா. எதிரணி ஓபனர்கள் ரெண்டு பேரும் வாட்டசாட்டமா கிங்கரன்ங்க மாதிரி இருந்தாங்க. எங்க டீம்ல பாபுவும் சுந்தாவும் நல்லாத்தான் பவுலிங் போட்டாங்க. ஆனாலும் அவங்க ரன் எடுக்கற வேகம் கூடிட்டுத்தான் இருந்துச்சு. நாலு ஓவர்லயே இருவது ரன் எடுத்துட்டானுங்க.</span><span style="color: red;"> (மேட்ச் முடிய ஓவர் கணக்குலாம் கெடையாது. டீம்ல எல்லாரும் அவுட்டாகற வரைக்கும். அடுத்த டீம் அதவிட அதிக ரன் எடுத்துக் காட்டணும்).</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"> அப்பத்தான் அந்த முதல் திருப்பம் என்னால, என்னையறியாம நடந்துச்சு. மூணு ஃபோர் அடிச்ச அந்தக் கிங்கரன் நாலாவத அடிக்கறதுக்காக பந்தை இழுத்து அடிக்க, அது மின்னல் வேகத்துல என்னை நோக்கி வந்துச்சு. என்ன ஏதுன்னு நான் யோசிக்கறதுக்குள்ள என் வயத்துல ஒரு டமார்... உச்சமான வலியில என் ரிஃப்ளெக்ஸ் அதிவேகமா செயல்பட்டு கையால வயத்தைப் பொத்திகிட்டேன். அடுத்த செகண்ட் கிரவுண்டல பெரிய ஆரவாரம். எல்லாரும் கை தட்றாங்க. ஆமா... பால் என் கைக்கும் வயித்துக்கும் இடையில பத்திரமாப் பதுங்கியிருந்துச்சு. கைய எடுத்து பந்தக் கீழ போட்டுட்டு கண்ல (வலியால) கண்ணீரோட நானும் கை தட்ட, கிங்கரன் என்னை முறைச்சுட்டே வெலகிப் போனான். </span><span style="color: red;">(நல்லவேளையா அவன் பந்தை இன்னும் கொஞ்சம் கீழயோ, மேலயோ தூக்கி அடிக்காம விட்டானேன்னு எனக்குள்ள ஒரு ஆறுதலும் இருந்தது எனக்கு மட்டுமே தெரிஞ்ச விஷயம். ஹி.. ஹி... ஹி...)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அதுக்கு அப்பறமா வந்தவன் அவனைவிட எமகாதகனா இருந்தான். வர்ற பந்தைல்லாம் ஏறி ஏறி அடிக்க ஆரம்பிச்சான். ரன்னும் அவங்களுக்கு ஏற ஆரம்பிச்சது. பவுலிங்கை மாத்தி மாத்திப் பாத்தும் பிரயோஜனப்படலை. அப்பதான் திடீர்னு கிட்டா என்கிட்ட வந்து பாலை கைலை திணிச்சான். ”நீ ஒரு ஓவர் போடுறா...” ழேன்னு முழிச்சேன். “டேய்... இதென்னடா விபரீத ஐடியா..?நேக்கொரு எழவும் தெரியாதுரா..” அவன் டென்ஷனா, “தெரியும்டா. சும்மா அவன் மூஞ்சைப் பாத்து எறி. அது போறும்... சீக்கிரம் போ...”. முதுகுல கைவச்சுத் தள்ளி விட்டான். </span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqxDibLOhUcT3MDVLhqzLz4K6MHxCH5LdoPUMqG8REyX0N8uH3IhJG6SGUz-X3oFUIT8IXwEXnzWJTsnB768muKq5OPJdYO3znZXOiHCQENn4Kl7A8D2MaSFGKSEWPgrF8eofo1nk2w7vn/s1600/download.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqxDibLOhUcT3MDVLhqzLz4K6MHxCH5LdoPUMqG8REyX0N8uH3IhJG6SGUz-X3oFUIT8IXwEXnzWJTsnB768muKq5OPJdYO3znZXOiHCQENn4Kl7A8D2MaSFGKSEWPgrF8eofo1nk2w7vn/s1600/download.jpg" height="320" width="166" /></a></div>
<span style="color: blue;">கையத் தலைக்கு மேல கொண்டு வந்து கிட்டா சொன்னத மனசுல வெச்சுட்டு முதல் பந்த அந்த எ.கா. மூஞ்சை நோக்கி எறிஞ்சேன். அவன் பந்து பிட்சாவும் நெனச்சு பாத்துட்டு இருந்தவன், கொஞ்சம் ஏமாந்து, ஆனாலும் சட்னு தடுத்துட்டான் பாலை. ரெண்டாவது பாலும் அதே மாதிரி ஆகவும், எனக்கு புல்டாஸ் தவிர எதும் தெரியாதுன்னு கண்டுபிடிச்சுட்டான் போலருக்கு... மூணாவது பாலை நல்லாத் தூக்கி அடிச்சான். அது பனைமர உசரத்துக்கு எகிறி பவுண்டரி லைனை நோக்கிப் பறக்கறது. அப்பதான் பவுண்டரி லைன்ல துரத்துல நின்னுட்டிருந்த கிச்சா, பால் வர்ற வேகத்தை கணிச்சு ஓடிவந்து ஏபிடி பார்சல் சர்வீஸ் படத்துல இருக்கற அனுமார் மாதிரி கைய நீட்டிக்கிட்டே தாவறான். அதிசயமா பந்து அவன் கைல ஒட்டிக்கிச்சு. கீழ உருண்டு பந்தைக் கடாசி எறிஞ்சுட்டு குதிக்கறான். அட... விக்கெட்! </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அடுத்த ரெண்டு பந்துலயும் ரெண்டு ரெண்டு ரன் போச்சு. ஆறாவது பந்துல மறுபடியும் துப்பறியும் சாம்பு மாதிரி லக் அடிச்சது எனக்கு. அந்த ஆறாவது பால் (வழக்கம்போல) புல்டாசாக பேட்ஸ்மேன் பக்கத்துல பிட்ச் ஆக, அந்த எடத்துல ஒரு சின்னக் கல் இருந்து பாலோட டைரக்ஷனை மாத்திருச்சு.</span><span style="color: red;"> பால் இண்டிகேட்டரும் போடாம, கையவும் காட்டாம டர்ன் பண்ற சென்னை ஆட்டோக்காரனுங்கள மாதிரி </span><span style="color: red;">திடீர்னு</span><span style="color: red;"> ரைட் டர்ன் எடுத்து, அவன் பேட்டைத் தாண்டி அவன் முட்டில மோதி கீழ விழுது.</span><span style="color: blue;"> மறுபடி எல்லாப் பயலுவளும் கைதட்டறாங்க. என்னடான்னு கேட்டா, அது பேரு எல்பிடபிள்யூவாம். இன்னொரு விக்கெட் எடுத்துட்டனாம் நானு. கிட்டா பல்லெல்லாம் வாயா, “தூள்டா. இனிம அந்த டீம்ல எல்லாம் சொங்கிங்கடா.. சுலபமா கவுத்திரலாம்” என்றான் என்னிடம்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ரெண்டு விக்கெட்(?) எடுத்துட்டதால மறுபடி என்னை பந்து போடச் சொன்னான் கிட்டா. ஆனா அடுத்த தடவை எனக்கு அதிர்ஷ்டம் அடிக்காததால அவனுங்க அடிச்சானுங்க - பந்தை! ஒரே ஓவர்ல 16 ரன்னான்னு மெரண்டு போயி கிட்டா அதுக்கப்பறம் வெஷப்பரீச்சை எதும் பண்ணாம விட்டுட்டான். அப்படி இப்படின்னு அவனுங்களை சாமர்த்தியமா கிட்டா காலி பண்ணி முடிச்சப்ப டோட்டல் ஸ்கோர் 110 ரன். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">தை</span></b><span style="color: blue;">ய்யரத்தய்யாவும் கிட்டாவும் ஓபனிங் போனானுங்க. கிட்டாவை சுலபத்துல அவுட்டாக்க முடியாது. லூஸ் பாலாப் பாத்துதான் வெளுப்பான். இல்லாட்டி டொக்கு வெச்சு சிங்கிள், டபுள் எடுக்கப் பாப்பான். தைய்யரத்தய்யா அதிரடி ஆசாமி. இவங்க கூட்டணி பல சமயங்கள்ல செம ரன் எடுத்து ஜெயிச்சிருக்கு. அப்டியே யாராச்சும் அவுட் ஆயிட்டாலும் சுந்தர் பாத்துப்பான் பேட்டிங்கை. (இன்னிக்கு அப்படி ஒரு ஆசாமிக்கு சப்ஸ்டிட்யூட் நானு. ஹும்...). அன்னிக்கு மேட்ச்ல அதிர்ஷ்டம் கை கொடுக்கலை. முதல் நாலு ஓவர்ல தைய்யரத்தய்யா செமத்தியா அடிச்சு 18 ரன் எடுத்தான். கிட்டா 5 ரன். அஞ்சாவது ஓவர்ல அந்தக் கிங்கரன் போட்ட பவுன்ஸரை தைய்யரத்தய்யா வீச, பாட்டோட எட்ஜ்ல பட்டு ரெண்டு பனைமர உயரத்துக்குப் பறந்துச்சு பந்து. இத அவனுங்க புடிக்காம வுட்றணுமேன்னு வேண்டிக்கிட்டு இருக்கற போதே அந்த டீம் சுள்ளான் கரெக்டாப் புடிச்சுத் தொலைச்சுட்டான். தைய்யரத்தய்யா அவுட். கிட்டா சைகை காட்ட, என் கைல பாட்டைக் குடுத்து அனுப்புனாங்க. பலியாடு மாதிரி தலையக் குனிஞ்சுட்டே போனேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கிட்டா என் கிட்ட வந்து, “டேய்.. சொன்னது நினைவிருக்கில்ல.. அவுட்டாகாம டொக்கு வெச்சுட்டு ஓடி வந்துரு”ன்னான். அவன் சொல்லித் தந்த டெக்னிக் அது. கிங்கரன் போட்ட பந்தை மரியாதையாக் குனிஞ்சு அது எழும்பறதுக்குள்ள டொக்கு வெச்சுட்டு அதிவேகமா ஓடினேன். அதுக்குள்ள பாதி பிட்ச் ஓடி வந்திருந்தான் கிட்டா. வி.கீப்பர் வந்து பந்தை எடுக்கறதுக்குள்ள அவன் அங்க ரீச். நான் இங்க ரீச். கிரேட் சிங்கிள். அடுத்த ரெண்டு பாலையும் கிட்டா வெளுத்தான். நெக்ஸ்ட் ஓவர்ல முதல் பால்ல நான் சிங்கிள். அவன் போய் தீயா ஒரு ஷாட். இப்படியே சிங்கிள்ஸாவே நான் பண்ணண்டு ரன் தேத்திட்டப்பதான் அது நடந்துச்சு.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifGoLjgzxr9lUkw3ZJfWV1nNhyIn85AuooY6vzVAAya7psr0Vs7VxOExfBu-kqYmyOQlDxkofX6xjaGL4P7wZS1sM3vj4OC_2fDNFP0mk6vRL_RZg17CK-P9nQOuD1ArxTvn7vmSCzocei/s1600/images.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifGoLjgzxr9lUkw3ZJfWV1nNhyIn85AuooY6vzVAAya7psr0Vs7VxOExfBu-kqYmyOQlDxkofX6xjaGL4P7wZS1sM3vj4OC_2fDNFP0mk6vRL_RZg17CK-P9nQOuD1ArxTvn7vmSCzocei/s1600/images.jpg" height="320" width="264" /></a></div>
<span style="color: blue;">அடுத்த ஓவர் போட வந்த கிங்கரன் என்னப் பாத்ததும் ஒரு முடிவோட வந்துருப்பான் போலருக்கு. ஷாட் பிட்சாப் பந்தப் போட, அது எகிறி என் மூஞ்சிக்கு நேர பவுன்ஸ் ஆகி வந்துச்சு. கண்ண மூடிக்கிட்டு பேட்ட நெத்திக்கு நேராத் தூக்கி அதைத் தடுத்தேன். அவ்ளவ்தான் தெரியும். திடீர்னு எல்லாரும் கை தட்டறாங்களேன்னு கண்ணத் தொறந்து பாத்தா... அம்பயர் ரெண்டு கையயும் தூக்கிட்டு நிக்கிறான். சோகமா பேட்ட எடுத்துட்டு கிட்டாவத் தாண்டி நடக்க ஆரம்பிச்சேன். “எங்கடா போற..?”ன்னான் கிட்டா. “அம்பயர் கையத் தூக்கி அவுட் குடுத்துட்டாரேடா... அதான் போறேன்”ன்னேன். </span><span style="color: red;">“டேய் வெண்ண... மானத்த வாங்காதடா. ஒரு கையத் தூக்கினாத்தாண்டா அவுட். ரெண்டு கையவும் தூக்கினா சிக்ஸர்னு அர்த்தம்டா. நீ அழகா பேட்டால பந்தைத் திருப்பி சிக்ஸர் அடிச்சுருக்க. போய் ஆட்றா...”ன்னான்.</span><span style="color: blue;"> “இத என்னாலயே நம்ப முடியலயே”ன்னு முனகிட்டே மறுபடி போய் கிரீஸ்ல நின்னேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கிங்கரன் இப்ப வெறியாகி அடுத்த பந்தையும் அதே மாதிரி எறிஞ்சான். நான் தொடவே இல்ல. கிட்டாகிட்டப் போயி, </span><span style="color: red;">“டேய்... அவன் ஸ்பீடா போடறதக் கூட தடுத்திரலாம் போலத் தோணுது. ஆனா பந்தை வீசறதுக்கு முன்னால பல்லக் கடிச்சுக்கிட்டு வெஸ்ட் இண்டீஸ் பாட்ரிக் பாட்டர்ஸன் போடற மாதிரி எக்ஸ்ப்ரஷன் காட்டறான்டா. அத கட் பண்ணிட்டு சாதாரணமா போடச் சொல்றா”ன்னேன்.</span><span style="color: blue;"> “அதெல்லாம் நடக்கற காரியமில்லடா. நீ பாட்டுக்கு அப்ப மாதிரி கண்ண மூடிக்கிட்டு சுத்து”ன்னான். சரி, நாம ஆடி செஞ்சுரியா அடிச்சுரப் போறோம்.. ஆவறது ஆவட்டும்னு அடுத்த பந்தை அவன் எறிஞ்சப்ப லேசா பேட்டால திருப்பி வுட்டேன். அது பவுண்டரி..! ஆஹா... இவன இப்படித்தான் சமாளிக்கணும்னு புரிஞ்சுகிட்டதுல அடுத்த ரெண்டு பால்லயும் ஒரு ரெண்டு, ஒரு நாலு ரன்கள். ஆக அந்த ஓவர் முடியறப்ப என் டோட்டல் முப்பது ரன். ஹா... ஹா.. ஹா...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பட்... அந்த சந்தோஷம் ரொம்ப நேரம் நீடிக்கலை. அடுத்த மூணு ஓவர்ல சிங்கிளும் டபுளுமாச் சேத்து இன்னும் அஞ்சு ரன் சேர்த்திருந்த சமயத்துல அவுட் ஆயிட்டேன். அவங்க டீம்ல ஒரு சுள்ளான் ஒருத்தன் இருந்தான்னு சொன்னேன்லியா...? அவன் சரியான சாமர்த்தியசாலி. மொத ரெண்டு பந்தை மெதுவாப் போட்டு அடிக்க வுட்டுட்டு மூணாவது பாலை ஸ்பீடாப் போட்டுட்டான். நான் பேட்டை நகத்தறதுக்குள்ள பந்து ஸ்டம்பை நகத்திடுச்சு. அவ்வ்வ்வ்... பேசாம வந்து ஒக்காந்து ஆட்டத்தை கவனிக்க ஆரம்பிச்சேன். அடுத்து வந்த மூணு பேட்ஸ்மேன்களும் சிங்கிள்ஸ் எடுத்து கிட்டாவைத்தான் அடிக்க விட்டாங்க. கிட்டா நாலும் ஆறுமா வெளுத்திட்டிருந்தான். அடுத்த நாலு ஓவர்கள்ல இன்னும் மூணு விக்கெட்டும் (டொக்கு வெச்சும்கூட) காலி. அவனுங்க மூணு பேரோட டோட்டல் ஸ்கோர் 5 ரன். கிட்டா மட்டும்தான் ஸ்டெடியா நின்னான். அதுக்கடுத்த ஓவர்ல நாலாவது பால்ல கிட்டா ஒரு பவுண்டரி அடிச்சு 50ஐத் தொட, டீமோட ஸ்கோர் 112 ஆனது. விக்டரி ஷாட். அஞ்சே விக்கெட் இழப்புல கிடைச்ச மகத்தான வெற்றி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அம்பயர் கிட்டா கிட்ட ஜெயிச்சதுக்கான பணத்தைத் தர, என்னமோ வேர்ல்ட் கப் வாங்கற மாதிரி பெருமையா அத எல்லாத்துக்கும் முன்னால தூக்கிக் காட்டினான் கிச்சா. அம்பயர் அடுத்ததா, “முக்கியமான மூணு விக்கெட் எடுத்ததோட, 35 ரன்னும் சேத்த கணேஷ்தான் மேன் ஆஃப் த மேட்ச்”ன்னத என்னால இன்னிக்கு வரைக்கும் நம்ப முடியல. கிட்டா, கைல பணத்தக் குடுத்துட்டு கை குலுக்கி, “நாளைக்கு நம்ம டீமுக்கு நீ ட்ரீட் தர்ற... முத மேட்ச்லயே மேன் ஆஃப் த மேட்ச் வின் பண்ணதுக்கு”ன்னான். அடுத்த நாள் எல்லாப் பயலுவளுக்கும் குச்சி ஐஸ் வாங்கித் தந்து ‘ட்ரீட்’ வெச்சதுல, கைக்குக் கெடைச்ச மொத்தப் பைசாவும் காலிங்கறதுதான் இதுல உச்சபட்ச சோகம். ஒரு கப் கொடுத்திருந்தாலாவது பெருமையா வெச்சுட்டிருந்திருக்கலாம். நம்ம லக் அவ்ளவ்தான். அவ்வ்வ்வ்...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: purple;">பின் குறிப்பு : </span><span style="color: red;">மிகையான கற்பனை கொண்ட கதை என்று நீங்கள் நினைத்தால் அதில் தவறில்லை. ஏனென்றால் என்னாலேயே நம்ப முடியாத, ஆனால் உண்மையில் நடந்த ஒரு விஷயத்தை சற்றே கற்பனை ஜரிகையில் நெய்து இங்கே தந்திருக்கிறேன். ஆகவே இது உண்மைக் கதை. கதை என்று வந்தால் அதில் உண்மையிருக்காது. உண்மையென்று கொண்டால் அதில் கதை விடக்கூடாது. இதில் இரண்டும் கலந்திருப்பதால், உண்மை + கதை என்பதை நீங்கள் நம்பித்தானாக வேண்டும். சில நேரங்களில் உண்மை கதையாகி விடலாம்... சில நேரங்களில் கதை உண்மையாகி விடலாம். இந்த உண்மைக் கதையில்.... ஐயையோ... அதைக் கீழ போடுங்க. நிறுத்திர்றேன்...!</span><br />
<span style="color: red;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com16tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-4728345275664720462015-02-06T07:43:00.001+05:302015-02-06T08:02:50.032+05:30இவனும் ‘இசை’யும்..!!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="-moz-background-clip: border; -moz-background-inline-policy: continuous; -moz-background-origin: padding; background: rgb(255, 255, 255) none repeat scroll 0% 0%; color: red; float: left; font-family: Ariel; font-size: 60px; line-height: 30px; margin: 0px; padding: 0px 0px 0pt 0pt;">ஆ</span><span style="color: blue;">ர்ப்பாட்டமில்லாத மென்மையான இசை என்றால் இவனுக்கு ரொம்பவே பிடிக்கும். முதன் முதலில் இவன் இசை ரசனையில் ஈடுபட்டது ஏழு, எட்டு வயதில்தான். இவன் அத்தை வீட்டில் அப்போது ஒரு ரெக்கார்ட் பிளேயர் இருந்தது. அதன் சைடில் இருக்கும் கைப்பிடியைச் சுற்றி விட்டால் ரெகார்டு சுழன்று அது பாடும். அதை ஒரு நிதானமான வேகத்தில் சுற்றுகிற அளவுக்குத்தான் கைப்பிடியை லயம் பிசகாமல் சுற்ற வேண்டும். அப்போதுதான் ‘எண்ணி எண்ணிப் பார்க்க மனம் இன்பம் கொண்டாடுதே’ என்று பாடும்.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEglYKiCIiTiiWGmzwb_tCKWMsBFV8aj7L4yAkJv67qDbDZz3p7KskDCaDNw5D1HiV2ArA-qzcaV8bV6aFhMtvxlM-aWFM7KHrBnVm0D3Sm1xVOaEkKuVNn0GpiETk-kvu34tei_eF5Kee3i/s1600/record-player-2.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEglYKiCIiTiiWGmzwb_tCKWMsBFV8aj7L4yAkJv67qDbDZz3p7KskDCaDNw5D1HiV2ArA-qzcaV8bV6aFhMtvxlM-aWFM7KHrBnVm0D3Sm1xVOaEkKuVNn0GpiETk-kvu34tei_eF5Kee3i/s1600/record-player-2.jpg" /></a></div>
<span style="color: blue;">இவனுக்கு லயமாவது, புண்ணாக்காவது... வேகமாகச் சுற்றி விடுவான். ‘எணி எணி பாக மம் இபம் கொடாதே’ என்று விசித்திரமான கீச்சுக் குரலில் அது பாடுவதை ரசித்துச் சிரிப்பான். அப்படியே லீவரைச் சுற்றாமல் விட்டு விட்டால்... போதையில் தள்ளாடுகிறவனின் குரலில் ‘எ...ண்...ணி... எ...ண்...ணி... பா...ர்...க்...க...’ என்று இழுத்துப் பாடிக் கொண்டே சென்று நின்று விடும். அதையும் ரசித்து சிரித்துக் கொண்டிருப்பான் இவன். அத்தை வீட்டுக்காரர்தான் காண்டாகி இவன் புடனியில் தட்டி, ‘‘இப்டில்லாம் இ(ம்)சை பண்ணிணா அது ரிப்பேராயிடும். அதுவுமில்லாம அதுல இருக்கற ஊசி ரெக்கார்டுல ஸ்க்ராட்ச் பண்ணிரும். ஒழுங்கா ஹேண்டில் பண்றா’ என்பார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“என்னது...? இதுல ஊசி இருக்கா..? எங்கே?” என்று செந்தில், கவுண்டமணியிடம் கேட்கிற மாதிரி இவன் கேட்பதற்கு பொறுமையாக விடை சொன்வார். “இதோ பாரு... இதான் ஊசி. ரெக்கார்டு சுத்தும்போது தட்டையா சுத்தாம கொஞ்சம் மேடு பள்ளமா சுத்துது பாத்தியா...? அதுல ஊசி உரசறப்ப அதுலருந்து சத்தம் வந்துதான் நமக்கு மியூசிக்கா கேக்குது...”. இவனுக்கு ஒரு எழவும் புரியாட்டியும், எல்லாம் புரிஞ்சுட்ட மாதிரி கெத்தா மண்டையாட்டி வெப்பான். (அப்பவே பந்தா!)</span><br />
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZqV0jckzdYg9KhKcGUbYIuZGf8Fyg61N0Mg3K92uqC-eNeYTBnzELOOXVbYCVnH8V1ni4AHHdFhaksHghfST3uJ7XalujMMSXRENJJfYpHOOjGU9K_h3Ditw6JasA_hk2ljZ47kVcQamG/s1600/images.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZqV0jckzdYg9KhKcGUbYIuZGf8Fyg61N0Mg3K92uqC-eNeYTBnzELOOXVbYCVnH8V1ni4AHHdFhaksHghfST3uJ7XalujMMSXRENJJfYpHOOjGU9K_h3Ditw6JasA_hk2ljZ47kVcQamG/s1600/images.jpg" /></a></div>
<span style="color: blue;">அதன்பின் இவன் அப்பா தவறிவிட, கன்னாபின்னாவென வாழ்க்கை அலைக்கழித்ததில் சில ஆண்டுகள் நோ இசை. பின்னர் சற்று ஸ்டெடியான காலகட்டத்தில் சித்தப்பாவின் வீட்டில் ஒரு ரெக்கார்ட் ப்ளேயரைப் பார்த்தான். இப்போது விஞ்ஞானம் முன்னேறி, மின்சாரத்தால் அதுவே ஸ்ருதி பிசகாமல் சுற்றுகிற அளவிற்கு முன்னேறியிருந்தது. கூடவே ஸ்பீக்கரும் அட்வான்ஸ்டாகியிருந்தது. பாட்டைக் கேட்டல் இனிய அனுபவமாகியிருந்தது இப்போது. </span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZA0wkmo8koorGVnI3ta5l9phmFCOF9Jzk6rgpkq2HqxJouLPabcl5_hbq3ffZfdkyOdHgzWITnvaDMoA0RljDxygMjPyOtToz8QSSgl2Baf_tlI_bNK-6gX5yP707zNgV53-caL3fb3Or/s1600/47ce9745abf52_47612n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZA0wkmo8koorGVnI3ta5l9phmFCOF9Jzk6rgpkq2HqxJouLPabcl5_hbq3ffZfdkyOdHgzWITnvaDMoA0RljDxygMjPyOtToz8QSSgl2Baf_tlI_bNK-6gX5yP707zNgV53-caL3fb3Or/s1600/47ce9745abf52_47612n.jpg" /></a></div>
<span style="color: blue;">ஆனால் என்ன கொடுமை...! சித்தப்பா வைத்திருந்தது வெகுசில தமிழ் இசைத்தட்டுகளே.. பெரும்பாலும் இந்திப்பட இசைத் தட்டுகளாகவே வைத்திருந்தார். ‘வீ டோண்ட் ஹியர் தமிழ் மியூசிக்... ஒன்லி இந்தி மியூசிக்’ என்று கா.நே. செல்லப்பா நாகேஷின் லேட்டஸ்ட் வர்ஷன் போலத் தோற்றமளித்தார் சித்தப்பா இவனுக்கு. கேட்டுப் பார்த்ததில் ஒரு வரி புரியவில்லை. ஆனாலும் விடாப்பிடியாய் ஒவ்வொன்றையும் பலமுறை கேட்டதில் ஆர்.டி.பர்மன் ரொம்பவே மனசுக்குப் பிடித்தவராகிப் போனார். </span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgH6NYRmfjpy9OruGIq7OxeNeE7hrVH_1xFmXh-gMgLgGgqvI39fj9EtV5mlCOXqycENOA80kucc597snkl5-q99CRchy8ol50liV2FAmNcNL67QusmpOWKpC7niMeSb3mvdAMoawSHu4Vd/s1600/old+school+tape+recorder.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgH6NYRmfjpy9OruGIq7OxeNeE7hrVH_1xFmXh-gMgLgGgqvI39fj9EtV5mlCOXqycENOA80kucc597snkl5-q99CRchy8ol50liV2FAmNcNL67QusmpOWKpC7niMeSb3mvdAMoawSHu4Vd/s1600/old+school+tape+recorder.jpg" height="277" width="320" /></a></div>
<span style="color: blue;">அதுவும் ஓராண்டுதான்... மதுரையிலிருந்து கோவை, விக்கிரவாண்டி என்று அண்ணனின் உத்யோக நிமித்தம் ஊர்களும் பள்ளிகளும் மாற, ரெக்கார்ட் ப்ளேயர் பிரியாவிடை பெற்றது. இவன் ப்ளஸ் டூ படித்த சமயம் அண்ணா அப்போது பிரபலமாகிக் கொண்டிருந்த டேப்ரெகார்டர் ஒன்றை வாங்கி வந்தார். நேஷனல் பானாஸோனிக் கம்பெனியின் ஒரிஜினல் மோனோ டேப் ரெகார்டர் அது. ஒற்றை ஸ்பீக்கரில் இசையை இரைக்கும். பின்னாளில் வரப்போகிற விஞ்ஞான விந்தைகளை அந்நாளில் ஊகிக்கிற அறிவை இவன் படைத்திருக்கவில்லை என்பதால் (‘இப்ப மட்டும் படைச்சிருக்கானா’ன்ற உங்க மைண்ட் வாய்ஸ் இங்க கேக்குது... அடங்குங்க... ஹி... ஹி...) அதை மிகவே ஆச்சரியித்து ரசித்தான் இவன் அப்போதிலிருந்து கேஸட்டுகளை வாங்கிக் குவிக்கிற காலம் ஆரம்பமானது. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAUeFtnAyfAbKUjNkih4GB7yhC91UzAhYp9RDVdJv2RUdAKByLdMkqa5s0WJrBrc9gCUuKmVBmJ-4Y5_0-XKVWkiKxmqvKKmVXDNPSEzzA78-KOCvY36cfLKhtMSneNG04ZEyY83IRbYJR/s1600/stereo_radio_tape_recorder_gf_7500h_519414.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAUeFtnAyfAbKUjNkih4GB7yhC91UzAhYp9RDVdJv2RUdAKByLdMkqa5s0WJrBrc9gCUuKmVBmJ-4Y5_0-XKVWkiKxmqvKKmVXDNPSEzzA78-KOCvY36cfLKhtMSneNG04ZEyY83IRbYJR/s1600/stereo_radio_tape_recorder_gf_7500h_519414.jpg" height="160" width="320" /></a><span style="color: blue;">அடுத்த சில ஆண்டுகளில் டபுள் ஸ்பீக்கர்கள் வைத்து ஸ்டீரியோ இசை கேட்கிற வசதியுடன் டேப் ரிக்கார்டர்கள் வர ஆரம்பிக்க... மோனோ சவுண்டில் பக்கத்தில் வந்து நின்றிருந்த இளையராஜா ஸ்டீரியோ சவுண்டில் மனசுக்குள்ளேயே சேர் போட்டு உட்கார்ந்து விட்டார். என்னா க்ளாரிட்டி... என்னா சவுண்டு...! அதுல பாதி சத்தம் வைச்சாலே அக்கம் பக்கத்து வீட்டுக்காரங்க சண்டைக்கு வர்ற அளவுக்கு சும்மா அதிர்ந்துச்சுல்ல...</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvXqaMTbjzeFOZsQOptqc2cvC6vzQ1uIjv1tqS5TX-XspcVW95Fk6WZKDgJg0hGb55DL1YOhAGetFyt6vMNfk0a4cI1_XCtO7PExjVkB9LOo05IYgUQITqxLTtmwAdstdt9VWBGe4sd9C3/s1600/Sony-wm-fx421-walkman.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvXqaMTbjzeFOZsQOptqc2cvC6vzQ1uIjv1tqS5TX-XspcVW95Fk6WZKDgJg0hGb55DL1YOhAGetFyt6vMNfk0a4cI1_XCtO7PExjVkB9LOo05IYgUQITqxLTtmwAdstdt9VWBGe4sd9C3/s1600/Sony-wm-fx421-walkman.jpg" height="163" width="200" /></a></div>
<span style="color: blue;">அதை ரசித்துக் கொண்டிருந்த அடுத்த இரண்டாண்டுகளில் அண்ணாவை (பேரறிஞர் அண்ணா இல்லீங்க... இவனோட அண்ணா) அவர் அலுவலகம் சிங்கப்பூருக்கு ஒரு பயிற்சிக்காக அனுப்பி வைத்தது. அவர் வரும்போது ஸோனி வாக்மேன்கள் இரண்டு வாங்கி வந்திருந்தார். ஆஹா... அதில் கேஸட்டைப் போட்டு, இயர்போனினால் ரசித்தபோது... சொர்க்கம்! அத்தனை துல்லிய இசையை அதற்கு முன் இவன் வாழ்நாளில் கேட்டதே இல்லை. வெளியுலகச் சத்தம் எதுவும் இடறாமல். இவனும் வெளியுலகத்தை சத்தத்தால் இடறாமல் நிம்மதியாகக் கேட்க முடிந்ததில் அத்தனை ஆனந்தம்.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixI1lD_cLGriV20rCD87iZt7590el05fnbGpRe-khdavGOJa9i7AGSJ7YMSdA3Ukh68PTG7__PlQjD45Wwt-6qGgI-xyMsgWsMgRz7UZ9S6Vl3Qm8ytCH8fY2Bnbgy4prgvVMN3TnQm-Jh/s1600/PSB+Imagine+Mini.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixI1lD_cLGriV20rCD87iZt7590el05fnbGpRe-khdavGOJa9i7AGSJ7YMSdA3Ukh68PTG7__PlQjD45Wwt-6qGgI-xyMsgWsMgRz7UZ9S6Vl3Qm8ytCH8fY2Bnbgy4prgvVMN3TnQm-Jh/s1600/PSB+Imagine+Mini.jpg" /></a></div>
<span style="color: blue;">பிற்காலத்தில் இவன் தினமலரில் வேலைக்குச் சேர்ந்து அவர்கள் ஊர் ஊராக இவனை மாற்றல் செய்து பந்தாடிய சமயங்களில் எல்லாம் வாக்மேன் தான் இவனுக்கு உற்ற தோழன். மதுரையில் எலக்ட்ரானிக் சமாச்சாரங்கள் கிடைக்கும் இடமொன்றில் தேடிப்பிடித்து குட்டி ஸ்பீக்கர்கள் ரெண்டு வாங்கியிருந்தான் இவன். அதை வாக்மேனுடன் இணைத்து இயர்போனுக்கு விடுதலை தந்து மெல்லிய சத்தத்தில் (அந்த ஸ்பீக்கரோட அவுட்புட்டே அவ்ளவ்தான்) இசை கேட்பது இவனுக்கும் அறை நண்பர்களுக்கும் வாடிக்கையாகிப் போனது.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkO7bJImqdpULTz2RQTbyZ1a3Q1t_gtSWHysWN3A5Sqfrmfk6mS88bfbGSvvSXl6LyXJWqCluupDPblZTA1GnjbvE37HODxMZBghL9psq1U6UovzO2knF2myYnrocHd3m6Qx-8HMLEIKhB/s1600/nokia-1100.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkO7bJImqdpULTz2RQTbyZ1a3Q1t_gtSWHysWN3A5Sqfrmfk6mS88bfbGSvvSXl6LyXJWqCluupDPblZTA1GnjbvE37HODxMZBghL9psq1U6UovzO2knF2myYnrocHd3m6Qx-8HMLEIKhB/s1600/nokia-1100.jpg" height="320" width="320" /></a></div>
<span style="color: blue;">அந்த ரிகார்ட் ப்ளேயர்களும், டேப் ரெகார்டர்களும், வாக்மேனும் இப்போது எங்கே போயின என்றெண்ணி பல சமயம் வியப்பதுண்டு இவன். வெறிகொண்டு வாங்கிக் குவித்த கேஸட்டுகள் எல்லாம் ஒரு ஓரமாக ஷெல்ப் நிறையக் குவிந்து கிடப்பதையும், தூசி படிந்து டேப் ரிகார்டர் தூங்கிக் கொண்டிருப்பதையும் பார்க்கையில் பலசமயம் பரிதாப உணர்வு எழும் இவன் மனதில். ஆனாலும் என்ன செய்வது...? பணத்தைத் துரத்த வேண்டியிருக்கும் இன்றைய வாழ்க்கைச் சூழலில், கம்ப்யூட்டரும் ஸ்பீக்கர்களும் இணைந்து எம்பி3 இசைதர வீட்டிலும், வெளியில் செல்கிற தருணங்களில் பேசுவதற்காக கண்டுபிடிக்கப்பட்டு அதைத் தவிர மற்ற வேலைகளுக்கெல்லாம் இன்று பயன்படுத்தப்படுகிற செல்போனும் இயர்போனும் இசையை மட்டற்ற அளவில் வழங்குகிற சூழ்நிலைக்கு ஆட்பட்டுத்தானே இவனும் வாழ வேண்டி இருக்கிறது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: red;">இவன் ரசித்த வயலின் இசை</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">வி</span><span style="color: blue;">ழுப்புரம் அருகே விக்கிரவாண்டி என்கிற ஊர் உங்களுக்கு பரிச்சயமாகி இருக்கும். வெளியூர்களில் இருந்து சென்னைக்கு வரும்போதோ, சென்னையிலிருந்து வெளியூர்களுக்குப் போகிற போதோ பெரும்பாலும் பஸ்கள் பாடாவதி ஹோட்டல்களின் முன்பாக நிறுத்தப்படுவது விக்கிரவாண்டிக்கருகில் உள்ள மோட்டல்களில்தான். இன்றைக்கு ஊரின் முகமே மாறிவிட்டிருக்கிறது. இவன் வாழ்ந்த காலத்தில் ஊருக்கு சற்றுத் தள்ளி நிறைய வயல்வெளிகள் உண்டு. வயல் வரப்பில் உட்கார்ந்து காற்றில் நெல் கதிர்கள் தலையாட்டுதையும், காற்று அதை ஊடறுக்கிற சமயங்களில் எழும் மெல்லிய இசையையும் ரசிப்பது இவனுக்கு மிகப் பிடித்த ஒரு விஷயம். அந்த வயலின் இசைமேல் இவனுக்கு அப்படியொரு காதல். இந்நாட்களில்தான் வயலின் இசையை இவனால் கேட்கவே முடிவதில்லை. அந்த வயலின் இசையைப் பற்றி நிறையச் சொல்லலாம். ஆனா அங்க ஒருத்தங்க பல்லை நறநறன்னு கடிக்கறது இங்க இவனுக்குக் கேக்கறதால உடனே இவன் அப்பீட்டு...!</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com18tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-61774234899705664402015-01-23T06:25:00.002+05:302015-01-23T06:25:22.399+05:30மெனிஞ்சியோமா - உயிர்பெறும் உணர்வுகள்!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue; font-size: large;">பு</span><span style="color: blue;">த்தகம் வடிவமைப்பவனாக இருக்கிற ஒருவனுக்கு வடிவமைக்கத் தரப்படுகின்ற ஒவ்வொரு புத்தகமும் சப்ஜெக்ட்தான். வாசகநிலையில் இருந்து படிக்க வேண்டும் என்பது அவசியமில்லை, அப்படிப் படிக்கவும் இயலாது. ஏனென்றால் பதிப்பாளர்கள் அச்சாகும் இடத்திலும், பைண்டாகும் இடத்திலும் தாமதமானால் பொறுத்துக் கொள்வார்கள்... வடிவமைப்பாளனிடம் வரும்போது மட்டும் காலில் கஞ்சியைக் கொட்டிக்கொண்டுதான் வருவார்கள். ஹி... ஹி... ஹி... நான் சொல்ல வந்த விஷயம் அதில்லை. அப்படிப் புத்தகங்களை வடிவமைக்கையில் படிக்க நேரிடும் சில பக்கங்கள் நம்மை உள்ளிழுத்து முழுமையாக வாசிக்க வைத்துவிடும் அனுபவம் வெகுசில புத்தகங்களில்தான் ஏற்படும். சமீபத்தில் அப்படி எனக்கு அமைந்த ஒரு புத்தகம் </span><b><span style="color: red;">கணேசகுமாரன் எழுதிய ‘மெனிஞ்சியோமா’.</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இரண்டு சிறுகதைத் தொகுப்புகளை வெளியிட்டிருக்கும் கணேசகுமாரனின் முதல் நாவல் முயற்சிதான் இந்த ‘மெனிஞ்சியோமா’. படித்துப் பல நாட்கள் ஆகியும் இந்தக் கதை தந்த பாதிப்பு இன்னும் மனசில் பச்சைப்பசேல். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhr-knKPHxlLNURzVbddnpopZEzAIQZ1ZE7waO3E-Yjlq7EjsPz6dub41F3HNSjQDudfk211YCnlXnY4guvBqrTmHDiE3nt5WQk9DCk7lYMCk3wo4exqOt_YUoshSYo8UcMeqyIv01PAhu6/s1600/5__81881_zoom.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhr-knKPHxlLNURzVbddnpopZEzAIQZ1ZE7waO3E-Yjlq7EjsPz6dub41F3HNSjQDudfk211YCnlXnY4guvBqrTmHDiE3nt5WQk9DCk7lYMCk3wo4exqOt_YUoshSYo8UcMeqyIv01PAhu6/s1600/5__81881_zoom.jpg" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">மரபார்ந்த கதைசொல்லும் முறைகள், நவ செவ்வியலின் கூறுகள் இவற்றிலிருந்து விலகி இன்றைய தகவல் யுகத்தில் உருவாகும் பிரதிகள், ஆய்வுகள் மற்றும் தரவுகளின்மீது கட்டமைக்கப்படும் புனைவுகளாக எழுதப் பெறுவதைக் காண்கிறோம்.</span><span style="color: blue;"> -இப்படியான இலக்கிய வார்த்தைகளால் புத்தகத்தைப் பற்றிய ஆழமான முன்னுரை தந்திருக்கிறார் திரு.நேசமித்ரன். இலக்கியத்துக்கும் எனக்கும் ரொம்பவே தூரம்கறதால எனக்குத் தெரிஞ்ச எளிய நடையில உணர்ந்ததைச் சொல்றேன். ஹி.. ஹி... ஹி....</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கதையின் நாயகன் சந்துருவிற்கு மூளையில் ஒரு சிக்கல் என்பதால் அந்தப் பிரதேசத்தில் ஒரு ஆபரேஷன் செய்யப்படுகிறது. அதன் பிள்விளைவாக அவன் அனுபவிக்கும் அவஸ்தைகளையும். வலி, வேதனைகளையும் வார்த்தைகளின் துணைகொண்டு ஜீவனுடன் நம்மிடம் கடத்துகிறது நாவல். வெறும்வார்த்தைக்காய் நான் இதைச் சொல்லவில்லை -உண்மையில் படிக்கையில் சந்துருவாக என்னை உணர்ந்தேன் நான். சாதாரணமாக எதற்கும் கலங்காத என் கண்கள் கலங்கின என்றால் அது மிகை வார்த்தையில்லை.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நோயுற்றிருக்கும் உறவினர்களையோ, நண்பர்களையோ காண்பதற்கு மருத்துவமனைகளுக்குச் செல்லும் சமயம் அங்கே கண்ணில்படும் பல நோயுற்றவர்களின் காரணமாக திரும்புகையில் மனசு பாரமாகிவிடும் எப்போதும். எத்தனையெத்தனை கஷ்டங்கள் வரக்கூடிய சாத்தியக்கூறுகள் படைத்தது இந்த உடலம்! பல வியாதிகள் நாமாக (அறிந்தோ, அறியாமலோ) வரவழைத்துக் கொள்பவை வேறு. ‘இப்படியொரு துன்பம் நமக்கோ, நம்மைச் சேர்ந்தவர்களுக்கோ வரக்கூடாது... நோய்த் துன்பம் எதுவும் இல்லாம ஓரிரவில் பொட்டுன்னு போயிரணும் உசிரு’ இப்படியான எண்ணம்தான் என்னுள் எழும். சந்துருவின் துன்பமும் ‘இவனைப் போல யாருக்கும் வரக்கூடாதுய்யா’ என்று எண்ண வைப்பதுதான்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கணேசகுமாரன் அற்புதமான எழுத்து நடையைக் கைக்கொண்டிருக்கிறான். சந்துருவின் தவிப்பையும், தகிப்பையும் முப்பரிமாணத்தில் நம்மிடம் கடத்த அவன் எழுத்துநடையால் முடிகிறது. ஆபரேஷனின் பிறகு தாகத்தால் ஜீவன் தவித்து சந்துரு அவஸ்தைப்படுவதும், தரக்கூடாது என்ற டாக்டரின் கண்டிப்பான உத்தரவால் அது மறுக்கப்படுவதும், அதற்கு நிவாரணமாக அவன் செய்யும் செயலும் படிக்கையில் உருக்கிவிட்டது அவன் எழுத்து. அப்பாவிடம் சொல்லாமல் பக்கத்து பார்க்குக்கு வாக்கிங் போக, அங்கே ஃபிட்ஸ் வந்துவிட, சந்துருவின் நிலையை கணேசா சொல்லும்போது விழியோரம் துளிர்க்கும் நீரை அடக்குதல் சிரமம்தான்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">சந்துருவின் துன்பங்களுக்கு மௌன சாட்சியாக இருக்கிற, அவனைப் பராமரித்து ஆதரவாய் இருக்கிற அப்பாவின் நிலை மற்றொரு துயரமுனை. தன் அவஸ்தை பொறுக்காமல் உயிர்விட எண்ணி சந்துரு தூக்க மாத்திரைகளை விழுங்க, நோயின் தீவிரத்தால் அது உயிரைப் போக்காமல் மேலும் துன்பத்தைத் தர, அப்பாவின் பார்வையும் அது கேட்கும் கேள்விகளையும் எதிர்கொள்ளும் சந்துருவின் நிலையை கனேசா விவரிக்கையில் மனசு பதைத்துப் போனது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கணேசகுமாரன் இக்கதையில் நோயின் தன்மையையும், மருந்தின் பெயரையும் தந்திருந்தாலும் (சந்துருவின் டிஸ்சார்ஜ் ஷீட் முழுமையாக தரப்பட்டிருக்கிறது) மருத்துவர்களைக் கொண்டு புரியாத மெடிக்கல் வார்த்தைகளால் நோயைப் பற்றி விவாதிக்க வைக்கவில்லை. மாறாக அதன் விளைவுகளையும், சந்துருவின் கஷ்டங்களையும் உணர்வுபூர்வமாக விளக்கத்தான் முயன்று அதில் வெற்றியும் பெற்றிருக்கிறான். </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">சந்துருவின் அவஸ்தையை, வலியை எதற்காக நான் இந்த முப்பரிமாண எழுத்தில் படிக்க வேண்டும், அதனால் பாதிக்கப்பட வேண்டும், இதைப் படிப்பதால் என்ன பிரயோஜனம்? என்றெல்லாம் புத்திபூர்வமாகக் கேள்வி கேட்பீர்களாயின்.. வெல், இந்தப் புத்தகம் தேவையில்லைதான். ஆனால் உணர்வுகளை மதிப்பவர்களாக இருப்பீராயின், புத்தகம் என்பது ஏதோ ஒரு உணர்வால் படிப்பவனைப் பாதிக்க வேண்டும் - அது சிரிக்க வைப்பதாகவோ, கலங்க வைப்பதாகவோ - என்பதை ஒப்புக் கொள்வீராயின் நீர் அவசியம் படிக்க வேண்டிய புத்தகங்களில் இதுவும் ஒன்று.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">‘கணேசகுமாரனின் இந்த முதல் நாவல் முயற்சி தனதான திசைகளை அங்கீகாரங்களை அடையும் தகுதிகளோடு இருப்பதாகவே நம்புகிறேன்’ என்கிற நேசமித்ரனின் வார்த்தைகளோடு நானும் உடன்படுகிறேன். இன்னும் பல எழுத்து முயற்சிகளை அவன் முன்னெடுத்து வெல்ல என் மனமார்ந்த நல்வாழ்த்துகள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">நூலின் விலை 80 ரூபாய். வெளியீடு : யாவரும் பப்ளிஷர்ஸ் (யாவரும்.காம்) தொடர்புக்கு : editor@yaavarum.com / 90424 61472 / 98416 </span><span style="color: purple;"><u><a href="http://discoverybookpalace.com/products.php?product=%E0%AE%AE%E0%AF%86%E0%AE%A9%E0%AE%BF%E0%AE%9E%E0%AF%8D%E0%AE%9A%E0%AE%BF%E0%AE%AF%E0%AF%8B%E0%AE%AE%E0%AE%BE" target="_blank">ஆன்லைனில்</a></u></span><span style="color: red;"> வாங்கியும் படிக்கலாம்.</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><b>பின்குறிப்பு :</b></span><span style="color: blue;"> ஒரு எழுத்தாளனை ‘அவன்’ என்று ஏகவசனத்தில் எழுதியிருக்கிறேனே என்று என்னைத் தவறாக எண்ண வேண்டாம். அதற்கான உரிமையை அவனி(ரி)டமிருந்து பெற்றிருக்கிறேன். ‘அவர் இவர்’ என்றால்தான் வெகுசம்பிரதாயமாக இருந்திருக்கும் என்றே தோன்றுகிறது எனக்கு.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com21tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-4300783847151205252015-01-20T06:16:00.000+05:302015-01-20T06:16:17.476+05:30மொறு மொறு மிக்ஸர் - 27<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">செ</span><span style="color: blue;">ன்னை புத்தகக் கண்காட்சி சிறப்பாக நடைபெற்று கிட்டத்தட்ட முடிவடையும் தருணத்தில் இருக்கிறது. ஓரிரண்டு தினங்கள் தவிர, தினம் ஒரு முறை விசிட் அடிக்கும் படி அமைந்தது எனக்கு. கடந்த இரண்டு ஆண்டுகளைவிட, இவ்வாண்டில் நான் வடிவமைத்த புத்தகங்களையும் எனக்குப் பிடித்த புத்தகங்களையும் வாங்கிக் குவித்ததில் மனதிற்கு மிக நிறைவானதொரு பு.கண்காட்சியாக அமைந்தது இந்த வருடம்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0MEf-Ac2Isfy0s0n7KT_eCYfFw8Z59KnxTkaLWhtlxb1lUz0DhnMuZS8-Kt5m-sMXlQwRKm68OCvw9cBba-V3P407eorYGG5zNCyTqDGj9qS8ZjyRhQlc1FaI3IAhnqxaO2PknWHGMc_i/s1600/10885581_1587748644789647_2823145568379232281_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0MEf-Ac2Isfy0s0n7KT_eCYfFw8Z59KnxTkaLWhtlxb1lUz0DhnMuZS8-Kt5m-sMXlQwRKm68OCvw9cBba-V3P407eorYGG5zNCyTqDGj9qS8ZjyRhQlc1FaI3IAhnqxaO2PknWHGMc_i/s1600/10885581_1587748644789647_2823145568379232281_n.jpg" height="320" width="214" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இந்த ஆண்டு சிறுவர்களுக்கான புத்தகங்கள் அதிகம் விற்றதாக என் கணிப்பில் தெரிகிறது. முத்து-லயன் காமிக்ஸ் ஸ்டாலில் </span><span style="color: red;">இரும்புக்கை மாயாவி</span><span style="color: blue;"> காமிக்ஸ் வருகிறதென்று தெரிந்ததும் சிறுவயது நினைவுகள் உந்த, மறுபடி படிக்கும் (பார்க்கும்?) ஆவல் மீதூற, முதல் தினமே போய் விசாரிக்க, வந்த புத்தகம் அனைத்தும் விற்று விட்டது என்றார்கள். என்னடா இது மதுரைக்கு வந்த சோதனை என்று மறுதினம் போய்ப் பிடித்து விட்டேன். </span><span style="color: red;">பௌன்ஸர்</span><span style="color: blue;"> என்கிற அற்புதமான புதிய காமிக்ஸ் புதுவருடத்தில் வெளியிட்டும் கூட இந்த ஆண்டு காமிக்ஸ் ஸ்டாலில் அதிகம் புத்தகங்கள் விற்றது மாயாவிதான் என்கிறார் எடிட்டர் எஸ்.விஜயன். இ.கை.மாயாவிதான் காமிக்ஸ் சூப்பர்ஸ்டார்!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இதைத் தவிரவும் ஆங்கிலத்தில் வெளியாகியிருக்கும் காமிக்ஸ் புத்தகங்கள், தமிழில் அறிஞர்களின் வாழ்க்கை வரலாறை படக் கதை புத்தகங்களாக ஒரு ஸ்டாலில் பார்த்தேன். இவை போன்ற புத்தகங்களை நிறையப் பெற்றோர்கள் குழந்தைகளுக்கு வாங்கித் தந்ததையும் கவனித்தேன். இத்தகைய புத்தகங்கள் விற்பனையாவதன் மூலம் குழந்தைகளின் படிக்கும் ஆர்வம் வளர்ந்து பின்னாளில் இலக்கியத்துக்கு வருவார்கள் - தமிழ்வாணனில் ஆரம்பித்த நான் லா.ச.ரா.வையும் படிப்பதைப் போல..! இது ஒரு நல்ல விஷயமாக மகிழ்வு தந்தது!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">என் கண்ணில்பட்ட மற்றொரு பரபரப்பான விற்பனைப் புத்தகம் </span><span style="color: red;">‘மாதொருபாகன்’.</span><span style="color: blue;"> ஒரே நேரத்தில் நான்கைந்து பேர் அதை எடுத்து பில் போட நின்றதை டிஸ்கவரி ஸ்டாலிலும், மற்ற இரு ஸ்டாலிலும் காண நேர்ந்தது. ஆதரவாகவும், எதிர்ப்பாகவும் எத்தனையோ குரல்கள் ஒலித்தாலும், சர்ச்சையின் மகத்துவம் புத்தக விற்பனையை எகிற வைப்பதே என்பது நிதர்சனம். ‘ஹும்... சரிதாயணத்தைக் கூட யாரை விட்டாவது எரிக்கச் சொல்லியிருக்கலாம்டா’ என்றது மனஸ். ஹி... ஹி... ஹி...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பாரதி புத்தகலாயத்தில்... ச்சே... பாரதி புத்தகாலயத்தில் </span><span style="color: red;">சத்யஜித் ரேயின் ‘பெலூடா’ கதைகள்</span><span style="color: blue;"> மொத்தத்தையும் தனித்தனி புத்தகமாகப் போட்டிருக்கிறார்கள். எனக்குக் கிடைத்த இந்த ஆண்டின் பொக்கிஷம்! நோ.. நோ.. ஃபலூடா இல்லீங்க.. பெலூடா. ஷெர்லக் ஹோம்ஸ் மாதிரியான கேரக்டராக அதைப் படைத்து அசத்தலாக துப்பறியும் கதைகள் எழுதியிருக்காரு சத்யஜித் ரே. சிறுவர்களுக்கான கதைகள்னு போட்டிருந்தாலும் கூட எல்லா வயதுக்காரர்களும் சுவாரஸ்யமாப் படிக்கற மாதிரி ஆபாசமில்லாத, சஸ்பென்ஸை மெயின்டைன் பண்ற சூப்பரான கதைகள் ஒவ்வொண்ணும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கிராமத்து திருவிழாவுல வண்டி கட்டிட்டு வர்ற ஜனம் கம்பளத்தை விரிச்சு உக்கார்ந்து கட்டுச்சோறு திங்கற மாதிரி புத்தகக் கண்காட்சிக்கு வெளியில் இருக்கற பரந்த வெளியில ஜனங்க உட்கார்ந்து ஸ்னாக்ஸையும், காபியையும், டிபனையும் ஒரு கை பாத்துட்டு, குஷியா பேசிட்டு இருந்தாங்க. அந்தக் கடைகள்ல சேல்ஸைப் பார்த்தா, உள்ள வித்த புத்தகங்களின் விலையவிட அதிகமா வசூலை அள்ளியிருப்பாங்கன்றது நிச்சயம். அனேகமா சில பப்ளிஷர்கள் அடுத்த தடவை உள்ள புத்தகக் கடை வெக்கறதைவிட வெளில ஸ்னாக்ஸ் ஷாப் வெச்சா லாபம்னு இங்க மாறிருவாங்களோன்னு தோணிச்சு எனக்கு. ஹி... ஹி... ஹி...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">--------------------------------------------------------------</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">டி</span><span style="color: blue;">சம்பர் மாத இறுதியில் நம்ம </span><span style="color: red;">கோவை ஆவி இயக்கிய ‘காதல் போயின் காதல்’</span><span style="color: blue;"> குறும்படத்தின் ஷூட்டிங் நடந்துச்சு. அதோட திரைக்கதைய ஆவி அனுப்பி வெச்சப்ப, நல்லா இருக்கறதாப் பட்டாலும்கூட கதாநாயகி பாத்திரத்துல ஒரு உறுத்தல் இருந்தது எனக்கு. ஆவியின் கதாநாயகி ஒரு Down to Earth கேரக்டர். நிஜவாழ்க்கைல அவளை மாதிரி ஒருத்திய நான் சந்திச்சிருந்தாலும்கூட நிழல்ல அப்படிக் காட்டாம வேறவிதமா பெட்டரா காட்டினா நல்லாருக்கும்னு தோணிச்சு. ஆவிகிட்ட என் கருத்தைச் சொன்னேன். அந்தக் கதையோட பெரும்பகுதி ஒரு காபி ஷாப்ல நடக்கற மாதிரி எழுதியிருந்தாரு ஆவி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“காபி ஷாப்ல ஷூட்டிங் நடத்த அனுமதி கேட்டா பத்தாயிரம் ரூபா கேக்கறாங்க ஸார்”ன்னாரு ஆவி. “அவ்வளவா..? ஒரு நாளைக்கு அது அதிகம்பா..”ன்னேன். “நீங்க வேற... ஒரு மணி நேரத்துக்கு அந்த ரேட் கேக்கறாங்க ஸார்”ன்னாரு ஆவி. தலை சுத்தி மயக்கமே வந்துருச்சு எனக்கு. அப்பறமென்ன... ஆவி, தான் கத்துக்கிட்ட மொத்த வித்தையையும் ஸ்க்ரீன் ப்ளேல எறக்கி, கதைக் களத்தையும் நாயகி பாத்திரத்தையும் மாத்தி மோல்ட் பண்ணி வேற ஒரு திரைக்கதை அனுப்பினாரு. படிச்சதுமே இது நிச்சயம் ரசிக்கப்படும்ங்கறது புரிஞ்சிருச்சு. ஆவிக்கு வாழ்த்து சொன்னேன். அவரும், நாங்களும் விரும்பியபடி அந்தப் படைப்பு வந்திருக்கறது கூடுதல் மகிழ்ச்சி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-OSIP8-UaIPfdbfHAAU8qOam7IIx-ZICL9aW1YHIDCQoCVSyOCNydpOyg_HvCjsHvETChnmDc2mhrHCDLrQpKE26z-Y6mLTA4CzVYE646jGQDBfBlcflseL62vPD-orYyqxNBzSGTdYuM/s1600/seenu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-OSIP8-UaIPfdbfHAAU8qOam7IIx-ZICL9aW1YHIDCQoCVSyOCNydpOyg_HvCjsHvETChnmDc2mhrHCDLrQpKE26z-Y6mLTA4CzVYE646jGQDBfBlcflseL62vPD-orYyqxNBzSGTdYuM/s1600/seenu.jpg" height="425" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">படத்துக்கு நாயகன், நாயகி தேட ஆவி பட்ட பாட்டை தனிக் கட்டுரையாவே எழுதலாம். (மே..பி... ஆவி எழுதுவாரு பின்னால...) பதிவர் திருவிழா சமயத்துல சீனுவை க்ளோஸப், மிட் ஷாட்னு பல ஆங்கிள்ல பாத்துட்டு, ‘கண்டேன் கதாநாயகனை’ன்னு குதிச்சாரு ஆவி. முதலில் நடிக்கவே மாட்டேன் என்று அடம் பிடித்த சீனுப்பயலை ஆவி பேசிப் பேசி, துப்பாக்கியை நீட்டாத குறையாய் மிரட்டி தன் குறும்படத்தில் நடிக்கச் சம்மதிக்க வைத்தார். இப்போ என்னடான்னா... முதல் (குறும்)படம் வர்றதுக்கு முன்னாலயே </span><span style="color: red;">‘ஷைனிங் ஸ்டார்’</span><span style="color: blue;">னு பட்டமும் நிறைய ரசிகர் பட்டாளத்தையும் சேத்துக்கிட்டான் அம்ம பய... </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">நாயகியா நடிக்க பலரை யோசிச்சும், முயற்சிச்சும் யாரும் செட்டாகாம ஏதேதோ காரணங்களால தள்ளிப் போனதால கொஞ்சம் வெக்ஸானாரு ஆவி. இப்படிப்பட்ட நிலையில நம்ம பதிவர் சிஸ்டர் கீதாரங்கன், கதாநாயகியைத் தந்தாங்க. </span><span style="color: red;">மதுவந்தி!</span><span style="color: blue;"> கீதாவின் உறவான இந்தப் பொண்ணு நாட்டியமும் தெரிஞ்சவளா இருந்தது கூடுதல் ப்ளஸ். முழு உற்சாகத்தோட உருவாக்கத்துக்கு ஒத்துழைப்புத் தந்து, நாங்க எதிர்பாராத பர்பாமென்ஸ்ம் தந்து அசத்திருச்சு பொண்ணு. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அதே மாதிரி இந்த ப்ராஜக்ட்ல அசத்தின இன்னும் மூணு பேரு 1) </span><span style="color: red;">மாஸ்டர் ரக்ஷித்!</span><span style="color: blue;"> நிஜ ஸ்கூல்பையனான இவன் சிங்கிள் டேக் ஆர்ட்டிஸ்டா சொல்றதை அப்படியே கிரகிச்சுக்கிட்டு சூப்பரான பெர்பாமன்ஸ் தந்து அசத்தினான். 2) </span><span style="color: red;">துளசிதரன்!</span><span style="color: blue;"> கதையில ஒரு கேரக்டருக்காக இவர் உருமாறி வந்ததைப் பாத்ததும் அசந்து போனேன். சின்ன கேரக்டர்னாலும் (படமே சின்னதுதானடா..!) அசத்தியிருக்காரு மனுஷன். 3) </span><span style="color: red;">கீதா ரங்கன்!</span><span style="color: blue;"> ஆவிக்கு துணை இயக்குனரா செயல்பட்டு ஒவ்வொண்ணையும் பாத்துப் பாத்து செஞ்சு... என்னத்தச் சொல்ல... ஆவி சொல்லுவாரு மீதிய...!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ஷூட்டிங்குக்கு பர்மிஷன் வாங்கலைன்னு போலீஸ்காரங்க சத்தாய்ச்சதையும், சரியான லைட்டிங் தராம மிஸ்டர் சூரியபகவான் படுத்தினதையும் மீறி, மொத்தமாப் பாக்கறப்ப ரிசல்ட் நல்லா, திருப்திகரமா வந்திருக்குது. இன்னும் சில மேம்படுத்தற வேலைகள் பாக்கி இருக்கறதால பிப்ரவரி 14ல டிரெய்லரும், அந்த மாத இறுதியில வெளியிடவும் ப்ளான் பண்ணிருக்காரு ஆவி. பாத்துட்டு வாழ்த்துங்க அவரை.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">--------------------------------------------------------------</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;"><span style="font-size: large;">‘டெ</span>க்கமரான்’</span><span style="color: blue;">ங்கற இத்தாலியப் படம் பார்த்தேன் சமீபத்துல. கதைய விரிவாச் சொல்லப் போறதில்ல. ஒரு விஷயத்தை மட்டும் பகிர்ந்துக்க விருப்பம். கன்னியாஸ்திரீ மடத்துல செவிட்டு ஊமைன்னு பொய் சொல்லி தோட்டக்காரனா வேலைக்குச் சேர்றான் ஒருத்தன். அவனை அங்கருக்கற கன்னியா(?)ஸ்திரீகள் கையாளறாங்க. இது மதர் சுபீரியருக்குத் தெரியவர, அவங்க தன்னையும் கையாளச் சொல்ல... வெறுப்புல அவன் பேச, அவன் பேசக்கூடியவன்ங்கறது தெரியவர... உடனே வேகமா ஓடி... சர்ச் மேலருக்கற கண்டாமணிய அடிச்சு, எல்லாரையும் கூட்டி... (நீங்க நினைக்கற மாதிரி இல்ல...) ஜீசஸின் கருணையால இவனுக்குப் பேசவும் கேக்கவும் வந்துருச்சுன்னு எல்லார்கிட்டயும் அனவுன்ஸ் பண்றாங்க... ஹா.. ஹா... ஹா..! இந்துமத சாமியார்களை மோசமான காமாதூரர்களா காட்டினதைப் பல படங்கள்ல பாத்திருக்கேன். (நிஜத்துலயும் சிலர் அதைவிடக் கேவலப்பட்டாச்சு சமீப வருஷங்கள்ல)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ஆனா.. கிறிஸ்டியானிட்டிய இவ்வளவு போல்டா விமர்சிக்கற இப்படியொரு படத்தை இப்பதான் பாக்கறேன். அவங்க மதகுருமார்கள் எப்படி விட்டு வெச்சாங்கன்னு தெரியல. வொண்டர்..! ஆங்... நானும் பாத்தாகணுமே படத்தைன்னு அடம் பிடிக்கற ஆசாமிகள் ‘நீ குழாய்’ல தேடவும். கிடைக்கிறது. ‘விசேஷமான’ காட்சிகள் படத்தில் ஆங்காங்கு கதைக்குத் தேவை(!)யென்பதால் வருவதால் நீங்கள் நல்லவராயின் பார்க்காமல் தவிர்க்கும் படியும், வல்லவராயின் தனிமையில் பார்க்கும் படியும் கோரப்படுகிறீர்கள். (இதனாலயே முதல்ல பாக்க ஓடிருவாங்களோ... -மைண்ட் வாய்ஸ். ஹி... ஹி... ஹி...)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">--------------------------------------------------------------</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: right;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNEOJC8pmwrEA0CebzMRnKfl1RdpN0-xFpVZok14x8118RwPVfInE_QXFx8J6OkEQD4st3u0FTJ4vX_2Pzy7BagMalOTWMl0_oTBoAwZld5K9ziJqGZFoq08CAIvw_j7pHb0gIlbqPxecD/s1600/Book+Fair-4.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNEOJC8pmwrEA0CebzMRnKfl1RdpN0-xFpVZok14x8118RwPVfInE_QXFx8J6OkEQD4st3u0FTJ4vX_2Pzy7BagMalOTWMl0_oTBoAwZld5K9ziJqGZFoq08CAIvw_j7pHb0gIlbqPxecD/s1600/Book+Fair-4.JPG" height="213" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">இ</span><span style="color: blue;">டியும் மின்னலும் அடுத்துத் தடதடவென மழை. சண்டை போலவே சமரஸத்திலும் அவள்தான் முதல். ஆனால், பாம்புக்குப் படம் படுத்ததால் அதன் கோபம் தணிந்ததென்று அர்த்தமில்லை. சீற்றத்தின் வாலில் தொத்தி வந்த எங்கள் சமாதானமும் மூர்க்கம்தான். உண்மையில் அது சமாதானம் அன்று. வெட்கம் கெட்ட இளமை வெறி. அப்பட்டமான சுயநலத்தின் சிகரம். சண்டை வழி நிறைவு. காணாத வஞ்சம் சதை மூலம் தேடும் வடிகால். ஊண் வெறி தணிந்ததும் மறுபடியும் தலைகாட்டுவது அவரவர் தனித்தனி என்னும் உண்மைதான். தெளிந்ததனாலாய பயன் கசப்புதான்!</span></div>
<div style="text-align: right;">
<b><span style="color: red;">-‘அபிதா’ நாவலில் லா.ச.ராமாமிர்தம்.</span></b></div>
<div style="text-align: right;">
<b><span style="color: red;"><br /></span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">க</span><span style="color: blue;">டைசியில் எல்லாப் பணமும் செலவழிந்து போய் செல்லாத ரூபாய்தான் மிஞ்சிற்று. அப்பொழுதுதான் செல்லாத ரூபாயாலும் ஒரு சௌகரியம் இருக்கிறது ஏன்று தோன்றிற்று. தெருவில் காய்கறிக்காரி போனால் நாலரையணாவுக்குக் கறிகாய் வாங்குகிறது. செல்லாத ரூபாயைக் கொடுத்து, “நாலரையணா எடுத்துக் கொண்டு பாக்கியைக் கொடு” என்கிறது. அவள், “செல்லாது, வேறு கொடுங்கள்” என்று திருப்பி விடுவாள். “வேறு ரூபாயில்லையே, நாளைக்கு வந்து வாங்கிக் கொள்ளேன்” என்கிறது. “சரி, அப்படித்தான் கொடுங்கள்” என்று போய் விடுவாள். ரூபாயில்லாமல் கடன் கொடு என்றால் கொஞ்சம் அவமானமாகத் தோன்றும். ரூபாயைக் கையில் வைத்துக் கொண்டு கடன் சொன்னால் அதில் ஒரு கௌரவம் இல்லையோ...? அதே மாதிரி அந்த ஒற்றை ரூபாயைக் காட்டியே பத்து ரூபாய்க்குச் சாமான்கள் கடனாய் வாங்கி விட்டோம். அந்த ரூபாய் இல்லாவிட்டால் முடியுமா..? கடன் வாங்கினாலும் அவ்வளவு கண்ணியமாய்ச் செய்திருக்க முடியுமா..?</span></div>
<div style="text-align: right;">
<b><span style="color: red;">-‘செல்லாத ரூபாய்’ சிறுகதையில் எஸ்.வி.வி.</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">....பு</span><span style="color: blue;">திய புத்தகங்களைப் படிப்பதை விட இப்படிப் பழைய எழுத்தாளர்களின் படைப்புகளைப் படிப்பதில் தனி சுவாரஸ்யம் இருக்கத்தான் செய்கிறது. புதுவரவுகளை படிக்க ஆரம்பித்து விட்டேன். என் ராசிக்கு நல்ல பலன்தான். இனி இந்த வருஷம் தொடர்ந்து இங்க செயல்படறதுன்னு முடிவும் பண்ணிட்டேன். உங்க ராசிக்கு.... ஹி... ஹி... ஹி....</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com58tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-34399143558912604112014-12-23T06:40:00.002+05:302014-12-23T06:40:32.024+05:30ஒரு சோதனை முயற்சி..!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="column column-content single" style="background-color: white; display: inline; float: left; font-family: Helvetica, Arial, Tahoma, sans-serif; line-height: 22.3999996185303px; margin-right: 30px; width: 730px; word-wrap: break-word;">
<div class="post-275 post type-post status-publish format-standard hentry category-biography tag-- tag-110593506 tag-307756191 tag-41755906" id="post-275">
<div class="entry-content clearfix">
<h1 class="title-header" style="clear: both; font-family: abril-text-1, abril-text-2, Georgia, serif; font-weight: 400; letter-spacing: -1px; line-height: 1.15; margin: 30px 0px; padding: 0px 230px 0px 0px; text-align: justify; word-wrap: break-word;">
<span style="font-family: Helvetica, Arial, Tahoma, sans-serif; letter-spacing: normal; line-height: 22.3999996185303px; text-align: left;"><span style="color: red; font-size: large;">ம</span></span><span style="color: blue; font-family: Helvetica, Arial, Tahoma, sans-serif; font-size: 14px; letter-spacing: normal; line-height: 22.3999996185303px; text-align: left;">திப்புரை.காம் என்ற தளத்தில் நீங்க ரெஜிஸ்டர் செய்து, விமர்சனம் எழுத விரும்பும் புத்தகத்தைத் தேர்ந்தெடுத்தால் உங்களுக்கு அனுப்பி வைப்பார்கள். உங்கள் மதிப்புரை வெளியிடப்படும் அதே நேரம் அந்தப் புத்தகம் உங்களுக்கே உடைமையாகி விடும். நான் அங்கு எழுதிய மூன்று மதிப்புரைகளில் ஒன்றை சற்றே வித்தியாசமாக கவிதை(?) நடையில் படைத்திருந்தேன். என்னுடைய தளத்தில் அதைப் பகிர்ந்து என் பதிவுகளை மீண்டும் துவக்குகிறேன் நண்பர்களே... </span></h1>
<h1 class="title-header" style="clear: both; color: black; font-family: abril-text-1, abril-text-2, Georgia, serif; font-size: 14px; font-weight: 400; letter-spacing: -1px; line-height: 1.15; margin: 30px 0px; padding: 0px 230px 0px 0px; text-align: center; word-wrap: break-word;">
<span style="color: red; font-size: large;"> செங்கிஸ்கான்</span></h1>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">பன்னிரண்டாம் நூற்றாண்டில் வாழ்ந்தனர் மங்கோலியர் என்ற ஓரினம்<br />தனித்தனி குழுக்களாய் வாழ்ந்து தம்முள்ளேயே மோதினர் தினந்தினம்<br />கூடாரமிட்டு பருவந்தொறும் இடமாறிய அவருக்கிலையோர் ஆரிஜின்<br />அவ்வினங்களை ஓரரசாய் தனிப் பேரரசாய் மாற்ற வந்துதித்தார் டெமுஜின்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px; text-align: center;">
<span style="color: blue;"><img alt="" class="alignnone" height="299" src="https://www.nhm.in/img/978-81-8368-865-9_b.jpg" style="border: 4px solid rgb(238, 238, 238); box-sizing: border-box; height: auto; max-width: 100%; vertical-align: middle;" width="195" /></span><br /><a href="https://www.nhm.in/shop/978-81-8368-865-9.html" style="text-decoration: none;"><span style="color: red;">செங்கிஸ்கான், எழுத்தாக்கம் : முகில், வெளியீடு : கிழக்கு பதிப்பகம், விலை :ரூ 185</span></a></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">தலைவனான தந்தை இறந்ததும் சிதறியோடியதவர் கூட்டம்<br />இலையளவும் டெமுஜின் கொள்ளவில்லை மனதில் வாட்டம்!<br />அகவை பத்திலேயே தன்னினிய குடும்பத்தின் தலைவரானார்<br />தகவை யிழந்து பிறிதோர் கூட்டத்திடம் சிக்கி அடிமையுமானார்!<span id="more-275"></span></span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">நல்லோரொருவர் உதவ தப்பினார் அக்கூட்டத்தின் பிடியிலிருந்து<br />வல்லோனாக வேண்டுமென உறுதி கொண்டார் அடிமனதிலிருந்து!<br />நல்நண்பனாய் அவருக்கு அமைந்தனன் ஜமுக்கா என்பான்<br />வல்லரசுக் கனவை அன்னவன் டெமுஜினுக்குள் விதைத்தான்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">இந்நாளைய சச்சினைப்போல் அகவையில் மூத்த கன்னியை<br />அந்நாளில் டெமுஜின் சந்தித்தார்; அவளை மனதில் நன்னினார்!<br />நல்முகூர்த்த நாளொன்றில் அவளை மணமுடித்தார் மனமெலாம் மகிழ்வாம்<br />வல்லூறென வேறோர் கூட்டம் கவர்ந்து சென்றதோர் அவலமான நிகழ்வாம்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">காதல் மனையாளை மீட்க அவருக்கு படைதந் துதவினார் சிற்றரசர் ஆங்கான்<br />முதல் போரில் எதிரிகளை வென்றார் டெமுஜினுக்கோர் இணையிலைகாண்!<br />டட்டாரெனும் ஓரினத்தை அழித்திட ஆங்கான் வேண்டுகோள் விடுத்தார்<br />பட்டாரெனச் சென்று எதிரிகளைக் கொன்றெடுத்தார்; போரை வென்றெடுத்தார்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">மெல்ல மெல்லப் பெருகி வந்தது மக்கள் ஆதரவு டெமுஜினின் கூட்டணியில்<br />நல்ல நண்பன் ஜமுக்காவும் வளர்ந்து நின்றிருந்தான் எதிரியின் படையணியில்!<br />கூட்டத்தை வளர்க்க தடையாய் நண்பனே எதிர்நின்றதோர் பெருஞ்சோதனை<br />வாட்டத்தை உதறி வென்றார்; அவன் விரும்பியபடியே கொன்றார் நண்பனை!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">பேரரசாய் முடிசூடிய டெமுஜினுக்கிடப்பட்ட பெயர்தான் செங்கிஸ்கான்<br />ஓரரசாய் மங்கோலிய இனத்தை மாற்ற தொடர்ந்து போர்செய்தா ரவர்காண்!<br />இட்டப்பட்ட பெண்ணை திருடும் மங்கோலிய வழக்கத்தை மாற்றியது கானின் ஆட்சி<br />சட்டத்தின் முன் அனைவரும் சமமே என்றுரைத்திட்டது செங்கிஸ்கானின் உயர்மாட்சி!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">படைகளைத் திரட்டி ஒழுங்காக அணியணியாய் பிரித்திட்டார்<br />கடைக்கோடி வீரன்வரை தானும் நெருக்கமாய்ப் பழகிட்டார்!<br />உலகையே ஓர்குடைக்கீழ் கொணர விரும்பினான் அலெக்சாந்தர்; அன்னானுக்கு<br />பலகாலம் முன்பே கான் அக்கனவை படையினரிடம் விதைத்திட்ட முன்னோன்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">போர்களிலேயே வாழ்நாளைக் கழித்திட்டது கானின் பெருமை<br />பார்புகழும் மன்னரென்றாலும் வாராமல் நின்றிடாதே முதுமை!<br />தந்தைக்குப் பின் ஆரென்று அடித்துக் கொண்டது வாரிசுகளின் பிழைதான்<br />சிந்தை மிகக்குலைந் தவர்க்குள் ஒற்றுமைசெய முயன்றது கானின் மனந்தான்!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">உலகை வெல்லும் கனவை வாரிசுகளிடம் ஈந்து மரித்ததவர் உடலம்<br />பலகாலம் அதன்பின் மங்கோலியப் பேரரசின் புகழ் மங்காப் படலம்!<br />கான் மறைந்தபின் கிளைகிளையாய் பெருகியது மங்கோலியப் பேரரசு<br />சீனத்திலிருந்து இந்தியாவின் மூக்குவரை நீண்டு வளர்ந்ததவ் வல்லரசு!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">செங்கிஸ்கான் மரணதேவனை முத்தமிட்டது ஆயிரத் திருநூற் றிருபத்தாறாம் ஆண்டு<br />மங்கிடாப் புகழுடன் மங்கோலியப் பேரரசு அதன்பின் விளங்கியது ஓர் நூற்றாண்டு!<br />தகவலாய்ப் பள்ளியில் படித்திட என்றும் கசந்திடும் ஒன்று வரலாறு<br />கலகலவென கதையாய்ப் படித்தால் மனதில் இறங்கிடும் ஒருவாறு!</span></div>
<div style="font-size: 14px; margin-bottom: 10px;">
<span style="color: blue;">கதையென கானின் வரலாற்றை உரைத்திட்ட முகிலின் கைவண்ணம்<br />இதைப் படிப்போரெல்லாம் வியந்து பாராட்டிடுவர்; இது திண்ணம்!</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span>
<span style="color: blue;">வாசகர்கூடத்தில இப்போது.... </span><a href="http://www.vasagarkoodam.blogspot.com/2014/12/blog-post_22.html" target="_blank"><span style="color: red;"><b>எம்.ஜி.ஆர்.</b></span></a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com31tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-68130234092366447382014-10-30T08:18:00.001+05:302014-10-30T09:06:47.836+05:30பதிவர் சந்திப்புகள் இனி தேவையா..?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">கடந்த இரண்டு வருஷங்களா சென்னையிலயும், இந்த வருஷம் மதுரையிலயும் பதிவர் திருவிழா என்ற பெயரில் ஒரு நாள் நிகழ்வுகள் நடந்து முடிஞ்சாச்சு. எல்லாம் முடிஞ்சு யோசிக்கறப்பத்தான் இதையெல்லாம் நடத்தறதால என்ன பிரயோஜனம் இருக்கு... ஏன் இந்த எழவுக்கு இத்தனை மெனக்கெடணும் அப்படின்னுதான் தோணுது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">வெறும் பதிவர்கள் அறிமுகமாயிட்டு கூடிக் கும்மியடிக்கற நிகழ்வா இல்லாம ஒரு நாள் விழாவா வெச்சு மூத்த பதிவர்களுக்கு ஷீல்டு கொடுத்து மரியாதை பண்ணி, சிறப்பு அழைப்பாளரின் நல்ல ஆலோசனை தரும் பேச்சை அனைவரும் கேட்கணும், கவியரங்கம் நடத்தணும்னு எல்லாம் திட்டமிட்டு புலவர் இராமாநுசம் ஐயா தலைமையில நடத்தினப்ப சில மூத்த பதிவர்கள் தங்களை உரிய மரியாதை(?)யோட அழைக்கலைன்னு பஞ்சாயத்து பண்ணாங்க. எந்த நாட்டாமைங்களும் இங்க இல்லாததால ஒருத்தர் மேல ஒருத்தர் சேத்தை வாரி இறைச்சுக்கிட்டு ஓஞ்சு போனதுதான் மிச்சம்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVhTh9oKgXIc1JU34d4pTtrRijLOgHvuQskN53w9mhrUZUP4tWSlkmx7WHtgg-AUeUS-ATZ9bQlPqUgXZ46T1cAPv8hvI1FcQO7wCUgYJmE0QuUbOGhkSN-ZRTC-IJhFOXhrbo13QE3q6f/s1600/DSC03788.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVhTh9oKgXIc1JU34d4pTtrRijLOgHvuQskN53w9mhrUZUP4tWSlkmx7WHtgg-AUeUS-ATZ9bQlPqUgXZ46T1cAPv8hvI1FcQO7wCUgYJmE0QuUbOGhkSN-ZRTC-IJhFOXhrbo13QE3q6f/s1600/DSC03788.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ரெண்டாவது வருஷம் நடத்தினப்ப, விழா ஏற்பாட்டுக் குழுவுல இருந்த ஒருத்தரே அங்க தென்பட்ட சில குறைகளை லென்ஸ் வெச்சு தேடிக் கண்டுபிடிச்சு, இதெல்லாம் ஒரு விழாவான்னு மல்லாந்து படுத்துக்கிட்டு எச்சில் துப்பினாரு. அதையும் சகிச்சுக்க வேண்டியதாயிடுச்சு. அப்பவும் பதிவுகள், பின்னூட்டம்னு ஒரே சண்டை, சர்ச்சை மயம்தான்...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இப்ப மூணாவது சந்திப்பை மதுரைல நடத்திட்டு, அதுல தொழில்நுட்ப பதிவர்களை கௌரவிச்சட்டு, அது வெற்றிகரமா நடந்திட்டுதுன்னு நமக்கு நாமே மாலை போட்டுகிட்டு. ஒருத்தன் முதுகை ஒருத்தன் தட்டிக் கொடுத்துக்கறது நிறையப் பேர் கண்ணை உறுத்தியிருக்கு. பேஸ்புக் தோன்றி ட்விட்டர் தோன்றாக் காலத்து முன் தோன்றிய மூத்த ப்ளாக்கர்ஸான எங்களை, எங்க சந்திப்பை எல்லாம் மதிச்சு நீங்க ஒண்ணும் பண்ணலையேன்னு கொடி புடிச்சுட்டு வர ஆரம்பிச்சுட்டாய்ங்க... அதுக்கு சப்போர்ட் பண்ணி வாதாட அறிவிற் சிறந்த </span><span style="color: blue;">ஒரு </span><span style="color: blue;">சீனியர் பிளாக்கர்ஸ் டீமும் தயாராயி களத்துல இறங்கியாச்சு.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">ப்ளாக் அப்படின்னு ஒண்ணு தமிழ்ல பிரபலமாக ஆரம்பிச்ச காலத்துலருந்து எழுதி, இன்னிக்கு ஆயிரத்துக்கும் மேல பதிவுகள் கண்ட துளசி கோபால் டீச்சர் நம்ம சந்திப்புகளுக்கு தவறாம வந்து ஊக்கம் தர்றாங்க. அதுமாதிரி இவங்களும் வந்து கலந்துக்க வேணாம், ஆலோசனைகள் தர வேணாம்... அட்லீஸ்ட் கல்லெறியாமலாவது இருந்து தொலையலாம்ல....? வேணும்னா எங்களை மாதிரி வெரைட்டியான நிகழ்ச்சிகளோட. பெண்களும் கலந்துக்கற மாதிரி ஒரு நிகழ்வை நீங்க நடத்திக் காட்டிட்டு அப்பறம் வந்து பேசுங்கப்பா நியாயம். இன்றைய பதிவர்கள் எங்கயும் எல்லாத்து கூடயும் ஒத்துழைக்கத் தயாரானவர்கள்ன்றத நான் பெருமையா சொல்லுவேன்.</span><br />
<span style="color: blue;"><br /></span>
<span style="color: blue;">தொட்டுத் தொடரும் பிளாக்கர் பாரம்பரியத்துல வருங்கால ப்ளாக்கர் யாராவது சந்திப்பு நடத்திட்டு என் பேரையும் சீனு பேரையும் சொல்லாட்டி எங்களுக்கு வலிக்குமாம். நானும் சீனுவும் என்ன அவங்கவங்க அப்பன் சொத்தை வித்தா நடத்தினோம் இதை எங்களுக்கு வலிக்கறதுக்கு...? ஊர் கூடி இழுத்த தேர் இது. எங்க பேரே வரலைன்னாலும் நாங்க கவலைப்படப் போறதில்ல.. வருங்காலப் பதிவர்கள் எங்களை மறக்கக் கடவார்களாகுக...</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இனி சந்திப்பு நடத்தறதா இருந்தா ரிடயர்மெண்ட்ல இருந்துட்டு </span><span style="color: blue;">இன்னிக்கு </span><span style="color: blue;">திடீர்னு கண்ணு முழிச்சுட்டு குதிக்கற இந்த ப்ளாக்கர்ஸ்க்கு சிலைத் திறப்பு விழாவோ, இல்ல படத் திறப்பு விழாவோ நடத்திட்டு அப்பறம் ஏற்பாடு பண்ணுங்கப்பா. இல்லாட்டி உம்மாச்சி கண்ணக் குத்திடும். என்னையப் பொறுத்தவரை நான் யார் யாரை சந்திக்க விரும்பறேனோ, பர்சனலா போய் சந்திச்சுக்கறேன். நிம்மதியாவது மிஞ்சும். இந்த விழாவுலல்லாம் தலையிடறதா இல்லை. ஆள வுடுங்க சாமிகளா....</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">எல்லாருக்கும் பொழப்புக்கு ஒரு தொழில் இருக்கு. குடும்பம் இருக்கு. பகுதி நேரத்துல எழுத வந்த எடத்துல பஞ்சாயத்து பண்ணிக்கிட்டு, அசிங்கப்பட்டுக்கிட்டு... தேவையா இதெல்லாம். போங்கய்யா.. போய் புள்ள குட்டிங்களப் படிக்க வையுங்க....</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red;">பி.கு. : கீழ கருத்துப் பெட்டியில ஆதரிக்கறவங்களும், காறித் துப்புறவங்களும்.... கேரி ஆன். நான் எதுக்கும் பதில் சொல்றதா இல்ல. ஏன்னா நான் சொல்ல வேண்டியத மேல சொல்லிட்டேன். இனி தொடர்ந்து நிறையப் பதிவுகள் எழுதுவேன், நிறையப் பேருக்கு கருத்திடுவேன். பொங்கறவங்க, திட்டறவங்க இந்த ஏரியாவுக்கு வரவேணாம்யா. என்னப் புரிஞ்சுக்கிட்ட ஒரு சிறு நண்பர்கள் குழுவே எனக்கு நிறைவானது. நன்றி.</span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com72tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-71270282653778012382014-10-20T07:09:00.000+05:302014-10-20T07:09:14.756+05:30(பதிவர்) தீபாவளி (திருவிழா) நல்வாழ்த்துகள்!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV56NeycoDVUKXkJyJ7lFDKL-UvzLLKY26A2mOotLSgew0Nu-ctFc7o_zwmPhYzzL8XbHYXOSgtgFcIfCK0F_-HdS2jJHyriLPDm65odEDwPPclO6PpO_sFzpUMnUou-pE2dHCc_e62Qf9/s1600/May-You-Have-a-Sparkling-Diwali.gif" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV56NeycoDVUKXkJyJ7lFDKL-UvzLLKY26A2mOotLSgew0Nu-ctFc7o_zwmPhYzzL8XbHYXOSgtgFcIfCK0F_-HdS2jJHyriLPDm65odEDwPPclO6PpO_sFzpUMnUou-pE2dHCc_e62Qf9/s1600/May-You-Have-a-Sparkling-Diwali.gif" height="212" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">தீ</span><span style="color: blue;">பாவளித் திருநாள் என்கிற தீபஒளித் திருநாள் வெகு அருகாமையில் வந்துவிட்டது. ஜஸ்ட் 45 மணி நேரங்கள்தான் நமக்கும் தீபாவளிக்கும் இடையில் இப்போது. ஜாதி, மத பேதமில்லாமல் நாடு முழுவதும் கொண்டாடப்படும் இந்த மகிழ்வான திருவிழாவைக் கொண்டாட கோலாகலமான (அ) பெப்ஸிகலமான ஏற்பாடுகளைச் செய்துவிட்டுக் காத்திருப்பீர்கள் என்று நினைக்கிறேன். உங்கள் அனைவருக்கும் என் மகிழ்வான, இதயம் நிறைந்த, இனிய தீபஒளித் திருநாள் நல்வாழ்த்துகள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijNlhcHru5jvDt5xOCpPDx8xeu1iHvmmwjE2WQwPM8v1sLOdb9wMGy9QDw3T5qXbgHdpnMQ50cGmEAqs-GxRLVzny_WzNzonlaLfGEAmm_G1xncJ5IJXTxz1o1R2ofklz8bSpdgbsDRBlS/s1600/diwali-greetings-12.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijNlhcHru5jvDt5xOCpPDx8xeu1iHvmmwjE2WQwPM8v1sLOdb9wMGy9QDw3T5qXbgHdpnMQ50cGmEAqs-GxRLVzny_WzNzonlaLfGEAmm_G1xncJ5IJXTxz1o1R2ofklz8bSpdgbsDRBlS/s1600/diwali-greetings-12.gif" height="240" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">சின்ன வயதில் அதிகாலையில் எழுந்து புத்தாடை எப்போது தருவார்கள், பட்டாசு எப்படா வெடிக்கலாம் என்று ஆர்வமாய், வெறியாய் காத்திருந்த தருணங்களும், இரண்டு மாதங்களுக்கு முன்பிருந்தே தீபாவளிக்கான கவுண்ட் டவுனை ஆரம்பித்து உற்சாகமாய்க் காத்திருந்ததும் நினைவில் நிழலாடுகின்றன. அந்த மாணவப் பருவ வாழ்க்கையும், தீபாவளிகளும் மறக்க முடியாதவை.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">தீ</span><span style="color: blue;">பாவளியைக் கொண்டாடி முடித்த கையோடு நாமெல்லாரும் சந்தித்து மதுரையில் மற்றொரு தீபாவளியைக் கொண்டாட இருக்கிறோம் என்பது நீங்கள் அனைவரும் அறிந்ததே. அதற்கும் தயாராகி விட்டிருப்பீர்கள் என்பதை நான் அறிவேன். 26ம் தேதியன்று நாம் சந்திக்கும் நாளில் நிகழவிருக்கும் நிகழ்வுகளின் பட்டியல் இங்கே தரப்பட்டுள்ளது. இதில் ஏதேனும் மாற்றம் இருப்பின் (பெரும்பாலும் இருக்காது) அதுவும் பின்னர் பகிரப்படும்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieCHqonsBfLFC4roVimhu_9JYRq4V3bImevLM6wnIS3qIDmUDG0QQczDRXnICxqSCPAvfhSABoEc_cSAJpPzPO3_NP__cW20oEKpNUmYoO-hpDKipZIM0qwzqO3zXq6z9vLoq_pCdL6HCM/s1600/programme+copy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieCHqonsBfLFC4roVimhu_9JYRq4V3bImevLM6wnIS3qIDmUDG0QQczDRXnICxqSCPAvfhSABoEc_cSAJpPzPO3_NP__cW20oEKpNUmYoO-hpDKipZIM0qwzqO3zXq6z9vLoq_pCdL6HCM/s1600/programme+copy.jpg" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">இந்த, நம்முடைய இரண்டாவது தீபஒளித் திருநாளையும் சிறப்பிக்க தவறாமல் வந்துடுங்க மக்களே..!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">பி.கு.: சென்ற ஞாயிற்றுக்கிழமை என் சரிதாயணம் + நான் இருக்கிறேன் அம்மமா புத்தக வெளியீடு சிறப்பாக நடைபெற்றது. அது பற்றிய விவரங்களும், புகைப்படங்களும் என் நினைவுக்காக பதிவாக வெளியிட எண்ணியிருந்தேன். தீபாவளி முடிந்ததும் வெளியிடுகிறேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com26tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-19159085033110819462014-09-24T06:42:00.001+05:302014-09-24T06:42:22.752+05:30அரசன் தந்த பரிசு !<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">மே</span><span style="color: blue;">லைமங்கலம் முழுவதும் ஒரே விஷயத்தைத்தான் பரபரப்பாகப் பேசிக் கொண்டிருந்தது. சற்றுமுன் </span><span style="color: blue;"> பறையறிவித்துச் சொல்லப்பட்ட செய்திதான் அது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“நம் மன்னர் பெரிதாய் ஒரு சிவன் கோயில் கட்டப் போவதாகவும், அதற்கு பொதுமக்கள் அனைவரும் அவரவரால் முடிந்த பணத்தைக் கொடுக்கலாமென்றும், பேரமைச்சரிடம் ஒரு பணம் கொடுத்தாலுங்கூட அவர்களின் பெயர் கோயில் திருப்பணிக் கல்வெட்டில் பொறிக்கப்படுமென்றும் சொல்கிறார்களே... என்ன ஆச்சரியம்..! அரசாங்க கஜானாவில் இல்லாத பணமா ?” என்றான் ஒருவன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“அப்படியல்லடா. ஒரு நல்ல காரியத்தில் அனைவரின் பங்கும் இருக்க வேண்டுமென்று அரசர் விரும்புகிறார். அவர் நினைத்தால் ஒரு புதிய வரியை விதித்து. அதில் வரும் பணத்தைக் கொண்டு கோயில் கட்டுவது மிக எளிதாயிற்றே...? எதற்கு இப்படிப் பறையறிவிக்க வேண்டும்?” என்றான் மற்றவன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“நீ சொல்வதுதான் சரியென்று தோன்றுகிறது. இன்றே என்னால் முடிந்த பணத்தை நான் பேரமைச்சரிடம் கொடுக்கப் போகிறேன்” என்றான் இன்னொருவன். பேசியபடியே அவர்கள் நகர்ந்தார்கள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHL6qxV945TeY3LTGS6LGxEUKz6rA_UiOdDu3Q22CesHDAhvC2UtzpQwbXFIQaxSEkjmPEzJzQQQnDyqGwD2GNT-98AGz1r9WhBVIs5iSMroketx0xLC6A_ALa232LFGQX_XSDzvP71Xw8/s1600/Artistkmadhavanpaintings.blogspot.com-0075.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHL6qxV945TeY3LTGS6LGxEUKz6rA_UiOdDu3Q22CesHDAhvC2UtzpQwbXFIQaxSEkjmPEzJzQQQnDyqGwD2GNT-98AGz1r9WhBVIs5iSMroketx0xLC6A_ALa232LFGQX_XSDzvP71Xw8/s1600/Artistkmadhavanpaintings.blogspot.com-0075.png" height="400" width="295" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">“ஏ</span><span style="color: blue;">னடி, உன் புத்தி கெட்டு விட்டதா என்ன..? நாமெல்லாம் பணம் கொடுத்து, அதை பேரமைச்சர் ஏற்றுக் கொள்வதா? நடக்கும் விஷயமாகப் பேசடி...” என்றாள் மோகனவல்லி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“ஏனம்மா... தேவதாசிகள் என்றால் கோயில் திருப்பணிக்குப் பணம் கொடுக்கக் கூடாதென்று எதுவும் சட்டம் இருக்கிறதா என்ன? இந்த நாட்டில் ஒவ்வொரு குடிமகனுக்கும் என்ன உரிமை இருக்கிறதோ, அது எனக்கும் உண்டுதானே? நிச்சயமாக நான் கோயில் திருப்பணிக்காக ஆயிரம் பொன்னைப் பேரமைச்சரிடம் கொடுக்கத்தான் போகிறேன்.”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“வேண்டாமடி. இதனால் வீண் பிரச்னைகள்தான் வரும் என்று எனக்குத் தோன்றுகிறது. அனாவசியமாக வம்பை விலை கொடுத்து வாங்காதே...” மோகனவல்லியின் குரலில் பதற்றம் இருந்தது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“எந்த வம்பும் இல்லையம்மா... என்னுடைய காலத்துக்குப் பின்பும் என் பெயர் சொல்லுமளவு ஏதேனும் ஒரு விஷயம் இருக்க வேண்டுமென்று விரும்புகிறேன். அதற்குக் கிடைத்திருக்கும் இந்தப் பொன்னான வாய்ப்பை நான் இழந்துவிட விரும்பவில்லை. நாளையே நான் பேரமைச்சரைப் பார்க்கத்தான் போகிறேன்...” என்றாள் அபரஞ்சி திடமான குரலில்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">பே</span><span style="color: blue;">ரமைச்சர் அம்பலவாணரின் முகம் செக்கர்வானமெனச் சிவந்திருந்தது. “விளையாடுகிறாயா அபரஞ்சி? நமது மன்னர் ரணதீரர் எழுப்பும் இந்த ஆலயம் காலம் உள்ளளவும் நிலைத்து நின்று அவரது நல்லாட்சியைப் பறைசாற்ற வேண்டும் என்ற எண்ணத்தில் பிரம்மாண்டமாக எழுப்பப் போகிறார். இப்படியான ஒரு பெரும் பணியில் தம் பெயர் மட்டுமல்லாது, குடிமக்கள் ஒவ்வொருவரின் பெயரும் இடம்பெற வேண்டும் என்ற நல்ல எண்ணத்தில்தான் அவர் இப்படி ஒரு அறிவிப்பைச் செய்துள்ளார். அதற்காக...? உன்னிடமிருந்து நான் ஆயிரம் பொன் என்ன... பத்தாயிரம் பொன் கொடுத்தாலும் பெற்றுக் கொள்ள முடியாது.”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“ஏன் பெற்றுக் கொள்ளக் கூடாது பேரமைச்சரே... குடிமக்கள் ஒவ்வொருவரின் பெயரும் இடம்பெற வேண்டும் என்று மன்னர் விரும்பினார் என்றால் நானும் குடிமக்களில் ஒருத்தியல்லவா? நான் கொடுத்தால் என்ன?”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“ஆலயச் சுவர்களில் ஒரு விவசாயி கொடுத்தது இவ்வளவு பணம், ஒரு வியாபாரி கொடுத்தது இவ்வளவு பணம் என்று பொறிக்கும் போது, தேவதாசி கொடுத்தது இவ்வளவு பணம் என்றா உன் பெயரைப் பொறிக்க முடியும்? வருங்கால சந்ததியினர் இதைப் படித்தால் எள்ளி நகையாட மாட்டார்களா? ஒரு நற்பணிக்குக் களங்கம் கற்பித்தது போல் ஆகிவிடுமே... இந்த எண்ணத்தைத் துறந்து நீ இங்கிருந்து போய்விடு...” என்றார் அம்பலவாணர் கண்டிப்பான குரலில்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">தாசி அபரஞ்சியிடம் இன்னும் பலவிதமாக அவர் எடுத்துக் கூறியும், அவள் ஏற்க மறுத்துவிடவே, சினமடைந்த அவர் அவளை வெளியே தள்ளும்படி வீரர்களை அழைத்து உத்தரவிட்டார். சினத்தின் உச்சிக்குப் போன அபரஞ்சி கூச்சலிட்டாள். “பேரமைச்சரே... என்னை அவமதித்து விட்டீர். நான் இப்போதே மன்னரிடமே சென்று திருச்சபையில் (நீதிமன்றத்தில்) நீதி கேட்கிறேன். அதற்கு நீங்கள் பதில் சொல்லித்தான் ஆக வேண்டும்” என்றபடியே சென்றாள்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht-L8unetm5Viyv-BjT_y6jYFiH5U1YtQIeW-xnCK-aaU8SIBJFwopbGSoI08UkPXU0PeYsN3CS4tQWbItcLViQZyShCjNC0jJP7WDqcidrXwy8d4NhmTL9J69x1kgUQznTFnubwdXIw7W/s1600/Artistkmadhavanpaintings.blogspot.com-0057.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht-L8unetm5Viyv-BjT_y6jYFiH5U1YtQIeW-xnCK-aaU8SIBJFwopbGSoI08UkPXU0PeYsN3CS4tQWbItcLViQZyShCjNC0jJP7WDqcidrXwy8d4NhmTL9J69x1kgUQznTFnubwdXIw7W/s1600/Artistkmadhavanpaintings.blogspot.com-0057.png" height="400" width="300" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">தி</span><span style="color: blue;">ருச்சபையில் பேரமைதி நிலவியது. மன்னன் ரணதீரன், சலனமில்லாத முகத்தோடு அபரஞ்சியை ஏறிட்டான். “உன் வழக்கைச் சொல்லம்மா...”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“மன்னா... காலமெல்லாம் தங்கள் பெயர் சொல்லும் வண்ணம் நீங்கள் கட்டும் ஆலயத்தில் என் பெயரும் இடம்பெற வேண்டுமென்று நான் மிகவிரும்பி ஆலயத் திருப்பணிக்காக பேரமைச்சரிடம் ஆயிரம் பொன் கொடுத்தேன். அவர் ஏற்க மறுத்து, என்னையும் அவமதித்து விட்டார்....” என்றாள் அபரஞ்சி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அவையில் பெரும் சலசலப்பு எழுந்தது. ஒவ்வொருவரும் தங்களுக்குள் பேச முற்பட்டதால் எழுந்த அந்த சலசலப்பை மன்னரின் ஒரு கையசைப்பு அமைதிப்படுத்தியது. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“அம்பலவாணரே... ஏன் அபரஞ்சி கொடுத்ததை ஏற்க மறுத்தீர்கள்?” என முகத்தில் ஒரு குறுஞ்சிரிப்பு தவழ, வினவினான் மன்னன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“எப்படி மன்னவா ஏற்க முடியும்? இவள் தாசிக் குலத்தில் பிறந்தவள். நாட்டில் பல ஆண்களின் மோகத்தீயை அணைத்தவள் அல்லவா?” என்றார் அம்பலவாணர்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“உம்மையும் சேர்த்துத்தானே..?” என்று மன்னன் இடக்காகக் கூறவும், பேரமைச்சர் குரல் எழும்பாமல் திகைத்துப் போய் அமைதியானார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“மன்னர் இவ்வாறு பேசுவது தகாது. ஆலயத்தின் சுவரில் ஒரு தேவதாசியின் பெயரை எவ்விதம் பொறிக்க இயலும்? பின்னாளில் வரலாறு நம்மை இகழாதா? பேரமைச்சர் நடந்து கொண்டதில் தவறில்லை என்றே எனக்குத் தோன்றுகிறது” என்றார் அரசவைப் புலவர்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">“புலவரே... உயர்ந்தவர் - தாழ்ந்தவர், பணக்காரர் - ஏழை, குலமகள் - தேவதாசி என்ற பாகுபாடெல்லாம் உம்மையும் அமைச்சரையும் போன்றோருக்குத்தான். அரசனாகிய எனக்கு என் குடிமக்களில் ஒவ்வொருவரும் சரிசமமே. புரிகிறதா...? தேவதாசியென்றால் அவ்வளவு கேவலமா என்ன? நீரும் நானும் வணங்கும் சிவபெருமானே, தன் அடியவர் சுந்தரமூர்த்தி நாயனாருக்காக பரவையார் என்ற தேவதாசியின் வீட்டுக்கு நடையாய் நடந்தாரே... தன் அடியவருக்கு அவளைத் திருமணம் செய்விக்கும் பொருட்டு தன் நிலையிலிருந்து இறங்கி வந்த சிவபெருமானைக் கேவலமாய்ச் சொல்வீரா? இறைவனையே கணவனாக வரித்து ஆலயத்தில் நடனமாடி இறைவனுக்குப் பணி செய்வதையே வாழ்க்கையாகக் கொண்ட தேவதாசிக் குலத்தை எம்மைப் போன்ற அரசர்களும், உம்மைப் போன்ற அரசவை உறுப்பினர்களுமாகச் சேர்ந்தல்லவா இப்படி மாற்றினோம்? அவர்கள் செய்வது பாவம் எனில் செய்யத் தூண்டிய பாவிகள் நாமல்லவோ..? அவர்கள் குற்றமுள்ளவர்கள் என்றால் அதில் நமக்கும் பங்கு உண்டில்லையா?”</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">மன்னன் ரணதீரனின் இந்தக் கேள்விக்கு என்ன பதில் சொல்வதென்று தெரியாமல் திகைத்து நின்றார் அரசவைப் புலவர். பேரமைச்சர் அம்பலவாணர் தன்னைச் சுதாரித்துக் கொண்டு பேசினார். “மன்னவா... நீங்கள் சொல்லும் வாதங்களை ஏற்றுக் கொள்ள முடிகிறது. நியாயங்களை உணர முடிகிறது. என்றாலும்... சற்று யோசியுங்கள்... ஆலயத்தின் கல்வெட்டில் தேவதாசி என்றா பொறிப்பது? பின்னர் வரும் சந்ததியினருக்கு அது கேலியாகி விடுமே... என்னவென்று இவள் பெயரைப் போடுவது என்பதுதானே பிரச்சினை? அதனால்தான் இவள் தந்த ஆயிரம் பொன்னை ஏற்க மறுத்தேன். நீங்கள் இவளை ஆதரித்துப் பேசுவதனால் இதற்கொரு முடிவை நீங்களே சொல்லி விடுங்கள். நாங்கள் மனமொப்பி ஏற்றுக் கொள்கிறோம்...” என்றார்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">மன்னன் சற்று நேரம் அமைதியாக இருந்தான். புருவங்கள் முடிச்சிட கண்களை மூடி சில நிமிடம் யோசித்தான். பின் ஒரு முடிவுக்கு வந்தவனாய் நிமிர்ந்தான். “சரி பேரமைச்சரே... தேவதாசியென்று பெயர் பொறித்தால்தானே கேவலம்? இன்னாருடைய அன்னை என்று பெயர் பொறித்தால் தவறில்லையே... இந்த அபரஞ்சியை இந்த நிமிடம் முதல் என் வளர்ப்புத்தாயாக ஏற்றுக் கொள்கிறேன். ஆடற்கலையில் வல்லவனாகிய நடராஜப் பெருமானுக்கு ஒரு ஆடல் மண்டபம் எழுப்பி, அதில் மன்னன் ரணதீரனின் வளர்ப்புத்தாய் அபரஞ்சியின் உபயம் என்று பெயர் பொறிக்கச் சொல்லுங்கள்...” என்றான் சிம்மாசனத்திலிருந்து கம்பீரமாக எழுந்து நின்று. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அவை ஸ்தம்பித்தது. அபரஞ்சி கண்ணீர் மல்கியவளாய் அரசரின் காலில் விழப்போனாள். “என்னம்மா இது? நானல்லவா தங்கள் காலில் விழுந்து வணங்க வேண்டும்? தாயே, இனி பேரமைச்சரிடம் நீங்கள் ஆயிரம் பொன்னைத் தரலாம். மனமகிழ்வுடன் நாங்கள் பெற்றுக் கொள்கிறோம். உங்கள் பெயரும் காலம் உள்ளளவும், இந்த ஆலயம் உள்ளளவும் நிலைக்கும். போய் வாருங்கள்...” என்றான்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">அவையினர் அனைவரும் சுய உணர்வு பெற்றவர்களாய், “மன்னர் ரணதீரர் வாழ்க” என்று மன்னனை வாழ்த்தி உரத்துக் குரல் எழுப்பினர். மகிழ்ச்சியின் அலைகள் அரசனின் அந்த திருச்சபையை நிறைத்தது.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com40tag:blogger.com,1999:blog-265856244416106783.post-3548624178900183252014-09-20T06:11:00.000+05:302014-09-20T06:11:38.239+05:30விருது வாங்கலையோ... விருது..!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">வ</span><span style="color: blue;">லையுலகில் இப்போது விருது வழங்கும் சீசன் மீண்டும் ஆரம்பமாகி இருக்கிறது. </span><span style="color: red;">THE VERSATILE BLOGGER</span><span style="color: blue;"> என்கிற விருதானது எங்கிருந்தோ துவங்கி, ஒவ்வொருவரும் அவரவருக்குப் பிடித்தவர்களுக்கு வழங்கி, விருது பெற்றவர்கள் நன்றிகூறி மற்றவர்களுக்கு அதைப் பகிர்ந்து... என்று வலையுலகம் சுறுசுறுப்பாகி இருக்கிறது. இரண்டு ஆண்டுகளுக்கு முன் இப்படித்தான் THE VERSATILE BLOGGER, AWSOME BLOGGER என்று விருதுகள் மழை அனைவரின் தளத்திலும் பொழிந்து ஓய்ந்திருந்தது.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaDn9C1P-_y4A9DE-hLozEUg9yRJzhrQnEKgSI5q0R_L3nrZMoqOUJcOckuanGS_AugHPKnCyBZSxlX9D3JRDKTenZN1BiDA9LO36fcswIPl_cYKomL9rSZcwrLRUrzUrZrKXNw6oGX3IP/s1600/blogaward.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaDn9C1P-_y4A9DE-hLozEUg9yRJzhrQnEKgSI5q0R_L3nrZMoqOUJcOckuanGS_AugHPKnCyBZSxlX9D3JRDKTenZN1BiDA9LO36fcswIPl_cYKomL9rSZcwrLRUrzUrZrKXNw6oGX3IP/s1600/blogaward.jpg" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;">எனக்குக் கிடைத்த பல விருதுகளை நான் என் தளத்தில் ஒட்டி அலங்கரிக்கவில்லை. அதற்குக் காரணம் இவை பற்றி எனக்கிருந்த மாறுபட்ட கருத்துக்களே. அவற்றை விரித்துரைப்பதால் பலர் மனம் புண்படக் கூடுமே என்பதால் அப்போது நான் எதுவும் சொல்லவில்லை. இப்போதும் அப்படியே இருந்துவிடலாம் என்று எண்ணினாலும் மனசு கேட்கவில்லை. மாறி மாறி வரும் </span><b><span style="color: red;">+</span></b><span style="color: blue;"> மற்றும்</span><b><span style="color: red;">-</span></b><span style="color: blue;"> சிந்தனைகளின் ஊசலாட்டத்தின் ஊடேதான் இப்போது டைப்பிக் கொண்டிருக்கிறேன்.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">+</span></b><span style="color: blue;"> விருதுகள் பகிரப்படறதனால பதிவர்களுக்கு உற்சாகம் கிடைக்குதா இல்லையா...? நம் படைப்புக்கான அங்கீகாரத்துக்கு ஏங்கித்தானே நாமல்லாம் எழுதவே செய்யறோம். அதுமாதிரி நாம நல்லா செயல்பட்டுட்டிருக்கோம்கறதுக்கு இந்த விருது ஒரு சாட்சியில்லையா...?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">-</span></b><span style="color: blue;"> விருதுங்கறது என்ன...? ஏதாவது ஒரு துறையில சாதனை பண்ணினவங்களுக்கோ, இல்ல தனித்திறமை படைச்சவங்களுக்கோ அவங்களைப் பாராட்டி வழங்கப்படறது. இங்க ஒரு விருதை எடுத்துக்கிட்டு பெருமாள் கோயில் புளியோதரை மாதிரி ஆளாளுக்கு பகிர்ந்துட்டிருந்தா அந்த விருதுக்கு என்ன மரியாதை? அத்தனை பேர் ப்ளாக்லயும் இந்த விருது ஒட்ட வைக்கப்பட்டிருந்தா அதுக்கு என்ன வேல்யூ? ஒரு ஊர்ல இருக்கறவன் பூரா ரஜினிகாந்தா இருந்துட்டா ரஜினிக்கே வேல்யூ கிடையாதே....?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">+</span></b><span style="color: blue;"> நான் விருதைக் குடுத்தவங்க அதை இன்னொரு அஞ்சு பேருக்கு பகிர்ந்தா, அந்த அஞ்சு பேர்ல எனக்கும் தெரியாதவங்க யாராச்சும் இருந்தா இப்ப அறிமுகமாயிடுவாங்கல்ல... இப்படி தொடர்ந்து போற சங்கிலியக் கவனிச்சா நிறையப் பதிவர்களோட அறிமுகம் கிடைச்சு வலையுலகத் தொடர்புகள் விரிவாகி இன்னும் நெருக்கமாத்தானே ஆகும்...? அது நல்லது தானே!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">-</span></b><span style="color: blue;"> ஏதாவது ஒரு போட்டி வெச்சு, அதுல ஜெயிக்கறவங்களுக்கு விருதுன்னு பண்ணினா, அதுல கலந்துக்கறவங்க லிஸ்டை வெச்சே நிறைய நட்பு வட்டம் பெருகுமே... அப்படி ஆண்டுக்கு நாலஞ்சு பேர் ஜெயிச்சால்ல அந்த விருதுக்கே சிறப்பு...? இல்ல, சிறப்பா செயல்படற ப்ளாக்கர்னு சிலரை நாமினேட் பண்ணி மத்த ப்ளாக்கர்ஸ் ஓட்டுப் போட்டு செலக்ட் பண்ணின ப்ளாகர்ஸ்க்கு கொடுத்தாலாவது நியாயம்..? இப்படி எல்லாரும் எல்லாருக்கும் சாக்லெட் தர்ற மாதிரி தர்றது என்ன நியாயம்...?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">+ </span></b><span style="color: blue;">விருது கொடுக்கப்படுதுன்னா அதுக்குப் பின்னால அதை உனக்குத் தர்றவங்க உன் மேல வெச்ச அன்பும் மரியாதையும் இருக்கறது உன் கண்ணுக்குத் தெரியலயா...? அதை எப்படிக் குறை சொல்ல முடியும்...? உன்னை யாருக்காவது பகிரச் சொன்னாலும் அப்படி நீ அன்பு வெச்சிருக்கறவங்களுக்குத் தானே பகிர்வே...?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<b><span style="color: red;">-</span></b><span style="color: blue;"> விருதுகளை இப்படி அன்பின் காரணமா வழங்கறது சரிதானா...? இதுக்கு தங்களுக்குப் பிடிச்ச அன்பும் மரியாதையும் உள்ளவங்களுக்கு ஏதாச்சும் பட்டம் கொடுத்துப் பாராட்டலாம் இல்லையா..? சினிமாக்காரங்க புரட்சிங்கற வார்த்தைய அவனவன் விதவிதமா தன் பேருக்கு முன்னால சேர்த்துக்கற மாதிரி ப்ளாக் சம்பந்தப்பட்ட அடைமொழிகளைக் குடுத்துக்கிட்டா சிம்பிளா முடிஞ்சு போகுமே விஷயம்..!</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: red; font-size: large;">இ</span><span style="color: blue;">ப்படி மாறிமாறி சிந்தனைகள் சுழன்று கொண்டுதான் இருக்கின்றன. அதனாலதான் </span><b><span style="color: red;">என் தங்கை மைதிலி கஸ்தூரிரங்கனும்</span></b><span style="color: blue;">, </span><b><span style="color: red;">அன்பு நண்பர் மதுரைத் தமிழனும்</span></b><span style="color: blue;"> வழங்கிய இந்த விருதை நான் இன்னும் யாருக்கும் பகிரவில்லை. இந்த இரண்டு அன்புள்ளங்களும் என்னைச் சரியாகப் புரிந்து கொண்டு மன்னிப்பார்கள் என்ற நம்பிக்கை எனக்கு உண்டு. அந்த நம்பிக்கையுடன் அவர்களுக்குக் காட்டும் அன்பின் வெளிப்பாடாக இதை என் தளத்தில் வைக்கிறேன் சிலகாலம். இந்த விஷயத்தில் நான் ஒரு தெளிவுக்கு வர உங்களின் கருத்துக்கள் கலங்கரை விளக்காக வழிகாட்டும் என்று நம்பிக்கையுடன் வரப்போகும் கருத்துகளுக்காக ஆவலுடன் என் காத்திருப்பு. நன்றி.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
பால கணேஷ்http://www.blogger.com/profile/03500057590054163808noreply@blogger.com57